Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Texty, Básnické grify v praxi, Próza, Pre deti, Súkromné, O hudbe, Iné, Komiks, Jazerní básnici a iné preklady
Dostal sa mi do ruky časopis Kultúra slova, ktorý vydáva Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Jazykovedným odborom Matice slovenskej. A v ňom bola, bola, bola, bola... rubrika Z historickej lexiky. Takže bude nasledovať krátka asonančná básnička o cenzúre.
Včera okolo polnoci mi napadol verš, ktorý tvorí názov tohto maličkého vyjadrenia.
A tak ti vravím, že je to tak, všetky tie slová, ja, viem, viem, viem, je to tak - vraví jeden text od Žalman Brothers Bandu.
Keďže veľké životné témy ma obchádzajú a obchádzajú, tak mi neostáva iné, ako sa poobzerať navôkol, obzvlášť, keď je človek na dedine.
Večerná chvíľka rozjímania. Človek by si nikdy nemal prestať klásť otázky. Ozaj, všimli ste si, že dlhšie básne plné otáznikov vymierajú?
Venované všetkým tým, čo opúšťajú zažité cesty a idú v ústrety svojim snom,túžbam, predstavám.
Dnes odišla legenda elektrickej gitary, Alvin Lee z nezabudnuteľnej skupiny Ten Years After.
Slovenská klasika, nič tradičné sa nekoná, i keď je to svojim spôsobom pocta Bašóovi.
Klasika stará ako ľudstvo samo. Vzťah šťastia, spokojnosti a stagnácie vs. nepokoj, túžba a rozvoj. V otrepaných rýmovaných podobách.
Aj keď sa to možno nezdá, tento slovný výron vznikol na základe črevných problémov a pri počúvaní ťažkého džezrockového albumu Maledetti z roku 1976 od talianskej legendárnej skupiny Area.
Básne v próze sú zvláštne pokusy o zakrývanie prozaických tendencií básnikov, z ktorých by ubudlo, keby napísali okrem nejakej tradičnej básničky aj čosi plnotextové. Nie, že by som na ne bol nejako vysadený, ale občas je príjemné písať vo vetách. Tento pokus je o medziľudských vzťahoch, jedno, či priateľských, láskavých alebo iných.
Niečo o tom našom spolunažívaní. Včera som zazrel, že dávali nejaký diel Twilight ságy a okamžite som napísal nepublikovateľnú posmešnú básničku Teplý upír a tento protikladný stav ma doviedol k nasledujúcej znôške myšlienok:
Unavená večerná jednohubka bez Múzy, ktorá by dodala, keď už nie ideu, tak aspoň súdnosť.
Pokiaľ v tom niekto bude hľadať Shakespearea, či sonet, asi neuspeje. Téma rizikovosti novoty sa krásne demonštruje na žralokoch, za posledné storočie stúpol počet ich útokov pri pobrežiach hrozivým spôsobom, pravda, kým si neuvedomíme, že toľko sa vyvíja aj plavková plážová kultúra.
Láska, spomienka na zosnulých, márnosť, ako vraví reklama - tri v jednom. Alebo inak, výsledok prebudenia o pol piatej.
Šťastie je ako motýľ, ťažko ho chytiť a keď ho zdrapíme, spravidla už nevzlietne. Ozaj, ono je to vlastne formálna hádanka. A čítam takú knižku - Ján Botto: Básnické dielo.
