Róbert Flamík
Dobro je realitou
Toto tvrdenie nie je zavádzajúcim faktom, ale skúsenosťou všetkých tých, ktorí mali možnosť vidieť divadelné predstavenie Legenda o dobre mládežníckeho súboru z Pastoračného centra na Šípku z Partizánskeho.
Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
Toto tvrdenie nie je zavádzajúcim faktom, ale skúsenosťou všetkých tých, ktorí mali možnosť vidieť divadelné predstavenie Legenda o dobre mládežníckeho súboru z Pastoračného centra na Šípku z Partizánskeho.
Sny, ktoré sa stávajú skutočnými, sú tie najkrajšie. Realita, ktorá sa premieňa na tú opravdivú, presýtenú Božou láskou k človeku...
To je jedna z posledných viet nášho divadelného predstavenia – Legenda o dobre, ktoré sme realizovali dňa 30. januára na počesť a spomienku Jána Bosca, zakladateľa saleziánov a otca a učiteľa mládeže.
Aj tieto dni sa tešíme na Vianoce. Túžba srdca po čase, ktorý vnímame stále ako v niečom iný, prelomový, napĺňajúci očakávania a túžby.
nie vždy sa im dá porozumieť, ale asi o tom to je, o túžbe, ktorá nie vždy je faktom racionálne uchopiteľným, lež pozýva nás do priestoru čakania a dôvery v to, že hlas vnútri nášho srdca - cez všetku jeho spochybniteľnosť - môže byť aj hlasom Iného, Čakajúceho, Hľadajúceho... želám pekné dni
nepochopiteľný, nezrozumiteľný, ťažký, tajomný, nejasný... pohľad na Boha, a predsa je prítomný... a som si istý, že i milujúci...
Pred krátkym časom mi jeden mladý muž rozprával o svojej skúsenosti viery, o zážitku s Bohom, ktorý mu rozprával jeden jeho veriaci kamarát. Rád by som sa s vami s týmto zážitkom podelil.
Pri dotyku z vlastným ja, nachádzame priepasť túžby po plnosti šťastia. O tom aj týchto pár slov...
"Svojmu blízkemu príbuznému som zaželal, aby nový rok bol pre neho, časom, keď bude bližšie k večnosti..." Slová jedného muža, ktorého si vážim pre to, kým je.
Pred niekoľkými dňami sme skončili prímestský tábor. Akciu, ktorá bola organizovaná pre deti mladými z ich okolia. Priniesla pre mňa nové a veľmi obohacujúce rozmery.
Prišli. Uprostred svojho času. V horúčave, v sparne... Prišli, lebo našli miesto, kde sú doma. Mamičky, ockovia, deti, mladí... Miesto ľudí dobrej vôle. Tak ho nazvali. Miesto nádeje a života.
Tú vetu som už počul dosť dávno z úst jedného mladého muža a napriek tomu vo mne stále ešte znie. Chcel by som sa s vami o tom podeliť.
... čoho potvrdením bol náš včerajší výlet spolu s mladými na dve kultúrne pamiatky v malokarpatskej oblasti.
Bolo to minulý piatok. Deň ako každý iný, a predsa zvláštny. Zopár chalanov z nášho gympla sa mohlo s požehnaním nášho vedúceho mohlo uliať zo školy, aby... Bolo to silné, jednoduché a také husté. Fakt dobré.
... uz len v minulom case. Bola na fajnej diskoteke. Dala si tabletku extazy. Desat hodin zapasu so smrtou. Zomrela... Jedina dcera. Preco takyto koniec?
Začali sme pred niekoľkými týždňami. Naplno a s nadšením. Talent nie je vždy najdôležitejší a ani čas. Hlavné a podstatné sú chuť a túžba urobiť niečo dobré pre druhých. Pre naše mesto, pre tento svet, aby boli krajšie...
Túto stredu sme sa opäť zišli. Ako spoločenstvo, partia ľudí. Mladších i starších, aby sme si dodali chuť žiť. Načerpať z prameňa lásky. Z jeho slova, prítomnosti, spoločenstva. Spev a nadšenie. Chuť vstávať, robiť svet krajším a lepším, tým, že dovolíme Bohu, aby nás menil. Každú stredu o 19.00. V bazilike, v Šaštíne. Želám pekný deň.
Pred niekoľkými minútami som dostal dva maily. Sú silne aktuálne, tak sa ich pokúsim aspoň čiastočne posunúť ďalej. Vzájomne na sebe závisíme. Nech nám osud trpiacich nie je ľahostajný. Verím, že neporuším žiadne pravidlo kódexu blogera.