Od roku 2004 sa venujem energetike a všetkému, čo s energiami, ich výrobou, distribúciou, spotrebou, či úsporami súvisí. V roku 2020 som prijal ponuku Richarda Sulíka stať sa jeho štátnym tajomníkom na Ministerstve hospodárstva SR a dnes pôsobím ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SaS. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pred troma týždňami SaS vyzvala vládu Róberta Fica, aby k predaju podielu v Slovenských elektrárňach zo strany talianskej spoločnosti Enel pristupovala zodpovedne. Dôvodom boli naše obavy zo vstupu nedôveryhodného partnera, ktorý by elektrárňam, ako aj Slovensku mohol viac uškodiť ako pomôcť. Ministerstvo hospodárstva v tej dobe zastávalo úlohu mŕtveho chrobáka, čo neveštilo vôbec nič dobré.
Róbert Fico spolu so svojim ministrom hospodárstva Tomášom Malatinským opäť otvorili otázku podpory pre nové zariadenia využívajúce obnoviteľné zdroje energií. V médiách sa totiž objavila informácia, na základe ktorej by malo dôjsť k zastaveniu vydávania licencií pre pripojenie takýchto zdrojov, keďže tieto údajne zvyšujú cenu elektriny, na čo dopláca najmä náš priemysel.
Isto sa Vám to už niekedy stalo. Ste zamyslený a zrazu vám niekto urobí "hu". Pretrhne niť a na moment zabudnete, o čom ste to vlastne premýšľali. Presne toto je taktika Róberta Fica pred druhým kolom prezidentských volieb. Vystrašiť premýšľajúceho voliča a na chvíľku ho vyviesť z rovnováhy.
Tento týždeň Protimonopolný úrad rozhodol, že štát môže prebrať stratovú časť SPP, ktorá má na starosti aj predaj plynu domácnostiam. Mnohí sa však v bludisku podielov, účasti JT, dcérskych firiem a umelého udržovania nízkych cien plynu zo strany ÚRSO už dávno stratili. Pátral som preto po príklade, ktorý by vedel jednoduchšie vysvetliť, o čo vlastne v prípade SPP ide a podarilo sa. V jednom bytovom dome na nemenovanej ulici vo veľkom slovenskom meste býva správca Róbert Fiko. Pán Fiko zabezpečil pre obyvateľov domu cenu za plyn, ktorá je tiež nižšia ako trhová. Ako sa mu to podarilo dosiahnuť? Odpovedá Róbert Fiko (R.F.):
Po kamarátšaftoch pri prenájme vozňov a dopredu dohodnutej opravárenskej súťaži, dnes Cargo vchádza do tretieho privatizačného tunela. "Nebude sa pristupovať k žiadnym rozhodnutiam, ktoré sa označujú ako klasická privatizácia." Pre toto historické alebo skôr hysterické vyhlásenie Róberta Fica v súvislosti s Cargom bolo potrebné vymyslieť schému, podľa ktorej sa štátna spoločnosť predá, aj nepredá súčasne. Teda aby aj ovca bola celá, aj vlk sýty. Aj štátny rozpočet vyrovnaný, aj stranícka kasa plná.
Dve blondínky sa vezú vo vlaku. Prvá hovorí druhej: „To je hrozné, ako je ten tunel dlhý." Druhá jej odpovedá: „No, nečuduj sa, veď sedíme v poslednom vozni!"
Ide Cargo ši-ši-ši, odvezie nás k Ficovi, odvezie nás k AAE, cez tri veľké tunely. Asi takto by sa dala parafrázovať známa detská riekanka, aby som čo najjednoduchšie popísal momentálne dianie v Cargu, ktoré stojí pred privatizáciou prevažnej časti svojho majetku, takmer kompletného vozňového parku.
V týchto dňoch by mali byť sprístupnené údaje o hospodárení, fungovaní a majetku spoločnosti Cargo vybraným uchádzačom o jej privatizáciu, resp. aby som boli presný a dodržal terminológiu SMERu, o kúpu podielov v jej nových dcérskych spoločnostiach, na ktoré bude prevedený takmer celý vozňový park.
