Raz na to možno prídem. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi
Hrad týčiaci sa na skale nad dedinou je z dialnice do Bratislavy neprehliadnuteľný. Viackrát som si povedal, že sa na neho pôjdeme pozrieť. V utorok, keď bol na Slovensku štátny sviatok, sme sa tam konečne vybrali.Skala, ktorá z dialnice vyzerá ako väčší kameň, v dedine zrazu narástla na riadne bralo. Pri našej návšteve na nej trénovali mladí skalolezci. Až po priblížení teleobjektívom je vidno, že lezci sú istení. Voľným okom to tak vôbec nevyzeralo
V utorok malo byť pekne. Vybrali sme sa do Tatier. Našim cieľom bol vrchol Kriváňa - 2 494 metrov nad morom.
Hotel sme si zabookovali dva mesiace dopredu. Bol vzdialený necelý kilometer od cieľa našej dlhej cesty - skalnatého vrchu s kláštorom, ktorý sa vypínal asi 80 metrov nad okolité piesčité dno mora.
Pre niekoho je Viedeň hlavne Dóm sv. Štefana a množstvo palácov a budov spojených so Sissi, s Máriou Teréziou či s Franczom Jozefom.
Tri miesta alebo udalosti, ktoré nemajú zdanlivo nič spoločné.Stihol som to všetko za jednu sobotu.
Keď chodil po smetiskách môj otec, strašne som sa hanbil. Prinášal domov vyhodené veci, o ktorých hovoril, že sa mu časom zídu. Z prineseného použil možno 1 %. Všetko ostatné sa hromadilo bez úžitku na našom dvore.
Vybral som sa do Tesca kúpiť dochádzajúci toaletný papier a niečo na čítanie.Zostala mi posledná 50-eurovka a zopár drobných centov.
Dcéra mala dnes obhajobu bakalárky a posledné štátnice. Išiel som s ňou ešte za tmy, zobrať veci z internátu. V poslednom čase si beriem so sebou všade fotoaparát. Čo ak sa náhodou objaví niečo zaujímavé?
Spory o pozemky po mojích rodičoch ma prviedli zasa do rodnej obce. Treba prísť na schôdzu výboru Urbáru, aby som sa dozvedel, že tam kde otec a mama prežili celý život, kde mala babka postavený drevený dom a kde sme desaťročia s rodičmi a súrodencami sadili zemiaky a zväzovali jačmenné klasy do "panákov", som vlastne cudzincom. A pravdepodobne ním aj zostanem.
Zasa bolo cítiť vôňu spáleneho uhlia a počuť rytmický zvuk vyrážajúceho dymu a pary z komína.Zasa ma to dojalo.Každý rok okolo 1.júna, keď vrútocká výhrevňa poriada deň detí, vráti sa mi na okamih detstvo.Je to presne tak ako vtedy. Ale iba sekundu - dve, kým si neuvedomím, aké je všetko iné.
Zať prišiel z Belgicka na Slovensko prvý krát a iba na pár dní. Ako mu predstaviť Slovensko tak, aby na neho nikdy nezabudol?
Najskôr sme sa zastavili v Považskej Bystrici. Mesto sa úplne mení. Stavba dialničného mosta je už neprehliadnuteľná. Stále pochybujem, či bol vybratý ten najsprávnejší variant.
Pondelok. Zasa mám voľno v robote. Vybrali sme sa s kolegom na východ. Dnešný cieľ: Ždiar a Levoča.
Stožiar, izolátory, telefónne drôty.Dym najskôr z parných, neskôr z motorových lokomotív.Dážď a slnko všetko zakonzervovalo.
Tentoraz som výber trasy nechal na kolegu Martina.Začali sme v dedinke Martinček - kúsok vedľa Ružomberka. Na kopci nad dedinou sa vypína malý kostolík. Kým sme sa k nemu dostali, vyfotil som prvé dva obrázky.
Marc Chagall, ruský maliar židovského pôvodu, sa vo svojich obrazoch často vracal do detstva, ktoré prežil v bieloruskom mestečku Vitebsk. Napriek tomu, že väčšinu svojho dlhého života potom žil vo Francúzsku, jeho detské zážitky mu boli celoživotnou inšpiráciou.Podobne si aj ja fúkam svoje boľačky spomienkami na krásne detstvo na dedine. Nebolo ľahké, ale poznačilo ma na celý zvyšok života.
