Verím, že každý civilizovaný človek na našej planéte pozná meno francúzskeho básnika Charlesa Baudelairea. A ak nie, každý ho nevyhnutne spozná. Baudelaire (9.4.1821-31.8.1867) je považovaný za zakladateľa modernej poézie, stojí v čele prekliatych básnikov. Pritom jeho dielo nie je ktovieako rozsiahle. Sám sa pri tvorbe trápil, bol večne nespokojný s výsledkom a koncentroval svoje básne do prísnej formálnej i významovej symbiózy.
Základom jeho básnického diela je zbierka Kvety zla (Les fleurs du mal) obsahujúca 100 básní rozdelených na 5 častí. Nemala ľahký osud. Prvýkrát vyšla v júni 1857 v Paríži v náklade 1100 kusov (plus 20 kusov na špeciálnom papieri) a okamžite skončila na súde. Pre ohrozovanie mravov verejnosti bol celý náklad zhabaný, vydavatelia i autor zaplatili pokuty a pri prípadnom novom vydaní sa nesmelo publikovať šesť básní. Protizákonné básne prekvapivo neboli tie nábožensky rúhačské (Litánie k Satanovi, Zapretie svätého Petra, Ábel a Kain), ale tie erotické, ba až lesbické. Ide o básne Tej, ktorá je priveľmi veselá, Léthé, Šperky, Prekliate ženy, Lesbos a Premeny upíra.
Druhé vydanie Kvetov zla vyšlo vo februári 1861 a aj keď neobsahovalo šesť zakázaných básní, pribudla nová, šiesta časť a 35 nových básní, celkovo ich tam teda bolo 129. Toto vydanie sa považuje za základný korpus, hoci na definitívne vydanie si ešte musíme pár rokov počkať. Vo februári 1866 vyšla v Bruseli malá knižka Zvyšky (Les Épaves), ktorá obsahovala 23 kratších útvarov vrátane šiestich zakázaných básní z prvého vydania Kvetov zla.
Rok aj čosi po Baudelaireovej smrti, v decembri 1868, vychádza tretie vydanie Kvetov zla vo Francúzsku. Obsahuje 154 básní vrátane jednej zo zakázaných – Prekliate ženy. Dnes už sa viete dostať ku všetkým básňam, pripojím dva zaujímavé odkazy:
FleursDuMal.org obsahuje okrem francúzskych originálov aj mnohé anglické preklady.
Charles Baudelaire je česká stránka s kompletnými prekladmi Baudelairea do češtiny. Plus sú tu francúzske originály a anglické preklady.
Druhý odkaz krásne ukazuje rozdiel vo vnímaní kultúry na Slovensku a v Čechách. Takýto počin je v našich končinách nemysliteľný. Nehovoriac o tom, že Kvety zla a výbery zo zbierky Česi pravidelne vydávajú aj knižne. Plus majú kompletné monolitické preklady celej knihy, napríklad ten od Svatopluka Kadleca. Ako to však je so slovenskými prekladmi?
V knižnej podobe existujú štyri základné prekladové výbery. Kým sa k nim dostanem, spomeniem prvé preklady, ktoré som vypátral v časopisoch. V 30. rokoch 20. storočia sa v Slovenských pohľadoch objavili tri prekladové básne. De profundis a Slepci vyšli v preklade P. G. Hlbinu v čísle 7-8 (1934) a v čísle 6-7 (1936). V číslach 4 a 5 (1938) sa objavili básne Cesta a Exotická vôňa v preklade Jána Priehradníka.
Po vojne sa časopisecky začal prejavovať Ján Kostra, v roku 1958 vyšla prvá knižná antológia Baudelaira v našom jazyku pomenovaná Kytica z Kvetov zla. Obsahovala 32 básní. V roku 1964 vyšiel v čísle 9 Slovenských pohľadov článok Vladimíra Reisela nazvaný Malá antológia otcov surrealizmu. Preložené úryvky v ňom má aj Baudelaire. Článok som zatiaľ nečítal, ale chystám sa naň. V roku 1971 prispel Ján Stacho svojim prekladom básne Zdochlina do čísla 2 Revue svetovej literatúry. Svoje preklady pozbieral aj Ján Števček a v roku 1976 vydal knihu Chuť smútku, kde predstavil nielen Baudelairea, ale aj Guillaume Apollinairea. Baudelaire tu má 20 básní a oproti Kostrovi núka polovicu nových básní v slovenskom jazyku.
Nový záujem o Baudelairea prišiel v 90. rokoch. V roku 1993 vydal svoju rozsiahlu prekladovú antológiu Ján Švantner, ja som sa k nej dostal vo vydaní nazvanom Z Kvetov zla v roku 1997. Obsahuje 48 básní, ale Zdochlinu by ste v nej hľadali márne. Napriek tomu ide o najlepšiu a najrozsiahlejšiu verziu Kvetov zla v slovenčine. V roku 1995 sa v čísle 20 Literárneho týždenníka objavila báseň Duch od Jána Števčeka, ktorá nebola v knihe Chuť smútku. A v roku 1996 sa v treťom čísle Revue svetovej literatúry objavil preklad básne Nepriateľ Ivana Gajdoša. V tom istom roku vyšla kniha Parížsky spleen: Malé básne v próze v preklade Pavla Bunčáka a hoci sa chcem venovať Kvetom zla, spomenúť som ju musel. Vynikajúci a záslužný počin neradno opomínať!
Po neexistujúcej apokalypse Y2K vyšla v roku 2001 báseň Vzlet v preklade Jána Boóra v čísle 5 Kultúrneho života a v roku 2006 vydal časopis Tvorba úplnú raritu. V čísle 2 sa zjavila báseň Litánie k Satanovi od Emila Boleslava Lukáča. A potom sa po Baudelaireovi zľahla zem.
V roku 2021 vyšla druhá výrazná publikácia obsahujúca 40 básní z Kvetov zla (a nejaké ďalšie Baudelaireove diela) nazvaná Tej, čo prešla popri mne. Preložili ich Ľubomír Feldek a Anna Lara. Kniha je veľkoformátová, bohato ilustrovaná a dvojjazyčná (francúzsky jazyk a slovenčina). Akokoľvek pôsobí mohutne, básní v nej zasa tak veľa nie je. Pre dnešnú dospievajúcu generáciu je to však asi jediná cesta, ako sa knižne zoznámiť s najvýznamnejším básnickým dielom, aké kedy vzniklo (vnímanie umenia je subjektívne, a preto si dovoľujem uviesť takéto tvrdenie).
Celkovo tak v slovenčine máme preložených 90 básní z Kvetov zla, presný zoznam nájdete na konci tohto článku.
Na záver som si vybral ukážky na porovnanie prekladov básne Krása, keďže je jediná, ktorú preložili všetci štyria (resp. piati) knižní prekladatelia.
Krása | Krása |
|---|---|
Ján Kostra | Ján Števček |
Ako sny v kameni som krásna, smrteľník! A môj prs pre tvoj prst je osteň, ktorý raní, len básnik môže byť ním večne dojímaný. k láske, čo pretrvá jak hmota zmar i vznik.
Sťa sfinga tajomná dvíham sa k výškam sfér; snúbim beľ snehovú s labutím bielym perím; a nenávidím smršť, ktorá tu tvary čerí, no plač sa nedotkne, ani smiech, mojich pier.
Môj postoj, ktorý je akoby sochám vzatý, vznešeným pomníkom pyšným a prastarým, básnici študujú, kým život sa im kráti;
ctiteľov vnímavých vždy znova očarím tým čírim zrkadlom širokých svojich očí, kde v jasoch večných svit sa stokrát krajšie točí. | Krásna som, smrteľní, ako sen v skale snený. A oblý prsník môj, čo každý hnietol rád, Pre báseň stvorený, básnikom vnukol hlad Po láske nemennej, podobnej mĺkvej zemi.
V blankyte kraľujem jak sfinga zneuznaná, A snehom rozvírim labutích krídel pár, No nenávidím cit, čo kazí presný tvar, Nepoznám, čo je smiech, čo je reč dojímavá.
Poeti strápení pre pyšné postoje, Čo sochám vdýchla som, tým veľkým skalám snov, Dni, noci zabijú pochopiť, v čom to je.
Z rozmaru zmámiť chcem tých skromných milencov: Mám čisté zrkadlá, čo krášlia veci v nás, Dve oči veliké a večný, šíry jas! |
Krása | Krása |
|---|---|
Ján Švantner | Ľubomír Feldek, Anna Lara |
Krásna som ako sen vdýchnutý do kameňa! Moja hruď, kde každý smrteľník stroskotá, chce vnuknúť básnikom pralásku života, večnú a mlčiacu jak hmota nepremenná.
Sťa sfinga sídlo mám v modravej výšine. Jasná beľ cezo mňa v mrazivom srdci žiari a pohyb neznášam, ktorým svet mení čiary. Ani plač, ani smiech z mojich úst neplynie.
Básnici trávia dni v hĺbavom odriekaní pred mojou vznešenou podobou, ktorú mám od pyšných pomníkov na nekonečnej pláni.
Tých krotkých milencov zmáha môj starý klam: prízračné zrkadlá, čo zjasnia veci sveta a v hĺbke očí mi iskrivo svietia. | Ako sen skaly som krásna, ó, smrteľníci, a mnohých zranila už hrotmi moja hruď – básnik sa z nej však vie aj lásky nadýchnuť, nemej a nemennej, zdedenej po bridlici.
Ja, sfinga v azúre, sa pochopenia zriekam. Mám srdce zo snehu aj belosť labutí. Línie! Pohyb, nech zmeny vám nevnúti! Nikdy sa nesmejem a nikdy nenariekam.
Básnici, hľadiaci na moje veľké pózy, premrhajú svoj čas v študovniach učencov – v tých pózach je aj kus monumentálnej hrôzy.
Na fascinovanie poslušných milencov mám číre zrkadlá, čo skrášlia každú vec: bezodné oči a v nich svetlo večných sviec. |
P. S. Stále dúfam, že sa dožijem kompletného slovenského vydania Kvetov zla, aj keď žiadny monolitický preklad nie je na dohľad. Žiaľ, neviem po francúzsky, a tak som nekonečne trpezlivý.
P. P. S. Tu máte zoznam preložených básní v slovenských knižných vydaniach:
Báseň | Ján Kostra - Kytica z Kvetov zla | Ján Števček - Chuť smútku | Ján Švantner - Z Kvetov zla | Ľubomír Feldek, Anna Lara - Tej, čo prešla popri mne |
|---|---|---|---|---|
Ábel a Kain | 1 | 1 | ||
(Ach, ja ťa zbožňujem tak ako klenbu noci) | 1 | |||
Albatros | 1 | 1 | 1 | |
Balkón | 1 | 1 | ||
Brieždenie/Svitanie | 1 | 1 | ||
Cesta | 1 | 1 | 1 | |
Cigáni na ceste/-/-/Cigáni na cestách | 1 | 1 | ||
Čitateľovi | 1 | |||
Človek a more | 1 | 1 | 1 | |
Čo povieš večeru... | 1 | |||
De profundis clamavi | 1 | |||
Duellum | 1 | |||
Duma/Rozjímanie | 1 | 1 | 1 | |
Duša vína | 1 | 1 | ||
Exotický parfum/-/Exotická vôňa/Exotická vôňa | 1 | 1 | 1 | |
Fajka | 1 | 1 | ||
Fontána krvi | 1 | |||
Harmónia večera | 1 | 1 | ||
Hudba | 1 | |||
Jed | 1 | |||
Jesenný spev/-/Jesenný sonet | 1 | 1 | ||
Koniec dňa | 1 | |||
Kostra oráčom | 1 | |||
Krajina pod mrakom | 1 | |||
Krása | 1 | 1 | 1 | 1 |
Krásna loď | 1 | 1 | 1 | |
Kreolskej dáme | 1 | |||
Láska ku lži | 1 | |||
Lesbos | 1 | |||
Léthé | 1 | 1 | ||
Litánie k Satanovi | 1 | 1 | 1 | |
Mačka | 1 | 1 | ||
Mačky | 1 | 1 | ||
Majáky | 1 | |||
Malabaračanke | 1 | |||
Márnosť | 1 | |||
Metamorfózy vampírove | 1 | |||
Moesta et errabunda | 1 | 1 | ||
Mrcina/-/-/Zdochlina | 1 | 1 | ||
Nápis na odsúdenú knihu | 1 | |||
Nenapraviteľné | 1 | 1 | ||
Nepriateľ | 1 | 1 | ||
Nezdar | 1 | |||
Obryňa | 1 | 1 | ||
(Pestúnke, na ktorej lásku si žiarlila vždy) | 1 | |||
Pohreb | 1 | |||
Popoludňajšia pieseň | 1 | |||
Požehnanie | 1 | |||
Predajná múza | 1 | |||
Prekliate ženy | 1 | |||
Priepasť | 1 | |||
Prízrak | 1 | |||
Puknutý zvon | 1 | 1 | ||
Rád krídlom spomienky | 1 | |||
Reverzibilita | 1 | |||
Rozhovor | 1 | 1 | 1 | |
Ryšavej žobráčke | 1 | |||
Sed non satiata | 1 | 1 | ||
Semper eadem | 1 | 1 | ||
Slepci | 1 | |||
Slnce | 1 | |||
Smrť milencov | 1 | |||
Smrť chudobných | 1 | |||
Smrť umelcov | 1 | |||
Smútok luny/-/Zádumčivá luna/Clivota luny | 1 | 1 | 1 | |
Sovy | 1 | |||
Spev jesene | 1 | |||
Spoveď | 1 | 1 | ||
(Stále si pamätám to predmestie, ten dom) | 1 | |||
Súmrak | 1 | |||
Súvislosti/Súvzťažnosti | 1 | 1 | ||
Šperky/-/-/Klenoty | 1 | 1 | 1 | |
Štica | 1 | |||
Tancujúci had | 1 | |||
Tej, čo ma minula/-/Tej, čo prešla popri mne | 1 | 1 | ||
Tej, ktorá je priveľmi veselá | 1 | |||
Túžba nebyť | ||||
Upírove premeny | 1 | |||
Varovanie | 1 | |||
Veľmi ďaleko odtiaľto | 1 | |||
Víno handrárov | 1 | 1 | ||
Víno milencov | 1 | 1 | ||
Víno samotárovo/Víno samotára | 1 | 1 | ||
Víno vrahovo/-/-/Vrahovo víno | 1 | 1 | ||
V tých šatách vlnivých.../(Keď na nej vlnia sa jej šaty z perlete) | 1 | 1 | ||
Vzlet | 1 | |||
Vzťahy | 1 | |||
Záhuba | 1 | |||
Západ romantického slnka/Romantický západ slnka | 1 | 1 | ||
Zapretie svätého Petra | 1 |
P. P. P. S. 27.4.2023 - Keby som tušil, že stačí napísať takýto článok a Ikar okamžite vydá kompletné vydanie Kvetov zla v preklade Jána Švantnera, napíšem ho už dávno. :)
