Raz na to možno prídem - som napísal v roku 2008, keď som uverejnil môj prvý článok na blog. Nie som si istý, ale myslím, že už som na to prišiel.. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi
Leto, dovolenky, teplé noci. Posedenia pri vychladenom pive, alebo pohári dobrého červeného vína. Celodenné túlania po horách, mestách, pamiatkach. Neustále pripravený foťák v batohu. Nikam sme nešli. Zostali sme na Slovensku.
Našiel som ju náhodou. Niekedy okolo roku 2007 som zostavoval rodokmeň našej rodiny. Potreboval som si v oblastnom archíve v Bytči vyhľadať nejaké informácie. Cestou k archívu som ju uvidel. Na rozpadnutej streche rástla tráva.
Pozerám sa spätne na obrázky, ktoré som vyfotil tento mesiac. Stále sa opakujú tie isté motívy, tie isté zábery. Preto urobím radikálny rez. Dám sem iba také, ktoré sa doteraz v mojich výberoch neobjavili.
Skončila sa zimná uzávera vo Vysokých Tatrách a v Roháčoch. Hľadal som nejakú ľahšiu túru, kde už by neboli snehové polia. Podľa správ horskej služby je vo Vysokých Tatrách na horských sedlách stále veľa snehu
Máj - lásky čas. Aspoň podľa Karla Hynka Máchu. Som rád, že sa konečne dá cestovať. Vychádzame takmer každý deň - záleží iba od počasia. Fotím okolo stovky obrázkov denne. Je z čoho vyberať.
Celý mesiac som sa tam chystal. Kvôli daždivému počasiu sa to podarilo až včera. Malo by byť slnečno s trochou oblačnosti popoludní. Ideálne počasie na fotenie. Ráno som prišiel z nočnej. Štyri hodiny som si pospal.
To boli prve slová v cudzích jazykoch, ktoré som vedel ešte skôr, ako som sa začal v štvrtej triede učiť ruštinu. Každé ráno ich hlásili na jednej z dvoch staníc, ktoré sa dali chytiť za socializmu na našom rádiu.
Pokračujem v našich fototúlačkách po zrúcaninách starých kostolov na Slovensku. Pôvodne sme chceli ísť do Zázrivej, ale kostol, ktorý sme mali v pláne navštíviť, medzitým prestavali. Tým pre nás stratil pôvodné čaro.
Aj v tomto mesiaci bolo obmedzené cestovanie z okresu do okresu. Preto takmer všetky obrázky sú iba z najbližšieho okolia. Až ku koncu mesiaca sme sa dostali do vzdialenejších častí. Odtiaľ je posledných šesť záberov.
Prvé obrázky som odtiaľ videl asi pred rokom. Jedna moja známa ich uverejnila na jej profile. Chcel som sa tam ísť pozrieť, no zákaz cestovania mi to na dlhý čas nedovolil. Nakoniec sme sa tam dostali až v sobotu.
Oproti minulomesačnému výberu som sa rozhodol ku každej fotke napísať aj krátky komentár. Zistil som, že fotky bez ďalšieho vysvetlenia získavajú významy, ktoré tam nie sú.
Ďalšia online výstava z mojich fotiek. Motívy sa nemenia. Stále sú to hory, odchádzajúca architektúra, zvieratá, vnučka, cudzí ľudia. Chcel by som fotiť aj ostatné vnúčatá, ale na diaľku sa to nedá.
Zabudnúť na zlatý rez, na tretiny, na štyri uzlové body. Nefotiť so slnkom za chrbtom. Nedodržiavať vodorovnosť hladín ani zvislosť budov. Umiestňovať všetko na stred. Neostriť. Zbaviť sa stereotypov. Naučených poučiek. Riskovať.
Zaznamenávam. Obrázky sa samé vnucujú. Už s nimi netreba nič ďalšie robiť. Stále sa presúvam pešo. Vtedy je dostatok času vnímať. Keď idem naspäť po tej istej trase, vidím zasa o niečo viac.
Dá sa celkom ľahko odhadnúť čo a ako má človek maľovať, fotiť, spievať, aby sa to obyčajným ľuďom páčilo. Aby sa to dobre predávalo. Aby bol človek slávny. Ale potom existuje časť ľudí, ktorých to neuspokojuje.
Za január som vyfotil asi osemsto obrázkov. Toto je výber z nich. Nebudem k nim nič písať. Fotky by mali hovoriť samé za seba. Každá sa kliknutím zobrazí v novom okne v lepšom rozlíšení. Kvôli lockdownu sú všetky vyfotené v Turci.
Nehlásili dobré počasie. Ale treba zhodiť vianočné kilá a aj sa trochu vyvetrať. Kým som sa dostal hore, prešiel som cez dve vrstvy hmly. Tá tretia ma čakala na hrebeni.
Zobudil som sa pred jednou popoludní. Letmý pohľad na webkamery. Ak sa poponáhľam, mohol by som to ešte stihnúť. Slnko zapadá okolo trištvrte na štyri. Na hrebeň to už nedám.
Dnes som sa rozhodoval medzi tromi miestami. Martinské hole, kopce nad Záborím, alebo Čremošné. Na tie prvé dve miesta chodievam roky. Čremošné som objavil nedávno. Skúsim šťastie tam.
V doline už je pod nulou. Zapadajúce slnko osvecuje iba stráne nad dedinou. Presúvame sa preto do časti, kde sa dá ešte na slnku trochu zohriať.
