Jej poézia vznikala v prírode a prírode sa venovala predovšetkým. Vedela hrať na gitare a flaute, a preto skladala aj piesne. Dobovými súčasníkmi bola považovaná za najvýznamnejšiu romantickú poetku. Jej báseň And Ye shall walk in Silk Attire citoval Charles Dickens vo svojom románe Old Curiosity Shop (Starožitníctvo).
V roku 1766 zložila svoju prvú báseň, ktorú sa podarilo datovať, a síce Written in a Churchyard, on seeing a number of cattle grazing in it. Je autorkou tisícstopäťdesiatšesť veršovej básne Stocklewath; or, The Cumbrian Village. Za života publikovala striedmo, čosi sa našlo v antológiách, časopisoch a pod. Básne písala pre priateľov, netúžila po vydávaní, zachovali sa vďaka jej sestre. Ozaj, pre Škótske hudobné múzeum anonymne zložila dve piesne v škótskom nárečí lallans. Išlo o What ails this Heart o' Mine? a slávnu The Siller Croun (alias And ye shall walk in Silk Attire). Druhú menovanú som preložil.
The Siller Croun | Strieborná koruna |
And ye shall walk in silk attire, And siller hae to spare, Gin ye’ll consent to be his bride, Nor think o’ Donald mair. O wha wad buy a silken goun Wi’ a poor broken heart! Or what’s to me a siller croun, Gin frae my love I part!
The mind wha’s every wish is pure Far dearer is to me; And ere I’m forc’d to break my faith, I’ll lay me down an’ dee! For I hae pledg’d my virgin troth Brave Donald’s fate to share; And he has gi’en to me his heart, Wi’ a’ its virtues rare.
His gentle manners wan my heart, He gratefu’ took the gift; Could I but think to seek it back, It wad be waur than theft! For langest life can ne’er repay The love he bears to me; And ere I’m forc’d to break my troth, I’ll lay me doun an’ dee. | V hodvábnych šatách chodiť smieš, mať striebra nadostač, na sobáš, ak len pristaneš, Donalda, toho sprac. Hodvábne šatstvo načo mať so srdcom zlomeným! Či striebro korún okúsiť, keď z lásky ostal dym!
Nuž, priania sú mi veru viac, pnú z mysli úprimne; nútiš ma zradiť vieru a ľahnúť si, potom mrieť! Donaldovi som sľúbila panenstvo, z „ja“ sme „my“; on srdce dal mi čochvíľa s vzácnymi cnosťami.
Jemnosťou získal si ma a s vďakou hneď prijal dar; či moje srdce mám si vziať sťa straka, stratím tvár! Nikdy mi lásku, čo mi dal, nesplatí večnosť, nie; nútiš ma zradiť vernosť a ľahnúť si, potom mrieť. |
