Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík: filozofické zamyslenia, poézia, duchovno, umenie, portréty blogerov, Duch pôsobiaci v čase, alchýmia varenia, angelológia, história, Súkromné, Nezaradené
Naši slovanskí predkovia kedysi verili, že z Mesiaca prichádzajú duše na Zem aby sa zrodili. Táto viera prešla do bežnej reči ako „spadol si teraz z Mesiaca?“ Je zaujímavé že sa Mesiac v súvislosti so zrodom dával u každého národa po celej Zemi. A zdá sa že aj samotné slovo „Mesiac“ poukazuje na „sejbu“, „siatie“ – Me –siac.
Marxisti hovorievali, že objavy a vynálezy sú kvôli spoločenskému dopytu. Alebo bežne sa tvrdí že obraz doby je taký čo ľudia chcú. Ale ak by ste sa spýtali na ulici človeka čo chce, čo si želá aby mal, vždy je to len to čo je napríklad v supermarkete za najbližším rohom. Máme tu teda paradox zhrnutý v jednej vete: „ Vyrába sa to čo chcú ľudia a ľudia chcú to čo sa vyrába.“ Proste je to logický nezmysel. Nemôžem napríkladať mať dopyt po elektrine, ak predsa neviem že čo to vlastne je. A zas naopak 80% ľudí chce len to čo vidí u iných alebo v reklame. Tak čo potom posúva pokrok dopredu a čo robí napr. módu módou, sloh slohom? To si zodpovieme ak sa pozrieme bližšie na „motívy“ vynálezcov a zakladateľov nových myšlienkových a umeleckých smerov.
Aký je vzťah človeka k dobe v ktorej žije, k svojej kultúre k národu a napokon k sebe samému? Pokiaľ sa spätne pozrieme na minulosť, na dejiny, vidíme v každej dobe priemerného človeka ako sa cítil byť akoby na vrchole dejín. Bežný človek si totiž v každej dobe myslí, že ľudia v jeho minulosti vedeli menej a boli na nižšej úrovni ako on teraz. O budúcnosti si myslí, že to bude vlastne len zdokonalený dnešok. Nikto nikdy neuvažoval tak, že budúcnosť môže byť úplne iná. Takisto priemerný človek zmýšľa aj o mieste kde sa narodil, o národe, kultúre, ale i o sebe samom. Každý je sám pre seba múdry a z tohto pohľadu hlupákov vlastne niet. Tak toto čo som opísal je ilúzia priemerného človeka. Je to klamlivý obraz o svete. Pokúsme sa ho ale objektivizovať.
Prečo sa hovorí že muži sú z Marsu? Je medzi mužnosťou, planétou Mars a bohom vojny Marsom nejaká spojitosť? Neviem, ale pozerám sa vôkol, hľadám ju a nachádzam! Samozrejme všetko môže byť aj umelo vytvorené, ale ak sa pozriete na fľak od krvi, poviete že podoba fľaku je náhodná. Ale ak ten fľak má podobu kvetu? Červená planéta Mars je ozaj červená aj zblízka. Nevie sa ale presne že prečo. Vedci tú červenú farbu chcú prišiť minerálom s obsahom železa v oxidačnom stave +III. Ale je to nepravdepodobné, keďže predtým na Marse to bolo iné, tak to zvalili na meteority, ktorých je tam požehnane. Proste to nikto nevie vedecky zdôvodniť prečo je Mars červený..
Čo je pravda na spájaní ženskej krásy a vôbec krásna na Zemi s Venušou? Je to len pozostatok bujnej fantázie našich predkov, alebo niečo by aj pravdou mohlo byť? To musí zistiť každý sám nakoľko staré báje neklamú. Na to ale treba pristupovať k poznaniu bez predsudkov a apriórnych chcení. Pozrite sa čo som zistil o ženách a Venuši ja.
Vznik veľkých ríší, ktoré znamenali kultúrny skok vo vývoji ľudstva, nasledoval vždy tesne po objavení sa významnej osobnosti, ktorá bola niečo ako hovorca nejakého duchovného impulzu zhora. Duchovní vodcovia teda pracovali na pokroku ľudstva tým, že zjavovali morálne technológie a postupne odhaľovali poznanie o duchovných zákonoch. Z toho sa dá pozorovať že napr. hospodársky zázrak, či obrat, je práve podmienený morálnym zázrakom, morálnym obratom
„Pre astrológa je 21. marca Slnko v znamení Barana, na základe toho robí predpoveď, hoci v skutočnosti je Slnko 21. marca v súhvezdí Ryby. Je to dôsledok precesného pohybu zemskej osi. Pred 2 000 rokmi zemská os nesmerovala k Polárke ako dnes a o 12 000 r bude severný pól Zeme pri hviezde Vega v súhvezdí Lýra. Predpovede astrológov sú zhruba o 1 mesiac posunuté vzhľadom na dátum, pre ktorý sa robia.“ Keď si toto prečítate napr. vo Wikipedii, uveríte tomu že astrológia je nezmysel. Ale to je predsa málo pre vzdelaného človeka aby používal jednostranné zdroje ...
Chceme sa medzi sebou dorozumieť. Každý z nás túži po porozumení a chce aj rozumieť iným. Keď sa dívame na svet, vidíme že všetko do seba zapadá ako v obrovskej mozaike znázorňujúcej Existenciu. A ak to vieme, snažíme sa toto poznanie aplikovať v ľudskej spoločnosti. Darí sa nám to? Myslím že nie veľmi ale viem že cesta k porozumeniu existuje. Je ňou Sofiológia.
Existuje vedecká astrológia? Alebo je každý výskum v oblasti astrológie a priori nevedecký? Dokázalo sa v astrológii dodnes aspoň niečo vedecky? Alebo sa nedokázalo nič? Žiaden jasne uvažujúci človek, napokon ani sami astrológovia, nebudú zrejme popierať, že v astrologických tradíciách, ktoré sa nám dochovali u rôznych národov, je mnoho rozporuplného, a teda očividne aj mnoho nepravdivého či polopravdivého balastu. Na druhej strane musí byť jasné, že nie všetko v astrológii je nepravdivé.
Sú vedomosti ktoré nie sú vhodné pre každého. Určité pravdy by totiž ľudia nevedeli zodpovedne využiť a zneužívali by ich na zlé. Aj preto cirkev v minulosti kadečo zakazovala. Napríklad na koncile v Brage bola prijatá aj táto anatéma: 9. Kto verí, že ľudské duše sú viazané na osudové znamenia (hviezdy), ako to hovoria pohania a prisciliáni, nech je exkomunikovaný . Aký je to však nezmysel proti tomu čo hlásali samotní svätí a cirkevní otcovia . Vyberiem od nich zopár viet,:
Prečo by si jedna cirkev mohla a mala právo pretlačiť svoju svätú a svoju dogmu až tam hore, kde vláda rozhoduje o veciach občianskych? Akým právom? Sú tu predsa cirkvi, ktorí Matkou Božou i pohŕdajú a žijú na Slovensku. Sú oni, príslušníci týchto cirkví, sú títo Slováci povinní mať v deň Bohorodičky voľno a sú ešte ochotní počúvať že táto žena ktorá porodila spasiteľa by mala byť ich patrónkou? Že oni musia tolerovať sviatok tejto ženy?
Ak nám opadávajú dlaždice v kúpeľni, je to zlé. Dlaždice majú predsa držať na stene. Ak sa porežem nožom, tiež to nie je dobré, lebo krv má prúdiť pekne v žilách a nemá čo špiniť nový koberec, že? Zlé je ak sa neoblečiem do chladného počasia a prechladnem. Je dobré ak moja ročná dcéra povie –mama-. Je ale zlé ak má päť rokov a vie vysloviť len -mama-. Je dobré ak dojča pije mlieko a zlé ak je mäso. Je ale naopak zlé ak by dospelý pil len mlieko. Nie je ani dobré aby sa muži správali ako ženy a naopak. Je dobré ak si vyzlečiem šaty a zlé ak ma iný násilím vyzlečie. Bolo by to fajn, ak by som sa vyzliekol z tela a vyšiel v ústretu duchovnému svetu a je zlé ak umieram a neviem kam idem. Je zlá tma a nevedomosť, je zlý svet ktorý nie je osvetlený svetlom myslenia!
Jedine človek sa dokáže pýtať. Všetko poznanie človeka sa vlastne odvíja od otázky – prečo?- PREČO? Napriek tomu sa človek cíti aj tak najlepšie ak sa nemusí pýtať. Človeku je najlepšie v situáciách kedy mu je všetko jasné, kedy sa nemusí namáhať s hľadaním odpovedí, vlastne kedy vôbec nemusí položiť otázku PREČO. V podstate sa človek dostáva do paradoxu že „si kladie otázky, aby si už nemusel klásť žiadne otázky.“ Áno, bežíme za vlastným chvostom a nazývame to technickou revolúciu. Vymysleli sme autá aby sme sa nemuseli namáhať pri chôdzi, ale ničíme sa na výrobnej linke pri výrobe áut. Chceme čím menej námahy a pre tento cieľ sa zodrieme na smrť. Chceme byť zdraví, vymýšľame lieky a pre to zdravie umierame otrávení chémiou. Bežíme sa pozrieť na okraj galaxií a k zrodu vesmíru a nevieme ani kto sme my tu a teraz, nevieme kto v nás hovorí a myslí. Psí chvost to asi nebude.
- Prečo hľadať Ježiša?- Opýtajú sa mnohí. – Veď my ho máme!- Čo však je to na čo poukazujú že majú? Na čo v skutočnosti poukazujú? Aby som ujasnil problémy okolo – vlastníctva- Ježiša, vrátim sa späť k jeho účinkovaniu a možno aj k tomu, že ako sa stáva z hviezdičky Star a z Kráľa múmia.
Terézia Neumannová,(1898-1962) bola nemecká katolícka mystička. Narodila sa v Konnersreuthe v Nemecku roku 1898 ako prvé z jedenástich detí. Pri požiari si porušila chrbticu, čo spôsobilo jej postupné ochrnutie. Pokusy o vyliečenie boli bezvýsledné. Pridružila sa aj úplná slepota. V chorobe sa modlila za blahorečenie Terézie z Lisieux. Od dlhého ležania u nej vznikli na chrbte i na nohách veľké rany. Od roku 1926 až do konca života sa u nej objavili stigmy na nohách, rukách, na boku i na tvári. Lekár Dr. Seidl z Waldsassenu stigmy označil za pravé. Therese Neumannová údajne žila 35 rokov bez akéhokoľvek jedla a nápojov, každodenne prijímala iba Eucharistiu. Pod prísnou kontrolou lekárskej komisie fotografovali jej krvácajúce stigmy a skúmali krv. Vysokoškolský profesor chémie, biológie a geológie Dr. Franz X. Mayr píše: „Podvod neprichádza do úvahy, psychicky je zdravá.” Dr. Seidl a Dr. Ewald, ako aj príslušný biskupský úrad uvádzajú: „V čase kontroly od 14. do 28. júla 1927 Neumannová neprijala nijakú prirodzenú, či už pevnú, alebo tekutú výživu.” Stigmatizovaná mávala počas roka vízie zo života apoštolov, svätých, zomretých alebo z pádu anjelov. Počas nich odpo
Veda sa dnes delí na dva smery. Ten hlavný, materialistický smer si uzurpuje právo byť jediným platným a preto aby sa takým aj zdal, vytvoril si dogmu o charaktere vedy. Tento hlavný prúd si prispôsobil realitu svojej ideológii. Tvrdí, že vedecké je len to, čo sa dá hmatateľne dokázať, a tento dôkaz musia sprostredkovať meracie prístroje. Za nevedecký je pokladaný prístup, ktorý prichádza k záverom čistým myslením, dedukciu. Musím k tomu dodať že vedecký materializmus vylučuje myslenie z vedy a stavia tu hmotnú realitu ako jedinú platnú objektívnu Pravdu. A pritom je známe že svet zmyslov klame! Na hrubej úrovni vidíme že tyčinka ponorená do vody je akoby zlomená. Lenže je zlomená? Zákony perspektívy nám ukazujú, že vzdialený predmet je menší. Lenže menší je? To sa dá všetko ale prehľadnúť, lenže čo keď na jemnejšej úrovni, úrovni nanometrickej, mikroskopickej, je to to isté? Kde je záruka že tam sa prístroje naozaj nemýlia a naše fyzické vnemy tiež nie?
"Oxford (TASR) - Britský fyzik Stephen Hawking, označovaný za novodobého Alberta Einsteina, pátra po samotnej podstate bytia. Vo svojom najnovšom bestselleri Vesmír v orechovej škrupinke opisuje zdravotne ťažko postihnutý vedec svoje doterajšie hľadanie "vzorca vzorcov", ktorý by objasnil všetky záhady kozmológie. Tajomný vzorec nazýva Hawking Božím vzorcom."
Známy biológ, evolucionista a humanista (bojovník za práva ateistov, zvaný tiež Darwinov rotvailer) Richard Dawkins je otcom „memetiky“, pre dnešných ateistov sľubného „vedného“ oboru. Dawkins zavrhol myšlienku že evolúcia je vlastne o prirodzenom výbere organizmov, ale prišiel s niečím novým. Prišiel s teóriou že evolúcia života je vlastne bojom sebeckých génov a úsilím o ich množenie. Nejde teda o organizmy, ale o gény, ktoré si „hľadajú“ možnosti množenia sa a prežitia. Organizmy génom – replikátorom slúžia len ako „stroje“ k množeniu. Dawkins však išiel ďalej, a to ako sa správajú gény chcel zovšeobecniť v údajnej jednotke informácie, z ktorej sú zložené i samotné gény. Túto jednotku, tento základ, ktorý sa chce prvý replikovať, nazval memom. Slovo mem mala byť odvodenina z gréckeho slova „mim“ – napodobňovať. Pretože mem je vlastne informácia, ktorá sa šíry napodobňovaním
Ak hľadáme pravdu o sebe a svete, mal by nás zaujímať prv samotný pojem slova Pravda. Ak teda hľadáme pravdu, nesmieme opomínať pravdu – skutočnosť v ktorej žijeme, z ktorej myslíme a hľadáme. Čo je to skutočnosť? Skutočnosť je niečo čo raz niekto objaví, je to niečo čo je zdrojom hádok o pravdu, alebo je to proste už živá realita tu a teraz v ktorej žijeme? Ja si myslím že žijeme už teraz v skutočnom svete, už teraz žijeme uprostred Pravdy, len nám chýba málo aby sme to uzreli –musíme otvoriť oči.
Matematika je, ako priznáva Ian Stewart, absolútne nereálna. Je to len číry produkt nášho myslenia. A napriek tomu je to ten najlepší nástroj na poznávanie sveta. Od okamihu, keď sme sa na svet zahľadeli očami matematiky, objavili sme veľké tajomstvo: prírodné modely nás vedú k podstatným princípom, podľa ktorých funguje celý vesmír. Matematika sa má k prírode asi ako Sherlock Holmes k dôkazu o čine. Môže to vyzerať ako obyčajná snehová vločka, ale z nej sa dá odvodiť atomická štruktúra ľadových kryštálov. Od husľovej struny vedie cez matematiku cesta k objavu rádiových vĺn. Matematika má úžasnú moc odkryť nečakanú štruktúru tam, kde vládne zdanlivo len chaos: v oblakoch či v tajomnom rytme počasia. Matematika sa rodí z pochopenia štruktúry organizovaného celku. Odráža a modeluje procesy myslenia. Odhaľuje vzťahy a súvislosti. Vedie od názoru k abstrakcii. Vytvára algoritmy, ktoré uľahčujú pochopenie rôznych oblastí vedy a techniky.
