Na to sme sa jednu sobotu boli pozrieť. Jediné čo vieme, je že je v správe ministerstva vnútra a to väčšinou napovedá, že k prosperite tak skoro smerovať nebude.
Sme na "konci Bratislavy" smerom na Pezinok a budova internátu nám už vráža do očí. Z vonku síce na prvý pohľad vyzerá solídne, no my tušíme, že dnu to bude iné a práve tam sa chystáme.
Pred hlavným vchodom nás ale čaká prekvapenie. Naštartované nové auto, zadebnené vchodové dvere a fungujúci elektrický generátor, z ktorého idú káble priamo do budovy. Na čo ich tam kto potrebuje?
Nás to ale neodradí a vchádzame do veľkých hál z druhej strany komplexu. Všetky dvere sa niekto snažil zabarikádovať a celkom mu to išlo, tak vchádzame malou dierou v stene. Haly sú prekvapivo veľké a pôsobia natoľko prepracovane, že až pochybujeme, či tento objekt naozaj patrí škole.
Očividne tu už aj niekto býval. Celkom ma prekvapuje relatívny poriadok v jeho príbytku. O to viac, keď vidím, že k životu potrebuje aj "externé substancie".
Až teraz nás priestory presvedčia, že sa jednalo o časť školy. A to nijak inak, ako stoličkami, na ktorých som skoro prišiel o nervy počas 15 rokov na základnej a strednej škole.
A navyše samé pokyny, zoznamy, hárky a príručky ...
Je tu poriadny smrad a preto som celkom rád, že sa už presúvame do menších dielní.
Pán učiteľ nebol žiadny amatér. Kabinet mal pekne za sklom a záclonkou, takže mohol sliediť na podvádzajúcich študentov pri písomkách. Pred odchodom mal očividne naponáhlo, keďže sa nepostaral ani o svoje maturitné práce a fotky.
Očividne tu boli učitelia poriadní poctivci a brali žiakom karty. Aj tak sme si vždy priniesli nový balík! Tak ako vy vždy vymyslíte to, ako si pofajčiť počas pracovnej doby.
Bohvie ako v časoch socialistických, no v posledných rokoch mal pán učiteľ priamy výhľad na tzv. "SIA CENTER". Zhodou náhod v tomto "SIA CENTER" je čínska reštaurácia.
Zborovňa majstrov, kabinety, šatne, ďalšie dielne ... nachádzame sa tu už minimálne hodinu a to sme zatiaľ prešli len pár percent objektu.
Jednoznačne najviac ma ale zaujala učebňa s niekoľkými desiatkami veľmi poučných kníh. Dnes je to pre mňa sranda, no ten kto toto musel čítať, nebodaj sa učiť, toho ľutujem.
Keď sa o tomto mali učiť, tak potrebovali aj vypnúť. No nemali tie možnosti ako my dnes, že si z telefónu pustíme akúkoľvek hudbu z našej galaxie. V tých časoch ste si museli priniesť "diskmen" alebo "wolkmen".
MS-DOS, predchodca Windowsu. S ním bolo moje poprvé s počítačom.
A kúsok od tohoto manuálu na použite pre prvý styk s počítačom v roku 1999 vidíme hlavnú budovu školy. No spojnica je zamknutá a nevieme sa do nej dostať. Ale to nás neodradí, ešte sa troška prejdeme okolo areálu a nachádzame dieru v plote a následne rozbité sklo na dverách, kade vstúpime dnu.
Hneď na začiatok navštevujeme tú najzaujímavejšiu časť školy. Niečo, čo je málo kde možnosť vidieť, a to opustenú telocvičňu, bazén a posilňovňu.
Sú v teda omnoho lepšom stave ako napríklad tie v Pripjati, na ktoré sa chodí pozerať celý svet. Ďalej pokračujeme do jedálne a kuchyne.
Po kuchyni nás samozrejme čakajú ďalšie komunitné priestory. Napríklad spoločenská miestnosť z pohodených fotiek pána učiteľa.
A odtiaľto vstupujeme do desať poschodovej budovy internátu. Každé poschodie je rovnaké a zároveň úplne iné. Niektoré nás riadne poučí a niektoré riadne vystraší.
A opäť múdrosti do života! Inak aj vy vidíte ten vzájomný konflikt posledných troch bodov?
Konečne prichádzame na to, na čo je pred budovou ten elektrický generátor. Na streche sa nachádza zariadenie, čo veľa ľudom dáva internety až domov.
Už sme v budove skoro 4 hodiny no ešte nám ostáva administratívny blok. V tom si ale všimeme, že pri hlavnom vchode je zaparkovaný čierny mercedes. Po nejakom tom váhaní ešte rýchlo prebehneme to, čo sme doposiaľ nevideli.
Po skoro 5 hodinách bez problémov opúšťame areál školy. Okrem Istrochemu si nepamätám, kedy by sme strávili toľko času v jednom objekte. Jednoznačne ide o najväčšiu opustenú školu a jeden z najväčších opustených komplexov na Slovensku.
Dôvod ani žiadne ďalšie informácie ohľadom zatvorenia školy som nenašiel. Bola to ale jedna z najlepšie vybavených škôl v tých časoch. Pýcha socialistického školstva. Uvidíme, čo sa z nej stane možno o pár jednotiek alebo desiatok rokov. Nová škola asi ťažko.
Ak chceš viac obrázkov, videií a informácií, ktoré sa do blogu nedostali, sleduj moju Facebook stránku na https://www.facebook.com/helmutravel/.
