Učiteľ geografie, ktorý už viac neučí ako učí. Čerstvý otec. Bystričan žijúci vo Zvolene. Milovník cykloturistiky, ktorý už rok nesedel na bicykli. Konštruktívny rýpal. Autor a správca webu pre lepšiu geografiu - www.lepsiageografia.sk. Zoznam autorových rubrík: Kvízy, Nezaradená, Potulky, Cyklopotulky, Školstvo, Škola hrou, Geografia, Zamýšľanie, Pseudorecenzie, Ekológia, Vysmrkané básne, Haiku a kvázihaiku, Poviedky a povedačky
Viacerí z vás si zo svojich školských čias určite pamätáte to trápne státie pred nástennou mapou, celou triedou a otázkami učiteľky typu "ukáž nám kde leží...". Doba pokročila a školský zemepis, resp. dnes už geografia sa dá učiť aj inak. Poďte, zoberiem vás na krátku exkurziu do sveta interaktívnych mapových hier.
Sú neznámi hostia z ktorých sa razom stanú priatelia na celý život. Jedným z nich pre nás bude aj cestovateľ Elwood, ktorý za posledné mesiace navštívil viacero škôl na Slovensku a zapísal sa do sŕdc žiakov aj učiteľov. Tento článok mu venujem na rozlúčku.
Na sklonku roka sa patrí popriať si do toho nasledovného a zároveň si pritom neklamať. Prajme preto učiteľom, ktorých povolaniu neprajú mnohí, nech si na konci roku 2013 prajú, aby ten ďalší bol prajný tak, ako ten končiaci, ktorý bol omnoho lepší, ako mnohé roky pred ním.
Súčasná novinárčina môže mať rôzne podoby, jednou z nich je aj prienik investigatívnej žurnalistiky s dokumentárnym filmom. V poslednom období nájdeme aj u nás na Slovensku viacero kvalitných prípadov tohto prieniku, doposiaľ najďalej sa však zrejme dostal dánsky žurnalista a tvorca dokumentov Mads Brügger. Jeho posledný film The Ambassador (Veľvyslanec) odhaľujúci (ne)fungovanie Stredoafrickej republiky sa oplatí vidieť, aj keď vás práve nezaujíma problematika korupcie a obchodu s diamantmi v Afrike.
Pán minister školstva sa nechal počuť, že od učiteľov očakáva, že majú "kožu na tvári" a budú štrajkovať aj počas polročných, či iných prázdnin. Učitelia si berú túto dobre mienenú výzvu k srdcu a radostne mu vyhovejú doteraz vo svete nevyužívanou formou ostrého štrajku.
Dnešní vysokoškoláci strávia počas svojho života v školskom systéme najmenej 19 rokov. Pri priemernom veku, akého sa na Slovensku dožívame, nám vychádza, že v škole strávime štvrtinu života. Ak sa nad tým zamyslíme, prípadne odhalíme vedomostnú úroveň čerstvých absolventov, zákonite musíme prísť k záveru, že sa kdesi musela stať vážna chyba.
Po uverejnení svojich článkov venovaných školstvu som nečakal len podporu, i keď sa mi jej od čitateľov v prekvapivej miere dostalo. Vedel som, že sa časom nájdu ľudia, ktorí sa budú cítiť dotknutí a ktorí neostanú len pri anonymných komentároch v diskusiách. E-mail zo včera však predčil všetky moje očakávania, vysoký predstaviteľ odborov, člen SZSU a pracovník MPC v jednej osobe mi naznačuje, aby som držal jazyk za zubami a svoju správu končí vetou, "ak budete naďalej aj po upozornení šíriť polopravdy až nezmysly, budem sa osobne proti tomu v médiách a na súdoch brániť". Tento otvorený list je mojou odpoveďou.
Štát, ktorého politické pomery sú charakterizované korupciou a neefektívnosťou zvykneme označovať, ako banánovú republiku. Termín pochádzajúci z oblasti Strednej Ameriky je treba však pre pomery Slovenska jemne upraviť. Slovensko je čučoriedková republika. Malá rozprávková krajina, kde je možné všetko, kde sa voda sype a piesok leje, kde cap je záhradníkom a záhradník sa pasie na bodliačí.
Učitelia sa sťažujú na nízke platy a častokrát počujeme, ako si po vyučovaní chodia privyrábať do Tesca. Aké hlúpe, stačí sa len trochu obracať, vedieť to s EÚ fondami a môžu si kráľovsky zarobiť. Pozrime sa na príklad jednej školy, aby sme pochopili, ako sa to robí. Učitelia, toto je váš návod na zbohatnutie.
Vodné toky v krasových oblastiach sa neraz strácajú pod zemou v bode ponoru, od ktorého tečú v podzemnom koryte, až kým sa opäť neukážu na povrchu v podobe vyvieračky. Aby vedci zistli vzájomné prepojenie týchto tajomných tokov používajú farbu, ktorá napovie, ktorý ponor ústí do ktorej vyvieračky. Podobnými tokmi sú aj tie finančné, ktoré však narozdiel od svojich vodných kolegov nenapája dážď a podzemná voda, ale štátny rozpočet a fondy EÚ. Verejné obstarávanie je ako krasová hornina, plné dier a skrytých tokov. Nalejme farbu do ponoru a pozrime sa, kde vyviera na povrch. Dnes hodíme farbu do toku Metodicko-pedagogického centra a jeho činnosti. Slovníkom Farmy, bude to drsné.
Cestovanie je jednou z mojich najväčších záľub, služby cestovných kancelárií však nevyužívam. Nevidím preto dôvod na platenie mesačného paušálu z vlastného platu na to, aby som sa išiel raz za celé roky rekreovať do Tatier.
Vždy keď si učitelia myslia, že pán minister ich už len tak neprekvapí, prídu jeho ďalšie nápady a vyhlásenia, ktoré im predĺžia sánky smerom nadol, sťa ozdobné kruhy vložené v perách žien etiópskeho kmeňa Mursi. Pán minister si už od počiatku svojho pontifikátu osvojil metódu brainstormingu a slovami mladej generácie dáva a dáva. Pubescentní fanúšikovia Rytmusa by teraz snáď povedalli, že zabil. Poďme sa spoločne pozrieť na vyjadrenia z jeho posledného rozhovoru pre denník Plus jeden deň.
Donedávna som sa vždy len pousmial, keď som občas započul, že Facebook robí cenzúru a je ovládaný mocnými tohto sveta. Pripisoval som to ľudskej slabosti podľahnúť presvedčeniu o vlastnej dôležitosti a čaru konšpiračných teórií. Včera bolo zdieľanie aj akákoľvek zmienka mojich článkov z blogu SME na Facebooku úplne zablokovaná a v priebehu sekundy vymazané všetky zdieľania najčítanejšieho článku tohto týždňa, v ktorom sa snažím poukazovať na podivné hospodárenie na ministerstve školstva.
Už vieme, že ministerstvo školstva kupuje kvalitné brandy, prenajíma si audinku, kupuje profesionálnu fototechniku a nešetrí tak, ako by sa patrilo na rezort vedený človekom, čo sa v zúfalstve verejnosti pýta, či zobrať deťom, chorým alebo invalidom. Objavené faktúry sú minimálne trúfalé a nemorálne, ale ich suma je z hľadiska znižovania výdavkov v rezorte školstva predsa len nízka. Pozrime sa preto na sumy, ktoré by sa dali ušetriť vo vodách rozpočtových a príspevkových organizácií rezortu.
Kde nič nie je, ani čert neberie, nechal sa počuť náš pán premiér a snažil sa tým zrejme povedať, že peňazí na zvýšenie platov zamestnancov školstva jednoducho niet. Pánko minister školstva sa v akomsi rozhovore zase rozohňoval, či má tie peniaze vziať deťom, chorým alebo invalidom. Proste sa nedá, nemáme, nedáme. Bezradní politici sa dokonca zdôverili, aby sme im my prostí učitela poradili, kde ušetriť, kde nájsť, odkiaľ ubrať. Oceňujem prejavenú dôveru, ktorú nám zverili "naši najvyšší" a preto som sa pustil do malého prieskumu hospodárenia na MŠ SR a jeho organizáciách. Výsledky sú viac, ako zaujímavé.
Som Elwood a napriek tomu, že v skutočnosti sám nechodím, nevidím ani nepočujem, precestoval som už viac ako štyri milióny kilometrov, stretol tisícky ľudí na celom svete a pozrel sa na Zem z vesmíru cez okno raketoplánu Discovery. Nedávno som prijal pozvanie na Slovensko, kde vás rád stretnem.
Začiatky školských rokov sú už raz také, študenti neprejavujú nadšenie, na nás učiteľoch sa prejavuje únava. Spojte si to s úvodným učivom, ktoré by tak, ako je podané v učebnici, nudilo aj jej samotného autora a blbá nálada je na svete. Ideálna situácia pre vzrušujúcu otázku, čo majú spoločné dejiny planéty Zem a toaletný papier?
Slovensko chce byť atraktívnou turistickou destináciou nielen pre domácich, ale aj zahraničných návštevníkov. Z každej strany počuť o rozvoji cestovného ruchu a o jeho potenciály pre ekonomický rozvoj regiónov. Ako však vyzerá naša propagácia na webe a ako sme na tom v porovnaní napr. s Českou republikou? Pozrime sa na to bližšie.
Nedávny otvorený rozhovor s poslancom Martinom Poliačikom vyvolal nečakané vášne v spoločnosti. Každý morálny futbalista dostal nutkavú potrebu kopnúť si a rozčarovať sa nad úprimnosťou, ktorá podľa premiéra prekračuje akékoľvek medze. V tomto mu dávam za pravdu, medze vžitého pokrivenia slovenských chrbtíc boli skutočne prekročené. Okrem premiéra sa rozhorčili aj viacerí učitelia, ktorí bijú na poplach pred rozpútaním drogovej závislostí u detí po tom, čo si prečítajú rozhovor s poslancom NR SR. Je sa čoho báť?
Keď som bol malý, všetko čo som vedel o Slovácku bol fakt, že sa nesúdi. Netušil som kde sa nachádza, hovorili tam čudným nárečím, bol tam hluk, ľudová hudba a víno. Až som sa pred rokom ocitol v Skalici, ktorá sa stala mojím druhým domovom a čo čert nechcel, na Slovácko to zrazu bolo, čo by džbánom dohodil. Hneď po prvej návšteve mi prirástlo k srdcu, odvedy ma to ťahá k nemu, smerom od Záhoria. Poďte, zoberiem vás tam na výlet.
