Jano Kováčik
Pozostatky židovskej histórie v okolí Novej Bane
Niektoré pamiatky po Židoch z oblasti Novej Bane môžeme nájsť aj dnes, napriek tomu, že tento región v minulosti neoplýval veľmi veľkým počtom židovského obyvateľstva (asi 200 ľudí).
Učiteľ dejepisu a geografie, v blogoch sa snažím pútavým spôsobom priblížiť históriu, ktorá ma fascinuje. Zoznam autorových rubrík: História, Školstvo, Cestovanie
Niektoré pamiatky po Židoch z oblasti Novej Bane môžeme nájsť aj dnes, napriek tomu, že tento región v minulosti neoplýval veľmi veľkým počtom židovského obyvateľstva (asi 200 ľudí).
Tieto dve malebné obce ležia na rozhraní jadrového pohoria Tribeč a sopečného pohoria Vtáčnik v CHKO Ponitrie.
Táto doba má jednu výhodu, že človek nemusí vystrčiť päty z domu a môže skúmať, bádať, či cestovať vďaka vynálezu menom internet. Čo by za taký komfort dali podaktorí starší historici. Síce svoje čaro má aj klasické behanie po múzeách, knižniciach, archívoch, matrikách atď., ale to zaberie omnoho viac času. A ja tak občas po večeroch „čekujem a gúglim.“ Nedávno som zistil, že človek zistí veľa nových informácií o svojom rodisku keď „prepne“ na maďarčinu.
Začiatok sklárstva v Hronskom Rudne sa viaže na rok 1872, čo bolo len dva roky po definitívnom skončení banskej činnosti v obci. Obec mala dobré predpoklady na rozvoj sklárstva: dostatok dreva, vody a kremeňa, preto český podnika
Mapovanie nášho územia siaha až do starovekej antiky, kedy sa grécki, či rímski autori aspoň okrajovo dotkli územia barbarov severne od Dunaja. V stredoveku a neskôr v novoveku sme sa ako súčasť Uhorska dostali do centra pozornosti mnohých kartografov. Človek prezerajúc kvantá internetových informácií sa stretne s mnohými mapami Uhorska, ktoré sú viac, či menej podrobné. Za zmienku stojí údajne najstaršia mapa Uhorska - Tabula Hungariae z roku 1513. Bola zhotovená v mierke 1 : 1 100 000, takže sa z nej človek dozvie názvy cca. 260 slovenských miest.
Tajchy (z nem. Deich) sú vodné nádrže vybudované v okolí Banskej Štiavnice za účelom získania energetických zdrojov pre ťažbu a úpravu rúd. Toto nám hovorí najznámejšia internetová ency
Už dlhšiu dobu pozorujem na Slovensku jeden jav (zvyk), čo sa týka výstavby priemyselných závodov, obchodných centier a pod. Rieši sa troma spôsobmi: Prvý spôsob je ten jednoduchší: „kúp stavebnú plochu, postav nové“. Investor kúpi stavebnú plochu na perifériu mesta alebo dediny a tam postaví nový závod, obchodné centrum, ktoré by mali v budúcnosti byť jeho obživou, v lepšom prípade zlatou baňou. Samozrejme nebudem tu teraz rozoberať to, že tieto budovy najčastejšie vlastnia zahraniční investori, poprípade sú postavené na úrodných černozemiach, ktoré už nijak naspäť nedostaneme. Síce je fajn, že niekoľko desiatok, prípadne stoviek ľudí si nájde prácu, ale to, že za náročnú robotu zarábajú minimálne mzdy (možno trošku viac) nikoho z (miestnych) politikov už netrápi.
Pochádzam z malej malebnej obce na strednom Slovensku, uprostred Štiavnických vrchov, v ktorej kedysi dávno prekvitalo baníctvo (o tom svedčí už jej názov odvodený od slova ruda). Údajne sa tu usadili nemeckí osadníci už v polovici 12. storočia a začali ťažiť hlavne striebro a zlato. Baníctvo v obci prekvitalo niekoľko storočí, no okolo roku 1860 bola ťažba zastavená, kvôli nízkej rentabilite. Skrátka minuli viac zlatiek na prevádzku, ako vyťažili zlata a striebra.