na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Malé provensálske mestečko, rodisko lekára a astrológa Nostradamusa, má vo svojom okolí dve pozoruhodné miesta. Komplex zvaný "les antiques"- Mauzóleum a Víťazný oblúk na okraji antického mesta Glanum a augustiánsky kláštor Saint Paul de Mausolee, v ktorom sa po nešťastných udalostiach v Árles liečil na sklonku svojho života Vincent van Gogh. Samotné mestečko, veľké snáď ako Pezinok, je malebné samo o sebe.
V skutočnosti je to asi nesprávny termín, každá z bánk pôsobiacich na Slovensku je dcérou zahraničnej banky. Pôsobia tu aj pobočky zahraničných bánk. K 1.3.1921 pôsobilo na Slovensku (okrem Podkarpatskej Rusy) 119 peňažných ústavov a to aj s filiálkami a expozitúrami, a tiež 18 filiálok českých bánk.
Je pod zemou ako ten medzi Francúzskom a Švajčiarskom. Má iba 700 metrov a nie 27 kilometrov. Nie je to kruh bez konca, ako každá správna palica, má dva konce.
Môžu za to prenosy z Tour de France, že stále myslím na Francúzsko a jeho prírodu či pamiatky. V kanoe som sedel sná päť krát dokopy a šup ho na splav. Ardéche v Provensálsku je neuveriteľne krásna rieka.
Rozhodne netvrdím, že je to výmysel novej vlády. V tomto sú všetky slovenské vlády vzorové siamské dvojčatá. Znovu sa ale presviedčam o tom, že kočírovať verejné financie je najjednoduchšie tak, že vybranú skupinu obyvateľov zaženiete na malý dvor a zoberiete si na nich veľký bič. Ostatní pri tom dostanú voľný výbeh, krmivo denne vo válove.
Je to také nutkavé, chcieť sa vyjadriť k niečomu, čo v spoločnosti aktuálne rezonuje. Sagan a Bezák predbehli ostatných. Kým prvému držím palce a viem ako tak o čo sa jedná, pri tom druhom som trochu v rozpakoch. Nie som veriaci, ale s mnohými duchovnými som prišiel do styku prostredníctvom vzťahu dodávateľ- odberateľ. Priamo alebo sprostredkovane, aj na trnaskej arcidiecéze. Vzťah dodávateľ- odberateľ je ekonomická záležitosť, v týchto otázkach sa duchovní, alebo osoby ktoré duchovní poveria správajú ako hocikto iní. Triezvo, rozvážne, ústretovo, tiež zálunde, neodborne, so zlým či dobrým úmyslom. Je to už viac ako desať rokov, čo som robil aj pre trnavskú arcidiecézu, Mons. Bezáka som teda nepoznal, ani jeho okolie. Držím palce aj jemu, domnievam sa, že tie otázky neočakávajú odpoveď, že sú účelové.
Od útleho detstva po dospievanie sam každé letné prázdniny, ich dosť podstatnú časť, trávil na dedine u starých rodičov. Na malej dedine a veľkom hospodárstve. Vyrastal som doslova medzi hydinou a aj keď jej osudom bolo skončiť v trojobale, či v hrnci s mrkvou, aj keď od vtedy prešlo viac ako tridsať rokov, je mi ľúto, že káčer Lukas z blogu z 13.7. o takéto niečo pšiel.
Neviem, či máme Francúzom závidieť ich prebohatú históriu a stále platný zákon o 50tich kráľových krokoch. Alebo nám stačí naše bosé prešľapovanie a nekonanie okolo čiernych stavieb, napríklad aj v kotviskách hausbótov na Jaroveckom ramene.
Tlačová beseda SDKÚ- DS k sto dňom vlády Róberta Fica bola ďalšou z tlačových besied, kedy opzícia pozná riešenie. Logicky, mala ich poznať aj vtedy, keď opozíciou nebola, keď vládla. Vtedy sa však musela venovať vládnutiu, rýchle riešenia prenechávala vtedajšej opozícii. A tak stále dookola.
Asi 20 km od Marseille, v oblasti známej aj bielym a ružovým vínom rovnakého mena, leží prístavné mestečko Cassis, destinácia známa nielen tým vínom, ale hlavne jednými z najvyšších útesov a krásnych zátok zvaných "calanques."
Dávajte si pozor na zdravie, fakt sa to oplatí, minimálne si ušetríte nervy z nášho zdravotníctva. A možno aj nejaké euro. Ak si už privodít úraz, rovno si zistite, ako je tá vaša poliklinika vybavená, či nebudete nútený behať po čertoch diabloch
Pred budovou SNG v Bratislave, ako originálny exponát a zároveň pútač na výstavu "Prerušená pieseň", pokrytý krásnou patinou, stojí asi štvormetrový J. V. Stalin. V tisícky kilometrov vzdialenom Pchjongjangu sa omnoho väčšia socha Kim Ir sena stále blyští udržiavanou novotou na piedestály. Snáď milióny Severokórejčanov sa chodí v týchto dňoch klaňať veľkému vodcovi, pripomínajúc si sté výročie jeho narodenia.
Nedalo na seba dlho čakať. 29.5. som uverejnil blog "Číslo revízora 20" a po značnej reakcii naňho ma kontaktovali z DPB, v snahe dať veci na pravú mieru. Ešte raz som si to overil u dcéry, a mailom a telefonicky som im potvrdil udalosti tak, ako som ich opísal v blogu. Zároveň som ponúkol riešenie vo forme nového blogu, zaslal by som ho najprv im, pridali by k nemu stanovisko a súhlas so zverejnením a ja by som to uverejnil. DPB si vyžiadal čas, že sa mi ozvú, prešiel skoro mesiac a nič. Tak som sa ozval ja.
Je asi pol druhej a už mám voľno, dnes toho na robote veľa nebolo. Sedím na sídlisku na pivku, na kohosi čakám. Starší pán tu hlučí a smradí s kosačkou, aby to sídlisko bolo krajšie. Niekde mu zavadzajú lavičky, niekde plotík. Tráva by aj voňala, o hodinu možno bude, až starší pán dokosí a pach benzínu sa rozplynie.
Dnes ráno som zaregistroval na tv. Markíza reportáž z výstavy Jána Ťapáka a Igora Piačku. Celkom ma to zaujalo, vrátil som program na začiatok, reku, kde sa to koná.
Skúste sa vžiť do takejto situácie, že ju robíte dobrovoľne. Vstúpite do podniku s úmyslom dať si trojdecový nápoj. Vnímate hosťa, ktorý si pred vami objednal taký istý, ale pollitrový a čašník mu ho práve prináša. Zatiaľ čo ten hosť spokojne pochlipkáva svoj drink, čaká až vychladne, pije rýchlejšie aby mu nevypŕchol, čašník prináša aj ten váš. V menšom objeme, lacnejší ako pollitrový, v prepočte na objem ale, ako to už býva drahší. Vám to ale vyhovuje, stačia vám tri deci. Čašník položí nápoj pred vás a upozorní vás na podmienku uvedenú v nápojovom lístku- trojdecový nápoj musí byť zkonzumovaný na jeden hlt. Akonáhle odložíte pohár od úst a položíte ho na stôl, obsluha považuje objednávku za vybavenú a pohár prázdny alebo poloplný odnesie. A predstavte si, že v Bratislave je iba jeden podnik, kde môžete konzumovať tento nápoj ktorý chcete. Máte právo ho chcieť, nejedná sa o súkromný bar, ide o podnik financovaný z verejných zdrojov.
O trištvrte na dve som sa ponúkol, že dokončím obed. Manželka prešla do obývačky a prepla si program v televízore. Podľa melódie som rozoznal, že sa pozerá na nejaký film s Ivanom Mistríkom. Včera bolo tomu tridsať rokov, čo sa rozhodol, ako sa rozhodol.
Pamiatky sú okolo nás desaťročia a stáročia, zdá sa nám, že ešte nejaký čas vydržia aj bez opatery. Zdanie ako vždy klame. Rozdiel medzi udržiavanými a opustenými honosnými hrobkami je markantný. Ťažko to niekomu vyčítať, hrobky by mali mať konkrétneho majiteľa a ten by sa o svoj majetok mal starať. Ale byť majiteľom pamiatky na Slovensku je kompikované.
Popísalo sa o ňom veľa. Spomínajú ho v rôznych variáciách ľudia, ktorí prešli štádiom klinickej smrti. V prenesenom význame sa svetlo na konci tunela spája s túžbou a nádejou. Túžbou po prekonaní ťažkého obdobia, nádejou na lepšie časy. A zatiaľ čo prognostici a ekonómovia by sa večne odrážali odo dna a aj s olovenou vestou na hrudi si trúfnu vyplávať za tým svetlom nad hladinou, ja som sa začal zahrávať so svetlom na konci tunela a zákonite sa mi začalo vzďalovať.
Z čoho sme všetci tak flustrovaní, že hľadáme iba negatívne infrmácie, prípadne niečo, čo zaváňa škandálom. Prečo si Číslo revízora 20 prečítalo tak veľa ľudí?
