Od roku 2004 sa venujem energetike a všetkému, čo s energiami, ich výrobou, distribúciou, spotrebou, či úsporami súvisí. V roku 2020 som prijal ponuku Richarda Sulíka stať sa jeho štátnym tajomníkom na Ministerstve hospodárstva SR a dnes pôsobím ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SaS. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Keď ministerstvo financií ešte v roku 2013 zaviedlo bločkovú lotériu, medzi hlavné dôvody bol zaradený aj boj s daňovými únikmi. Kontrola mala bežať iba na pozadí a jej cieľom malo byť odhaľovanie podvodníkov a nepoctivých obchodníkov. Čo však s tými poctivými? Pre tých si daňový úrad pripravil bizarné “odmeny”.
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí... Práve takto začína druhá sloha historickej básne Sama Chalúpku Mor ho. Dnes Dunaj duní opäť. A znovu boj zvádza Rím so Slovenským rodom. Situácia sa však otočila a tým cárom, ktorý si zastal táborom nie je Riman, ale naopak Slovák, ktorý sa rozhodol zmocniť sa Dunaja. Tento prostredníctvom vodného diela Gabčíkovo mal spútaný taliansky Enel, spočiatku partner, dnes pre našu nevyspytateľnú vládu už nepriateľ.
Obnoviteľné zdroje energie získali na Slovensku v posledných rokoch negatívnu reputáciu. Hoci vo svete zaznamenali jednotlivé technológie prudký nárast inštalovaného výkonu, u nás sme sa obmedzili na fotovoltiku a pár bioplynových staníc. Môže za to okrem iného nekoncepčná podpora na začiatku rozvoja obnoviteľných zdrojov, no prinajmenšom rovnakú škodu môže spôsobiť dnešná úporná snaha ohýbať zákony a predpisy na politickú objednávku. Najmä ak sa tak deje v čase, keď sa obnoviteľné zdroje stávajú reálnou alternatívou pre širokú verejnosť a keď začína byť zdroj vlastnej energie dostupný pre každého občana.
Slovenská kuchyňa je typická skôr ťažšími jedlami, ktoré ale vynikajú svojou vôňou a bezpochyby aj chuťou, pričom pre konzumenta znamenajú bohaté nasýtenie na dlhší čas. Špecifickou je najmä slovenská politická kuchyňa, v ktorej sa už uvarilo všetko možné, niektoré suroviny dokonca aj dva krát. Jedným z takýchto už druhý krát varených hlavných chodov sú Slovenské elektrárne, ktoré pred pár rokmi podával svojim hosťom z Apeninského polostrova vtedajší šéfkuchár Mikuláš Dzurinda.
Keď sa minulý týždeň Robert Fico rozhodol zrušiť nájomnú zmluvu so Slovenskými elektrárňami na prevádzkovanie Gabčíkova, hneď sa objavilo niekoľko teórií, prečo k tomu došlo.
Vracanie peňazí za plyn, ktoré avizoval na budúci rok Róbert Fico, nie sú ničím iným, ako kupovaním si hlasov voličov pred parlamentnými voľbami v roku 2016. Za peniaze nás všetkých
Po predraženom CT pre piešťanskú nemocnicu trčí aj z iba nedávno re-privatizovaného SPP ďalší tunel za štátne.
Pred troma týždňami SaS vyzvala vládu Róberta Fica, aby k predaju podielu v Slovenských elektrárňach zo strany talianskej spoločnosti Enel pristupovala zodpovedne. Dôvodom boli naše obavy zo vstupu nedôveryhodného partnera, ktorý by elektrárňam, ako aj Slovensku mohol viac uškodiť ako pomôcť. Ministerstvo hospodárstva v tej dobe zastávalo úlohu mŕtveho chrobáka, čo neveštilo vôbec nič dobré.
Róbert Fico spolu so svojim ministrom hospodárstva Tomášom Malatinským opäť otvorili otázku podpory pre nové zariadenia využívajúce obnoviteľné zdroje energií. V médiách sa totiž objavila informácia, na základe ktorej by malo dôjsť k zastaveniu vydávania licencií pre pripojenie takýchto zdrojov, keďže tieto údajne zvyšujú cenu elektriny, na čo dopláca najmä náš priemysel.
Isto sa Vám to už niekedy stalo. Ste zamyslený a zrazu vám niekto urobí "hu". Pretrhne niť a na moment zabudnete, o čom ste to vlastne premýšľali. Presne toto je taktika Róberta Fica pred druhým kolom prezidentských volieb. Vystrašiť premýšľajúceho voliča a na chvíľku ho vyviesť z rovnováhy.
Tento týždeň Protimonopolný úrad rozhodol, že štát môže prebrať stratovú časť SPP, ktorá má na starosti aj predaj plynu domácnostiam. Mnohí sa však v bludisku podielov, účasti JT, dcérskych firiem a umelého udržovania nízkych cien plynu zo strany ÚRSO už dávno stratili. Pátral som preto po príklade, ktorý by vedel jednoduchšie vysvetliť, o čo vlastne v prípade SPP ide a podarilo sa. V jednom bytovom dome na nemenovanej ulici vo veľkom slovenskom meste býva správca Róbert Fiko. Pán Fiko zabezpečil pre obyvateľov domu cenu za plyn, ktorá je tiež nižšia ako trhová. Ako sa mu to podarilo dosiahnuť? Odpovedá Róbert Fiko (R.F.):
Po kamarátšaftoch pri prenájme vozňov a dopredu dohodnutej opravárenskej súťaži, dnes Cargo vchádza do tretieho privatizačného tunela. "Nebude sa pristupovať k žiadnym rozhodnutiam, ktoré sa označujú ako klasická privatizácia." Pre toto historické alebo skôr hysterické vyhlásenie Róberta Fica v súvislosti s Cargom bolo potrebné vymyslieť schému, podľa ktorej sa štátna spoločnosť predá, aj nepredá súčasne. Teda aby aj ovca bola celá, aj vlk sýty. Aj štátny rozpočet vyrovnaný, aj stranícka kasa plná.
Dve blondínky sa vezú vo vlaku. Prvá hovorí druhej: „To je hrozné, ako je ten tunel dlhý." Druhá jej odpovedá: „No, nečuduj sa, veď sedíme v poslednom vozni!"
Ide Cargo ši-ši-ši, odvezie nás k Ficovi, odvezie nás k AAE, cez tri veľké tunely. Asi takto by sa dala parafrázovať známa detská riekanka, aby som čo najjednoduchšie popísal momentálne dianie v Cargu, ktoré stojí pred privatizáciou prevažnej časti svojho majetku, takmer kompletného vozňového parku.
V týchto dňoch by mali byť sprístupnené údaje o hospodárení, fungovaní a majetku spoločnosti Cargo vybraným uchádzačom o jej privatizáciu, resp. aby som boli presný a dodržal terminológiu SMERu, o kúpu podielov v jej nových dcérskych spoločnostiach, na ktoré bude prevedený takmer celý vozňový park.
