Táto psychiatria chátra už od roku 2009. Nachádzala sa v budove bývalého kaštieľa. Psychiatrické služby neboli zrušené, ale len presunuté priamo do Žilinskej nemocnice. Hlavne z dôvodov problematickej údržby budovy a vzdialenosti od nemocnice, ktorá sa nachádza priamo v Žiline - asi 20 minút jazdy autom. Na takmer každé vyšetrenie museli pacienti dochádzať.
Nemocnica už nepotrebovala celý areál pôvodnej psychiatrie, a tak ho predali jedinému záujemcovi, ktorý ho vlastní dodnes. Po termíne uzávierky ponúk prišla ešte jedna, no tú vedenie nemocnice ani neotvorilo. Kaštieľ je tak vo vlastníctve spoločnosti Urpín a bol zakúpený za viac ako 600-tisíc EUR.
Najviac nespokojní boli so samotným predajom pacienti, ale aj samotní zamestnanci. Nové priestory neboli dokončené, chýbali tam napríklad umývadlá. Navyše nebola zabezpečená anonymita pacientov, keďže oddelenie bolo zasadené priamo v Žilinskej nemocnici. Pacientom chýbal park, ktorý bol v Bytčici naozaj krásny. Navyše kapacita nových priestorov nebola dostatočná a nie úplne doliečení pacienti museli byť prepustení.
Nový majiteľ plánoval z kaštieľa urobiť penzión a vybudovať tu agro-rezort s koňmi. V časoch ekonomickej krízy ale nastali komplikácie a nikdy rekonštrukciu nespustil.
Aktuálne sa mesto Žilina zaoberá rokovaniami s majiteľom a rozmýšľajú o vybudovaní domu dôchodcov. Plán je to pekný, no ako to bude s financiami?
Budúcnosť budovy je neznáma a možno ostane ešte na dlhé roky opustená.
Do areálu nemocnice sa dostávame relatívne jednoducho, je tu viacero dier v plote vedľajšieho pozemku, odkiaľ sa dá vstúpiť do areálu nemocnice opäť dierou v plote.
Následne vstupujeme zadným vchodom, priamo do vstupnej haly.
Následne prechádzame prízemie. Je očividné, že miestnosti sú skôr priestormi pre lekárov, prípadne ošetrovne. Nič sa tu nepodobá na izby. Našli sme tu ale napríklad archív a pravdepodobne jedáleň.
Je tu už takmer všetko zdemolované. Ľahký prístup a blízko do mesta nahráva vandalom aj vykrádačom.
My však postupujeme na prvé podlažie. Nie len na oknách, ale aj na schodoch sú mreže, aby neprišlo k nešťastiu, ak to niektorý pacient nezvládne.
Po príchode na prvé podlažie nachádzame jedny z mála zaujímavých predmetov priamo z fungovania psychiatrie. Nachádzame rôzne dotazníky a dokumenty. Všetky ohľadom sexuálneho života pacientov. Niektoré otázky mi zmysel dávajú, no niektoré vôbec.
Prááásk! Vtom ako si čítame o stláčacom manévri sa rozplesknú dvere pár metrov od nás. Mne vyskočí srdce až do hrdla, no je to len vietor. Už som príliš vystrašený na to, aby som si manéver vyskúšal, tak mi to ostáva na neskôr.
Od tejto chvíle nás podobné situácie prenasledujú celý čas. Niekto by možno povedal, že na tom niečo môže byť.
Pokračujeme preskúmavaním prvého podlažia, ktoré sa už oveľa viac podobá na lôžkovú časť.
Bohužiaľ, okrem prázdnych izieb toho veľa nenachádzame a postupujeme na najvyššie poschodie. Zaujímavé je, že toto poschodie ako keby rozkradli, čo sa týka samotných stien. Žeby drevo na podpal? Alebo o čo tu komu išlo?
A zasa tie mreže ...
Našou poslednou zástavkou v samotnej budove je pivnica. Pivnica na psychiatrii, to znie dobre. Uvažujeme, že toto mohol byť aj výstupný test pre pacientov. Choď do pivnice a vráť sa za 10 minút pokojný. Ak sa ti to podarí, môžeš ísť. Tým pádom by sme tu my dvaja museli ostať ...
Keďže nás tu celkom atakujú netopiere, vyliezame priamo odtiaľto do toho už spomínaného parku. Je tu naozaj nádherne. Pokoj, kľud, stromy a zelená tráva, aj keď je už november.
Toto je naša posledná zástavka a ideme domov.
Ostáva nám už len dúfať, že v nových priestoroch boli vykonané všetky dostupné opatrenia, aby sa pacienti mohli čo najrýchlejšie vrátiť do svojich bežných životov. Taktiež, že kaštieľ bude čoskoro v prevádzke a poskytne hodnotu, či už dôchodcom, alebo návštevníkom penziónu.
Ak chceš viac obrázkov, videí a informácií, ktoré sa do blogu nedostali, sleduj moju Facebook stránku na https://www.facebook.com/helmutravel/.
