Bývame na najvyššom poschodí obytného domu priamo pod strechou. Takže máme automaticky za susedov holubov. A túto jar nás obdarovali svojím potomkom, ktorého nechtiac pomohli priviesť na svet naše dcéry, ktoré chodia málokedy na balkón a tak si holubicu sediacu na vajíčku v zabudnutom kvetináči všimli už neskoro. Kto by vyháňal „matku“, keď je jar a plní si povinnosti večného kolobehu Prírody? A tak pozorujeme, ako už medzičasom vyliahnuté holúbä (správny slovenský výraz?) rastie a spomíname na to, čo k nám iné zablúdilo už pred rokmi. Ako jeden z mnohých našich zážitkov so zvieratami som to opísal v knihe Zvieratá, ja a iné...