Rastie do výšky, no na tradície nezabúda

Písmo: A- | A+

Kráčame po “Obchodnej”, no nie sme v Bratislave. Je sobota ráno. Nikde nie je nikto a všetko je zavreté ako po vojne. Okrem notoricky známych fastfood-ov. Nachádzame tu len zvratky z piatkovej noci.

Obrázok blogu

Na vedľajšom námestí stojí asi päťdesiatka výlučne mužov. Niektorí na vozíčkoch, niektorí v košeliach, ale veľa z nich v maskáčoch a čiernych bomberách. Krásne zoradení do úhľadných radov. 

Koná sa tu omša. Tradičná, kresťanská. Všetci sa nahlas modlia. Do jedného. 

Vedľa kňaza a jeho pomocníka stoja chlapi, obidvaja v dvojnásobku mojej váhy a držia sväté symboly. Ďalší zase reproduktory na konci zástupu.

Obrázok blogu

O pár metrov ďalej sa koná nábor do náboženskej skupiny. Aj napriek sobote a rannej hodine je tu ľudí požehnane. 

V stánku na hlavnom námestí mladá slečna na “english” reaguje len, “ukrainsky bo polsky?”. Truskowka ice cream zvláda. Možno aj vďaka krížiku na krku. Bohužiaľ, my kilo cukru namiesto jahodovej polevy nezvládame.

Obrázok blogu

Budovy v centre sú pekné a vyzerajú relatívne udržiavané. Na to existuje dôvod. Ani jedna z nich tu po druhej svetovej vojne nestála. Mesto bolo zrovnané so zemou a historické centrum muselo byť vybudované odznova.

Obrázok blogu

Kostol strieda kostol. No práve teraz sa ani v jednom neslúži. Ľudia sa modlia na ulici, doma alebo pod obrazom božím prosia o odpustenie zo včerajšej noci.

Obrázok blogu

Keď prejdeme na druhú stranu Visly do Pragy, čo je jedna z novších častí mesta, nepoznáme veľmi rozdiel. Len historickú architektúru nahradili zväčša sovietske paneláky. 

V miestnej jedálni Rusalka o angličtine nepočuli. Po príchode na nás dýcha atmosféra školskej jedálne z Československa. Na výber sú kurczaky, kotlety, makarony i iné šmaky

Obrázok blogu
Obrázok blogu
(zdroj: Tripadvisor)

Nepríjemná teta, možno s rodným listom ešte v hlaholike, nám vie povedať iba jedno slovo. Nemam (čítaj tvrdo). Napríklad si objednávaš: "kurczak z zemniakami", reakcia: "nemam", skúšaš iné: "makarony z smietana" ...... ticho. To je pozitívne. Práve si si objednal jedlo.

Druhá teta ti jedlo pripraví a vydá. Úsmev nečakaj. Keďže za makarony platíš 80 centov, bolo by to príliš odvážne.

Obrázok blogu

Cestoviny, smotana a na to cukor. Tradícia starých mám zachovaná.

Poobede sa modlenie mení na iné náboženstvo. Sme pri futbalovom štadióne miestneho klubu. Desiatky ťažkoodencov a stovky fanúšikov. Niektorí s krížikmi na krku, niektorí s pivom a niektorí s dymovnicami. Miestni berú futbal veľmi vážne, čím sú nie úplne slávne známi.

Západ slnka je tu najlepší z "ôsmej sestry". Tak prezývame kultúrne a vedecké centrum, ktoré sídli v jednej z najvyšších budov EÚ. Je to kópia moskovských siedmich sestier, darovaná Sovietskym zväzom.

Obrázok blogu
(zdroj: Archinect)

Práve odtiaľto sa môže meniť pohľad na mesto. Hociktorým smerom od "ôsmej sestry" nevidíme nič iné ako moderné mrakodrapy. Nedivím sa, že sme v 6. najvyššom európskom meste.

Obrázok blogu

Výhľad mi pripomína Frankfurt, no rozhodne ma vyvádza z omylu miestny vozový park.

Obrázok blogu

Večer ulica Nowy Swiat - naša "Obchodná", ožíva. Snaží sa to podobať na západné veľkomestá, no zatiaľ im niečo chýba. Aj keď podniky sú plné a ľudia lietajú na "limekách" alebo bicykloch z bikeshare-u.

Na konci dňa nám úžasné fontánové predstavenie v parku povie príbeh o Varšavskej morskej panne.

Varšava, ako som aj trochu očakával, je medzníkom medzi Viedňou a Kyjevom. Na jednej strane moderná, dobre organizovaná a bohatá. Na druhej strane si drží svoje pôvodné tradície a neotvára sa iným kultúram. 

A preto je iná ako veľa iných hlavných miest v EÚ. A preto sa ju oplatí vidieť.

Ak chceš viac obrázkov, videií a informácií, ktoré sa do blogu nedostali, sleduj moju Facebook stránku na https://www.facebook.com/helmutravel/.

Skryť Zatvoriť reklamu