Knihy | blog.sme.sk

Beáta Grünmannová

Nespavosť japonsko - slovenská

Čakanie na spánok. Ticho v celom dome. Možno aromatická sviečka, možno tichá hudba. Pohľad na budík. Už toľko hodín? Oplatí sa ešte zobrať prášok na spanie, keď je už tak pozde? Aké bude ráno, ak účinok nevyšumí včas? Spať treba, pretože deň potom bude pod mrakom, signály z okolia budú prichádzať akoby z veľkej diaľky. Káva to možno zachráni. Pohľad na budík. Ešte štyri hodiny do vstávania, určite by sa oplatilo zaspať. OK, na ľavom boku to nejde, skúsime pravý. Možno ešte jeden vankúš? Trocha sa napiť. Možno radšej o jeden vankúš menej? Pohľad na budík. Prvé autá pod oknami. Insomnia.

11. jan 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 395x
4

Beáta Grünmannová

Komik Adolf H

Je veľa viac či menej vtipných spisov o cestovaní v čase. Zo spánku sa preberajú hyperaktívne faraónske múmie, nedávno literárne obživla aj Leninova zabalzamovaná schránka. V knihe Už je tady zas ( Argo 2013) sa Timur Vermes rozhodol pre resuscitáciu Adolfa Hitlera. Čo chýba nápadu na originalite, vynahradí marketingová istota. Kniha, kde je na obálke len čierna ofinka a text je vtesnaný do kocky predstavujúcej copyrightové fúziky, sa musí dobre predávať, aj keby nechcela. Tak, ako sa podobne dobre predáva všetko so slovom Žid v názve, pretože ide o podobnú fascináciu témou. Vermes predal vyše milióna výtlačkov.

2. jan 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 794x
21

Beáta Grünmannová

Chuť zabiť alebo malinká knižná pralinka

Nie tak dávno som mávala ironizujúce (ako inak) komentáre k tým malým knihám, čo vyzerajú ako napuchnutý cestovný pas. Dnes si už myslím, že sú fajn. Sú spratné, teda kaviareň-friendly a aj keď nie sú veľké na pohľad, myšlienok sa do nich zmestí dosť. Obzvlášť vhodný je tento formát pre malé zbierky malých poviedok. Skrátka, človek nemusí vždy skonzumovať štyristostranovú bonboniéru, občas stačí jedna dobrá pralinka. Václav Kostelanski debutoval zbierkou textov, ktoré spája chuť zabiť, ďalej hlavné postavy s tendenciou nedopadnúť dobre a niečo, čomu hovorím všivácky humor. Mám svoj malý Panteón spisovateľov s týmto darom a jeho nekorunovaným vládcom je v mojich očiach Chuck Palahniuk. Tento mladý slovenský autor sa niektorými skvostnými vetami prepracoval do slovenskej sekcie tohto zhromaždenia.

18. dec 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 942x
13

Beáta Grünmannová

terapeutický denník Michala Hvoreckého

Terapiu by dnes potreboval temer každý. Aj keby bol človek optimista, pokiaľ cíti a vidí, zakopáva o toľko absurdít, že zostane zrejme len pri dobrom úmysle byť bezstarostným. Podivuhodnosti zasahujú toľko oblastí nášho života, že možno to vysvetľuje mimoriadnu pestrosť knihy. Javy v nej popisované sú totiž tak nesúrodé, že ich pohromade drží len knižná väzba. Autor zozbieral svoje texty, krátke a ešte kratšie, ktoré sme sčasti už čítali inde, na blogu, na facebooku. Ak sú radené podľa nejakého kľúča, ten zostal záhadou. Niektoré témy k sebe nepatria. Mať na jednej strane otvorený list Vladimírovi Mečiarovi a vzápätí kritiku fashion ( módnych ) blogov, dosť výrazne oslabuje závažnosť toho prvého, pretože nerozlíšeným priraďovaním sa medzi ne dáva rovnítko.

23. nov 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 801x
22

Beáta Grünmannová

Čo s načatým kaviarenským životom v Bezprstom meste?

Takto vám to poviem. Nemusíte veľa pracovať, ak ste sa správne narodili. Nemusíte sa viazať, mať ženu, deti, hypotéku. Môžete sa ako nomádi presúvať od vzťahu ku vzťahu, z privátu do privátu. Nemusíte variť, prať, žehliť, upratovať. Keď to omrzí mamu, vždy sa nájde nejaká samaritánka, ktorá to bude ťahať za ňu, v hmlistej nádeji, že raz budete ochotní na oplátku pustiť pár životodarných spermií a navliecť jej prsteň. OK, OK, nenadychujte sa ku kriku, zabehne vám kapučínko. Netvrdím, že ste prevažujúca časť mužskej populácie, netvrdím, že ženy sa nezvyknú správať podobne, veď navštevujeme tie isté podniky, poznáme sa z videnia. Chcem len povedať, že ak zo svojho života vytesníte všetku zodpovednosť, každú povinnosť a eliminujete skoro každú nepríjemnosť, vášmu mozgu jedného dňa z nedostatku podnetov drbne. O tom je Bezprsté mesto Ondreja Štefánika. Kniha zjavenie.

20. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 5 108x
28

Beáta Grünmannová

Od zajtra sa zmením. Pozajtra určite.

Chcela som napísať článok o tom, ako stále odkladám robenie toho, čo by som mala. Zapla som teda počítač a ... rozhodla som sa, že treba pretriediť zoznam priateľov na facebooku. Potom som vyžehlila tri košele a nakoniec som si zacvičila jógu. K písaniu článku som sa vrátila potom, čo ma prepadli výčitky svedomia kvôli tomu, že nemám vytriedené bankové výpisy a faktúry. Keď som sa prehrabávala knihami v kníhkupectve, namiesto toho, aby som konečne išla na poštu a vrátila štátu bezcenné cenné papiere, objavila som malú knižku: John Perry – Umenie prokrastinácie Sprievodca efektívnym zaháľaním, ničnerobením a otáľaním To sadlo.

9. okt 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 7 793x
34

Beáta Grünmannová

Vandam dá 200 klikov naraz a rozbije vám nos

Jaroslav Rudiš – Národní třída Malá kniha písaná veľkými písmenami, monológ a občas dialóg a na stranách veľa bieleho miesta. Prehľadné ako Vandamova myseľ. V tej je totiž úplne jasno. Čo je dobré a čo nie, za čo treba bojovať, čo treba udupávať. Pretože Vandam je patriot zo Severného mesta na okraji Prahy. Posledný bojovník. Posledný Riman. Oceľový celochlap. Vandam okolo svojho panelákového sveta stavia vozovú hradbu, jeho sídlisko je pevnosť, kde je doma, ktorú stráži. Má rád poriadok. Narušiteľ pokoja to síce možno nevie, ale podvedome chce byť nepochybne poučený o živote a Vandam mu svojou päsťou objasní všetko potrebné.

10. sep 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 614x
9

Beáta Grünmannová

Dedkovia a babky, ráčte sa konečne pozabíjať navzájom

Je nutné regulovať explozívny nárast počtu seniorov, uľaviť mladým občanom, veď jeden mladý živí sedem starých. Pomôže to zachovať dôchodkový systém, ktorý je na pokraji kolapsu a relatívne zlepšiť štatistiku pôrodnosti. Byť dôchodcom je v podstate zločin. Preto vláda zriadila VRO – Výbor pre reguláciu obyvateľstva. Zatiaľ len v knihe.

22. aug 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 10 117x
92

Beáta Grünmannová

Kniha Danielova alebo Hevierov Mene Tekel Ufarsin, I /knihoholizmus

Chcem, aby sa vrátil čas pomalého čítania. Mojím cieľom nie je vyhrať preteky o najrýchlejšie prečítanie práve zhusta propagovanej knihy-of- the-day. Nie. Čítať len pomaly. Aj písať len pomaly a po mále. Dokonca písať o jednej knihe na niekoľkokrát. Keď má kniha viac príbehov ako vianočka prepletených hadíkov, čo mám robiť? Dlhé textové útvary nemám rada. Mám rada veľa krátkych textov. Dlhých práve tak, aby to hlava zobrala a spracovala. Málokto udrží pozornosť dlhšie ako A4. Aj geniálny slovenský spisovateľ Skríba písal len jednu stranu denne. 444 strán Knihy, ktorá sa stane od Daniela Heviera, som čítala veľmi pomaly. Venovala som jej, s prestávkami na občasné vynorenie sa nad hladinu, tri týždne svojich večerov. Kým jej 30-40 nedotknutých konkurentov netrpezlivo vzdychalo na policiach. Neľutujem. Netušila som, že zo slovenského jazyka sa dá vytrieskať tak veľa.

15. jún 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 6 501x
21

Beáta Grünmannová

Poďme sa trochu zohaviť alebo Hadi a náušnice

Johny Depp povedal: „ Moje telo je môj denník a moje tetovania sú môj príbeh“. Z tela sa dnes stále častejšie stáva chladnička, na ktorú lepíme magnetky s odkazmi, prísloviami a pripomienkami. Niečo, čo bolo nie tak dávno vyhradené pre Pepka Námorníka, nudiacich sa obyvateľov nápravnovýchovných ústavov alebo jazdcov na veľkých motorkách, je dávno spoločensky akceptovanou úpravou nášho vonkajšieho obalu. Aj keď, moje osobné rozhodnutie je nechať kožu čistú. Nie preto, že tak v knihe Leviticus prikazuje Biblia. Ale mám rada nepopísané zošity, nedopovedané príbehy. Pretože koľkokrát sa dá premaľovať to isté plátno? Ako dlho ma má baviť pozerať na ten istý obraz? Tetovanie je definitíva a ja mám radšej otvorené konce, mať stále možnosť očakávať zmenu, niečo nové. Tetovanie, piercing, modifikácia tela, to všetko je spôsob sebaoznačovania, stotožnenia sa, verejného prihlásenia sa k niečomu, či k niekomu. K rodine, milovaným osobám, viere, filozofii, kmeňu. Na známosť sa dáva...na veky alebo kým to nezmení laser.

9. apr 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 982x
37

Beáta Grünmannová

Bezradní Naumovia (o románe Michala Hvoreckého Naum)

Každá žena má typ mužov, ktorý ju irituje. Ja mám dva. Jeden, ktorý pracovne nazývam bavorské mastné prasa a druhý, ktorému môžem odteraz hovoriť Naum. Je to odroda intelektuála, našťastie len jedna z podmnožín tejto skupiny mužov. Je to muž, ktorý vám dá zreteľne najavo, že má vedomosti. Má načítané, má napozerané. Hodí na vás toľko mien, že sa vám zaparí google. Má pár obskúrnych záľub, hlboké znalosti niečoho nudného, ale vznešeného, ako je povedzme font písma alebo umenie variť kávu. Tie sú dovedené po hranicu dokonalosti, určite však k istej forme sebauspokojovania. Čitateľ slabšej povahy môže od knihy odchádzať so sklopenými ušami a stiahnutým chvostíkom, v domnienke, že mu uniklo veľa dôležitého. Možno o to ide. Koketne sa dvihnúť nad „tupú“ masu, ktorá nerozumie nášmu naumovskému kódu.

14. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 413x
72

Beáta Grünmannová

Murakamiho špagety

Durum semolina, zlatá pšenica vejúca na poliach Talianska. Viete si predstaviť, akí užasnutí by Taliani boli, keby vedeli, že to, čo exportovali v roku 1971, bola v skutočnosti osamelosť? ( Haruki Murakami )

5. feb 2013
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 164x
46