Ivan Mlynár
Minister vnútra Roman Mikulec a náklady stratených príležitostí.
26 marca 2020 ešte ako aktívny policajt som napísal článok : „ Prvý omyl ministra vnútra Romana Mikulca ? „
Verím v pravdu a spravodlivosť, verím v potrebu zmeny v spravovaní našej spoločnosti Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

26 marca 2020 ešte ako aktívny policajt som napísal článok : „ Prvý omyl ministra vnútra Romana Mikulca ? „

V posledných týždňoch som napísal niekoľko článkov o antivaxeroch vo verejnom priestore.

Bežných občanov delím na tri skupiny

Ak si pripustím len možnosti obsiahnuté v názve toho blogu, prepadávajú ma záchvaty bezmocného hnevu.

Keďže faktov, ktoré ma utvrdili v tom, že Igor Matovič nedokáže slušne spravovať túto spoločnosť pribúda geometrickým radom a moja zhovievavosť s ním už dávno dorazila do konečnej stanice.

V jednom zo svojich predchádzajúcich blogov som vyslovil myšlienku , že zlo má sebazáhubný charakter, zrejme som sa ale šeredne mýlil.

Hneď na úvod by som chcel upokojiť tých pár čitateľov, ktorí si prečítajú môj blog, že v žiadnom prípade nebude obhajobou Igora Matoviča a jeho vlády.

Ešte predtým, ako sa pustíme do práce a budeme sa venovať sebe, teda voličovi, vybavme v rýchlosti Vladimíra Mečiara a Róberta Fica s jeho panoptikom.

Nikdy som nepredpokladal, že sa niekedy budem prihovárať voličovi týchto politických strán, viem na akú klzkú plochu stúpam a tiež to o aké označenia si koledujem.

Blíži sa výročie novembra 1989 a ja zažívam kultúrny šok, ako rôzni politickí zbesilci a postmoderné klony Vasiľa Biľaka, či Adolfa Hitlera ženú do ulíc sfanatizované okraje.

V minulosti som sa v niekoľkých textoch venoval kritike práce polície, napriek tomu že som sa snažil o kritiku konštruktívnu, teda o objektívne pomenovanie a zlepšenie tohto sveta, ako policajt som si narobil množstvo nepriateľov.

Väčšina spoločnosti žije v predstave, že my občania, napriek tomu, že pripúšťame, že do kolonky hriechov si môžeme napísať mnoho vecí, sme lepší ako politici, ktorí sa dostali na svoje pozície cestou demokratických volieb.

Z nejakej formálnej slušnosti som zatiaľ nemienil Igora Matoviča zaradiť po boku takých politikov, akú sú Robert Fico, Peter Pellegíni, Boris Kollár a Marian Kotleba. Od tejto lacnej zdvorilej tolerancie som upustil.

Viem a bez bitky priznávam, že som tentokrát zvolil dosť expresívny názov textu, avšak ako človek ktorý si našiel cestu k Bohu bez inštitúcie, veľmi ťažko znášam vyjadrenia niektorých poslancov NR k náboženským otázkam.

V texte zverejnenom 26.3.2020 pod názvom „ Prvý omyl ministra vnútra Romana Mikulca ? „ vyzývam nového ministra k systémovým zmenám, teda k reforme a taktiež kritizujem autoritatívny spôsob riadenia polície na všetkých úrovniach.

Máme viac ako dva mesiace po parlamentných voľbách, v ktorých sme dosiahli zmenu politickej mapy a v zákonodarnom zbore nám schváli programové vyhlásenie vlády.

V poslednej dobe sa to v médiách, či už printových, alebo elektronických len tak hemží víziami ako bude vyzerať postvírusový svet.

Relevantná otázka znie : je vôbec správne hovoriť o omyloch nového ministra vnútra, ktorého som v predchádzajúcom článku označil spoločne s Mičovským, Naďom a Veronikou Remišovou za to najlepšie čo nám zmena vlády priniesla ?

Roman Mikulec si sadá na stoličku ( úmyselne nehovorím o kresle ) ministra vnútra v čase keď polícia musí splniť nielen svoju základnú úlohu – chrániť život, bezpečnosť a majetok občanov.

Máme to za sebou, máme po voľbách a máme novú vládu. Kľúčovým poznaním je, že demokratický proces v našej spoločnosti zafungoval.