Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík: filozofické zamyslenia, poézia, duchovno, umenie, portréty blogerov, Duch pôsobiaci v čase, alchýmia varenia, angelológia, história, Súkromné, Nezaradené
Evolúcia je zaujímavá teória. Hneď človeka zaujme tým že sa život vyvíja od jednoduchého k zložitému. Veríme tomu, lebo všetko v našich životoch sa tak deje. Akurát je záhada prečo slepý vývoj si našiel práve takúto logiku. Prečo napríklad nejde zložité zjednodušovať? Ale nie o tom sa chcem baviť. Ja si skôr všímam čas kedy sa čo udialo. A vidím, že aj objavovanie sa druhov má svoje pravidlá ktoré náhodu úplne vylučujú.
Človeka odlišuje od ostatnej prírody myslenie. Ale nie len samotné myslenie. Naše myslenie je spojené so slobodnou vôľou narábať s vlastnými myšlienkami tak ako chceme. Hoci je to ale v skutočnosti skôr „ako dokážeme“, slobodnému vzťahu k mysleniu sa dá učiť a trénovať ho. Jedine človek dokáže vyvinúť schopnosť slobodne rozvíjať myšlienku akú si vyberie a ňou sa nechať viesť ako ideálom. Táto jeho sloboda vystupňovaná na maximum je vlastne jeden z aspektov ideológii a náboženstiev a podstatou toho čo nazývame morálkou. Lebo ak sa prispôsobujeme myslením tušenému ideálu, robíme to slobodne, a preto inštinkty idú nabok. Z toho vyvodiac môžem povedať že – miera pravdivosti myšlienky je priamoúmerná obeti za cenu ktorej človek za ňou kráča. Ak tu obeť nevidíme, len číre pudenie a zisk z neho, myslenie je tu dokonca vylúčené. Preto aj mnohí morálku a ideály vylučujú ako nepodstatné pre život, lebo sú neschopní k obeti a leniví k mysleniu. Pre tento svoj „stav“ si vytvorili vlastné ideológie, ktoré od nich veľa toho nevyžadujú. Pravda je pre nich priamoúmerná s minimom námahy ktorú v živote vynaložia. Najvyššiu pravdu by dosiahli ak by „všetko išlo samo.“ A aj ide, a to
Poznáte Libanonského básnika a maliara Chalíla Gibrána? Napísal krásnu poetickú knižôčku "Prorok". Z nej vyberám stať "O Láske". Pretože sa mi páči, a stotožňujem sa s myšlienkami autora. A je to také "univerzálne" .... Posúďte sami, tú lyrickú nádheru vyjadrenú drahokamami myšlienok ....
Príroda nás vždy učí, že sa riadi princípom výberu: že víťazstvo patrí silným a slabí musia ísť k stene. Čo nás učí, sa nám môže zdať kruté, pretože sa to týka nás osobne alebo sme boli vychovaní k ignorancii jej zákonov, ale je to napriek tomu potrebné, ak chceme dosiahnuť vyšší stupeň žitia. Príroda nevie nič o pohnútkach humanizmu, ktorý hovorí, že slabé musí byť za každú cenu ochraňované a zachované aj na úkor silných. Príroda nevidí pre slabosť nijaké ospravedlňujúce dôvody, naopak, slabosť si zaslúži odvrhnutie. Hitler v roku 1944 skupine kadetov
V moci pozemského času staré príroda zanecháva ako pôdu pre rast nového. Niečo obetuje, aby tu zrazu stála nová vec, nový život. Každá vec vo svete žije akoby pre inú vec a aj pre celok. Existencia je holického charakteru. Sloboda v zmysle oddelenia sa od celku tu miesta nemá, jedine ak by sa jednotlivosť stala sama nejako celkom, či prebrala na seba charakter celku.
Keltskí druidi prenášali svoje učenie ústne. Dlho sa bránili písmu. Dnes sa im nasilu prideľuje znalosť písma a poukazuje sa na Ogham, ako keby znalosť písma ich mala radiť k pokrokovým, ak už boli takí múdri... Ogham však slúžil na obchodné a iné pragmatické záznamy. Druidi jednoducho vedeli, že Pravda sa dá podať len bezprostredne. Učili sa naspamäť múdrosti, ale išlo tam aj o iné ... Išlo o prítomnosť učiteľa a vnímanie intonácie reči, rytmu, lebo vedeli že len takto žiak pochopí naozajstný zmysel. A potom sú tu i neverbálne signáli. Podobne ako žiaci zen – budhizmu. I kresťanskí apoštoli nerozposielali „letáky“, ale vlastnou prítomnosťou „svedčili“. Druidi vedeli, že ak sa ich Múdrosť uzavrie do písma, do textu, tak vlastne umrie. A toto sa deje s kresťanstvom. Umiera.
Mercredi – franc. streda – Čo má spoločné marketing s archanjelom Rafaelom? Rafael sa spomína v Biblii u Tobiáša. „Bol to práve Rafael, ktorý prednášal Bohu modlitby spravodlivého Tobita a mladej Sáry. Bol to takisto on, kto bol poverený, aby Tobita uzdravil a Sáru zbavil démona, ktorý ju sužoval, a dal ju za ženu Tobitovmu synovi Tobiášovi.
utorok – taliansky „Martedy“ – Marsov deň Viete čo urobí žaba ak ju hodíte do vriacej vody? Bolo to už odskúšané, ona vyskočí. Určite to bol pre ňu šok, možno jej ostanú následky, ale kožu si zachránila – bude skákať a kvákať ďalej. No ak chcete žabu uvariť, musíte ísť na to inak. Pekne ju usadíte v hrnci s vodou aká sa jej páči, a pomaly ju prihrievajte. Źabe bude prv pekne tepľúčko, možno si aj pospinká, a až jej začne byť horúco, bude tak omámená, že jej síl na skok von z jej pekla už nezostane. Žaba sa teda uvarí.
Archanjel Gabriel sa zjavil Mohamedovi a toto mu pošepkal: Korán súra 3 /A tiež povedz o Márii, ktorá panenstvo svoje strážila a ktorej Sme vdýchli cez Ducha Svätého syna, ona – i jej syn – to sú znamenia Božie. Spomeň si, ako anjeli povedali “Mária! Boh Ťa vyvolil spomedzi všetkých žien na svete a urobil ťa čistou. Mária, počúvaj svojho Pána, vzývaj Ho a klaňaj sa spolu s tými, čo sa klaňajú.” Toto je jedna z tajných správ, ktoré ti zvestujeme (Mohamedovi). Nebol si medzi tými, ktorí ťahali lós o to, kto z nich sa má starať o Máriu a nebol si ani medzi tými, ktorí sa o to hádali./
„Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre, vlastní domáci budú človeku nepriateľmi.“ Matúš 10,34
