Jozef Javurek
Rýchle padáky a Králická tiesňava
Neďaleko Banskej Bystrice, v katastri obce Králiky, tečie Farebný potok. Na potoku je vodopád, ku ktorému vedie značkovaný chodník.
Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Neďaleko Banskej Bystrice, v katastri obce Králiky, tečie Farebný potok. Na potoku je vodopád, ku ktorému vedie značkovaný chodník.
Niekedy je na okolí ticho, inokedy človek nevie kam skôr vkročiť. V akčnom čase sa striedajú udalosti tak rýchlo, že neostáva čas na spomínanie. Aby som nezabudol na tie zaujímavé, alebo dôležité, mám na to svoje blogy.
Danubiana Meulensteen Art Museum, ako sa oficiálne nazýva, je vo vrcholnom štádiu prestavby. Jej polohu na poloostrove pri čunovskej divokej vode netreba bližšie predstavovať. Je to miesto veľmi príťažlivé a príjemne obklopené vodou.
Čeremchu na mape nenájdete, aspoň nie tú, o ktorej tu bude reč. Od roku 1945, na základe dohody o vzájomnej výmene obyvateľstva z oblastí Beskýd medzi Poľskom a Sovietskym zväzom, presídlili pôvodných obyvateľov Lemkov.
Ján Budaj a kolektív kedysi dávno vydali 64 stranovú knižku s názvom Bratislava/nahlas. Nemám nič podobné, čo by som mohol povedať nahlas, len tak potichu sa prechádzam mestom. Tentokrát ma inšpirovala divadelná hra Ani za milión.
Zvolil som si do titulku citát z básne Svetloslava Veigla. Podujatie, ktorého sme sa zúčastnili v Královej pri Senci bolo usporiadané na počesť farára a básnika Svetloslava Veigla, ktorý v Kráľovskej farnosti pôsobil dlhé roky,
Včera na mojich fotografiách kaštieľa v Oponiciach bolo v roku 2005 a dnes bolo len pred niekoľkými dňami. V Oponiciach možno vidieť minimálne dve zaujímavosti. Prvou je hrad a druhou je Apponyiovská knižnica v zrekonštruovanom kaštieli.
Motory lietadiel už dávno stíchli, aj letisko na Sliači sa uzatvorilo do svojich všedných dní. Ostali len spomienky na horúci letný deň a niekoľko fotografií. Veľa sa už o leteckých dňoch SIAF 2013 na Sliači popísalo. Možno si ich však niekto rád pripomenie, tak ako ja.
Leto už dávno skončilo, ale niekoľko nespracovaných letných námetov mi ostalo ležať v externom disku. Medzi zaujímavé akcie patrila aj návšteva Márie Terézie v Mojmírovciach. Bolo to 29. augusta, ale cisárovná neprišla do Mojmíroviec na oslavu SNP, prišla na zdvorilostnú návštevu panstva grófa Huňadyho.
Do Bratislavy chodievam rád, najradšej autom, no od istého času sa trochu snažíme o návrat k verejnej doprave. Už sme si to raz úspešne vyskúšali cestovaním do Žiliny. Bolo to výborné. Nedávno sme si to zopakovali na kratšej trase, len 60 km, zo Šale do Bratislavy. Vlak je skoro zadarmo a MHD ešte lacnejšia.
Žilina je pekné mesto. Leží tam hore na mape, ale aj v našich spomienkach. Na známe miesta sa vždy rád vraciam. Keď som bol naposledy v Žiline, mal som Škodu 100 a jazdili sme denne od hotela Polom, cez Mariánske námestie k Domu odborov. To je tam, kde dnes vypĺňa svoj životný priestor mohutný žilinský Aupark.
Európsky festival humoru a satiry Kremnické gagy už skončil, ale humor hádam nie, lebo sranda musí byť a satira dovtedy, kým niekto bude robiť hlúposti. A toho sa nemusíme obávať.
Je potešiteľné, že v slovenských chrámoch stále žije množstvo historických organov. V tomto roku sa uskutočnil už XXII medzinárodný hudobný festival s názvom Slovenské historické organy. Nám sa pošťastilo zúčastniť sa záverečného koncertu v Kunešove.
Naše hory a doliny sú pastvou pre oči. Jednoducho, sú nádherné. Horské lúky sú aj skutočnou pastvou pre ovce. Platí však niečo podobné aj o rovine, o poliach a lesoch v nížinách južného Slovenska. Zvlášť vtedy, keď je čas žatvy. Dnes sa už okolo toho nerobí celonárodná oslava zberu úrody, ale kombajny kosia a mlátia obilie rovnako ako kedysi. Hádam bude dosť aj na náš chlieb každodenný...
Trnavu si možno opakovať často a aj tak nezovšednie. Našim druhým veľkonočným výletom sa aj preto stala práve Trnava. Počasie sa ešte stále držalo dobrej nálady, len naša malá Dianka sa dožadovala väčšej pozornosti.
Každoročne sa na Veľkonočný pondelok vydávame na túru do prírody. Teraz sme trochu upravili charakter výletu, lebo počasie bolo zvláštne a bol s nami aj najmladší člen našej rodiny, štvormesačná pravnučka Diana. V horách by to s ňou bolo trochu zložitejšie, tak sme ako náhradu vybrali mesto Banská Štiavnica. Toto mesto má blízko k prírode, zvlášť keď je na Veľkú noc zasnežene krásne.
Bolo to obyčajné, skoro jarné prejdenie lesom, ktorý má aj vo svojom mene "les" - Vincov les. Snežienky začínali plne rozvíjať svoje nadzemné časti a stromy ešte netušili, že čoskoro budú pučať. Rybári pri jazere, dychtili po peknom úlovku, ako by čakali Vianoce. Pravda je, že marcový kapor chutí rovnako ako vianočný.
Máte šťastie, ak ste na Silvestra nechceli zaparkovať pri nemocnici pod Zoborom v Nitre. Už okolo jedenástej bolo všetko plné, aj krajnica cesty až po najbližšiu križovatku. Okrem nádherného slnečného dňa sa tam, na najkrajšom vrchole Nitry konalo niečo zaujímavé.
Moje fotografie z predvianočnej Trnavy sú zároveň mojim posledným predvianočným článkom na blogu. Viac by sa do zajtra ani nedalo stihnúť. Okrem toho je tiež jasné, že zajtra na Štedrý deň a zvlášť na štedrú večeru asi nikto nebude loziť po blogoch. Tak možno môj článok ujde všeobecnej pozornosti, čo nebude žiadna škoda. Všetkým želám dobrý Štedrý deň.
Všetko má svoj začiatok i koniec, tak ako abeceda. Niektoré obce sa nachádzajú v prvej polovici abecedy, iné tvoria jej dôstojný koniec. Pre veľký úspech (smajlík) pokračujem v netradičnom predstavovaní obcí z môjho archívu v poradí podľa konca abecedy.