Filip Pančík
Špagety
Po dlhej dobe pridávam niečo zo svojej tvorby. Nehľadajte za tým niečo extra, je to len básnička o najjednoduchšom jedle, ktoré zachránilo nejeden žalúdok od utrpenia.
Som krásny, múdry a skromný. Hlavne skromný! Taktiež som obyčajný ľudský kritik všetkého, čo mu padne do oka. Chlap so záľubou vo varení, jedení a písaní detských básničiek. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Po dlhej dobe pridávam niečo zo svojej tvorby. Nehľadajte za tým niečo extra, je to len básnička o najjednoduchšom jedle, ktoré zachránilo nejeden žalúdok od utrpenia.
Dlhšiu dobu ma nekopla múza do tých správnych miest. No dnes ma nakopla do oblasti nervovej sústavy zodpovednej za tvorivosť. Snáď týmto poteším pár čitateľov a znova trochu oživím tento mŕtvy blog.
Vianoce - sviatky pokoja a lásky v kruhu rodiny a blízkych, aj keď všetci vieme, že sa nezaobídu bez nervov, stresu a niekedy aj zdravotných problémov. Kus iný pohľad na tieto sviatky ponúkam v tomto šteku.
Čochvíľa sú Vianoce! Vianočné trhy sú v plnom prúde a s nimi nastalo aj obdobie punču, hriateho, medoviny, stresu z kúpy darčekov, lokší a čo ja viem čoho ešte... Perex aj tak nečítate, prejdite ďalej...
Ja viem, toto jedlo už má sezónu za sebou. Na rad prišli lokše a čo ja viem aké sviatočné pochutiny, no na moju obranu - múza a chuť si nevyberajú.
Blíži sa víkend a vaše deti otravujú s niečím sladkým, lebo... No lebo sú to deti. Ak máte navyše nejakú vianočku (alebo aj rožky), vždy môžte spraviť žemľovku. (Ja viem, perex nik nečíta, ale musím ho sem dať.)
Ak ešte neviete, čo si pripraviť na nedeľný obed, toto jedlo je celkom slušné, pokiaľ ste sa už stihli prejesť rezňov. Alebo aj nie. Kto som, aby som niekomu kázal, čo má v nedeľu variť?
Týchto obligátnych sto znakov môžete v pohode preskočiť. Perex je povinný a mne sa nechce veľmi vymýšľať úvod k niečomu, čo pozná každý z nás od škôlky.
Viem, že tvorba tohto pokrmu sa u mnohých ľudí líši a preto vás prosím, milí čitatelia, o pochopenie, že opis je kus iný, ako ste zvyknutí.
Ako všetky veci na svete aj jedlo má začiatok a koniec. Len donuty nie... lebo sú okrúhle. A ešte je tu jedna sladká vec, ktorá tiež nemá koniec z rovnakého dôvodu ako donuty...
Niekedy hľadáte inšpiráciu a nie a nie ju nájsť. Či je to už s poéziou alebo varením. A potom sú dni, kedy len idete do obchodu a cítite, že susedia robia... palacinky.
Je stred predĺženého víkendu. Včera bol piatoček a vieme ako to v piatky býva. Niekto to preženie s metlou ľudstva a na druhý deň si potrebuje dať jedlo, ktoré napraví chyby predošlého večera. Vtedy prichádza na rad praženica.
Perex je dôležitá vec, ale pre mňa je asi najťažšie vymyslieť niečo zmysluplné na viac ako 100 znakov. Ok, takže to by sme mali, idem rovno k veci a to básni o smotanovej torte. V lete asi nie naj idea na sladké jedlo, ale čo už.
Niekedy hľadáte inšpiráciu, čo dobré si uvariť. Lososa ste mali včera a zdravá strava vám dnes aj tak nevonia? Spravte si niečo z iného súdka - zemiakové placky. Alebo aj nie. Je to na vás...
Je tu ďalšia nedeľa, Slovensko žije hokejom, ale jesť treba aj napriek hokeju. Typicky nedeľné jedlo je napríklad rezeň, ale mnoho ľudí si nevie posledný deň v týždni predstaviť bez vývaru.
Dlhšiu dobu som nebol aktívny v oblasti básnenia o jedle. Týmto chcem teda svoju nečinnosť odčiniť. Užite si teda krátku báseň o láske našich škôlkárskych čias - krupičnej kaši.
Minule som sem pridal klasiku z českej kuchyne, tentoraz sem pridám klasiku našej kuchyne. Síce Roman Polanski z nich vraj nebol nadšený, ale bežný Slovák si bez halušiek už život asi nevie predstaviť.
Budem pokračovať v svojom (možno hlúpom a trápnom) zvyku a pridám sem znova recept, ktorý mnohí z nás poznajú.
Ak ste ešte neprišli na to, čo s nedeľným obedom, pokúsim sa vás inšpirovať azda najväčšou klasikou, ktorá je ako slávnostná, tak je vhodná aj na dlhé cesty medzi dva krajce chleba.
Máme tu začiatok nového týždňa. Ten minulý bol dosť hektický a aj preto som sa rozhodol napísať niečo, čo vám dodá energiu do dnešného dňa.