Raz na to možno prídem - som napísal v roku 2008, keď som uverejnil môj prvý článok na blog. Nie som si istý, ale myslím, že už som na to prišiel.. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi
Chlapec sa narodil zdravý. Aj keď bol trochu menší, než obvykle novorodenci bývajú, nič podstatné mu nechýbalo.Iba priedušky pár mesiacov po narodení nepracovali stopercentne, preto sa musel načas vrátiť do nemocnice.Nič si nepamätal. Všetko sa musel učiť úplne od začiatku.Najskôr vnímať okolitý svet, potom rozprávať, chodiť.Niektoré udalosti si z toho obdobia zapamätal až do smrti.
Narodíš sa 19.9.1963. Chvíľu som sa s tými číslami bavil. Ľahko sa to dá zapamätať.(V ten istý deň sa narodí aj Alessandra Martines. Keď vyrastie, bude hrať princeznú Fantagíro.)Vybral som ti mužské telo. Nie príliš dokonalé. Také obyčajné. Až skoro podpriemerné. Narodíš sa obyčajným ľuďom. Nebudú bohatí, ale nebudeš ani hladovať.
Hrad týčiaci sa na skale nad dedinou je z dialnice do Bratislavy neprehliadnuteľný. Viackrát som si povedal, že sa na neho pôjdeme pozrieť. V utorok, keď bol na Slovensku štátny sviatok, sme sa tam konečne vybrali.Skala, ktorá z dialnice vyzerá ako väčší kameň, v dedine zrazu narástla na riadne bralo. Pri našej návšteve na nej trénovali mladí skalolezci. Až po priblížení teleobjektívom je vidno, že lezci sú istení. Voľným okom to tak vôbec nevyzeralo
V utorok malo byť pekne. Vybrali sme sa do Tatier. Našim cieľom bol vrchol Kriváňa - 2 494 metrov nad morom.
Hotel sme si zabookovali dva mesiace dopredu. Bol vzdialený necelý kilometer od cieľa našej dlhej cesty - skalnatého vrchu s kláštorom, ktorý sa vypínal asi 80 metrov nad okolité piesčité dno mora.
Pre niekoho je Viedeň hlavne Dóm sv. Štefana a množstvo palácov a budov spojených so Sissi, s Máriou Teréziou či s Franczom Jozefom.
Tri miesta alebo udalosti, ktoré nemajú zdanlivo nič spoločné.Stihol som to všetko za jednu sobotu.
Keď chodil po smetiskách môj otec, strašne som sa hanbil. Prinášal domov vyhodené veci, o ktorých hovoril, že sa mu časom zídu. Z prineseného použil možno 1 %. Všetko ostatné sa hromadilo bez úžitku na našom dvore.
Vybral som sa do Tesca kúpiť dochádzajúci toaletný papier a niečo na čítanie.Zostala mi posledná 50-eurovka a zopár drobných centov.
Dcéra mala dnes obhajobu bakalárky a posledné štátnice. Išiel som s ňou ešte za tmy, zobrať veci z internátu. V poslednom čase si beriem so sebou všade fotoaparát. Čo ak sa náhodou objaví niečo zaujímavé?
Spory o pozemky po mojích rodičoch ma prviedli zasa do rodnej obce. Treba prísť na schôdzu výboru Urbáru, aby som sa dozvedel, že tam kde otec a mama prežili celý život, kde mala babka postavený drevený dom a kde sme desaťročia s rodičmi a súrodencami sadili zemiaky a zväzovali jačmenné klasy do "panákov", som vlastne cudzincom. A pravdepodobne ním aj zostanem.
Zasa bolo cítiť vôňu spáleneho uhlia a počuť rytmický zvuk vyrážajúceho dymu a pary z komína.Zasa ma to dojalo.Každý rok okolo 1.júna, keď vrútocká výhrevňa poriada deň detí, vráti sa mi na okamih detstvo.Je to presne tak ako vtedy. Ale iba sekundu - dve, kým si neuvedomím, aké je všetko iné.
Zať prišiel z Belgicka na Slovensko prvý krát a iba na pár dní. Ako mu predstaviť Slovensko tak, aby na neho nikdy nezabudol?
Najskôr sme sa zastavili v Považskej Bystrici. Mesto sa úplne mení. Stavba dialničného mosta je už neprehliadnuteľná. Stále pochybujem, či bol vybratý ten najsprávnejší variant.
Pondelok. Zasa mám voľno v robote. Vybrali sme sa s kolegom na východ. Dnešný cieľ: Ždiar a Levoča.
Stožiar, izolátory, telefónne drôty.Dym najskôr z parných, neskôr z motorových lokomotív.Dážď a slnko všetko zakonzervovalo.
