Čas čítania textu: 11 minút
ANALÝZA
Zastaralý slovenský zákon o ochrane svedkov aj interné predpisy polície.
Zneužitie novej identity v novom prostredí.
Nejasné postupy slovenskej a aj českej polície a českého štátneho zastupiteľstva.
Podozrivá podnikateľská činnosť a ovplyvňovanie českej komunálnej politiky.
Presah až k začiatkom podivných metód čurillovcov.
Toto všetko odhalilo nedávne zistenie o skutočnej identite českého bilbordového kráľa Antona Fischera, ktorý do roku 2005 vystupoval na Slovensku ako Anton Cvešper.
V októbri 2010 na vtedajší Okresný súd Bratislava 1 priviedli svedka v prípade mafiánskych vrážd a únosov z rokov 2004 a 2005 Antona Cvešpera v nepriestrelnej veste a v kukle. Dolu si ju dal, až keď predseda senátu Juraj Mihál otvoril hlavné pojednávanie. Novinári zábery robiť nemohli. Počas výpovede sa však niekoľkokrát otočil smerom k verejnosti, viacerí sme tak videli jeho tvár. Už vtedy bolo známe, že je v programe na ochranu svedkov. Následne sa po ňom zľahla zem. Dostal novú identitu a začal nový život niekde v cudzine. (Viac o prípade, v ktorom vypovedal, si môžete prečítať v bloku na konci článku.)
Už pred viac ako dvomi rokmi som sa zo slovenského bezpečnostného prostredia a rovnako aj z kriminálneho prostredia dozvedela, že Anton Cvešper spáchal pod novou identitou trestný čin v Českej republike. Kde, kedy a akého protiprávneho konania sa mal dopustiť, nikto nepovedal. Informácie som dostala bez ďalších podrobností. Jeho nová identita, ktorá nebola známa, výrazne sťažovala ďalšie pátranie. Pravdou však je, že tipom som sa viac nezaoberala. Možno som to vtedy podcenila.
Bilbordový kráľ
Od roku 2005 pri Českých Budějoviciach žije podnikateľ slovenského pôvodu Anton Fischer, ktorý si podľa verejných databáz stále uvádza trvalé bydlisko na sídlisku v Banskej Bystrici. U našich susedov je jedným z najväčších prevádzkovateľov nelegálnych billboardov. Odsúdený je za násilnú aj ekonomickú trestnú činnosť. Dostal podmienku a okrem toho aj zákaz podnikania. Firmy tak prepísal na syna a iné spriaznené osoby.
Práve jeho podnikanie s reklamou a agresívne správanie pritiahli pozornosť aktivistov, ktorí proti nelegálnym bilbordom bojujú. Naviac vlani v novembri ho obvinili v ďalšom prípade. Stalo sa tak na základe podnetu právnika Adama Hromasa z Prahy, ktorý sa téme dlhodobo venuje.
Začal skúmať, kto vlastne Anton Fischer je, pozrel si verejne prístupné databázy a nadobudol závažné podozrenia. Podrobne o nich porozprával reportérovi Jiřímu Pšeničkovi z portálu Seznam Zprávy, ktorý o činnosti českého bilbordového kráľa aj s redaktorom Českého rozhlasu Vojtěchom Gavrivněvem pravidelne informujú.
Odhalená identita
Medzi vianočnými sviatkami ma kontaktovali spomenutí českí novinári a dostala som sa k fotografii Antona Fischera, bola som si istá, že je to Anton Cvešper.
Keď sa Antona Fischera následne redaktor Českého rozhlasu pýtal na prípad mafiánskych vrážd a únosu, v ktorom vypovedal ako svedok pod pôvodným menom Anton Cvešper, uviedol, že ak plánuje niečo také zverejniť, poruší zákon. Podotkol, že môže mať problémy, bude kontaktovať ľudí z policajného prezídia a začne sa voči nemu reťazec. Obával sa bezpečnosť. „Toto nie je americký film,“ povedal Anton Fischer.
Pre reportéra portálu Seznam Zprávy však už poprel, že by bol niekedy Anton Cvešper. Označil to za výmysel. O výmysloch hovoril aj pri konfrontácii údajov z českého obchodného registra. Fotografiu Antona Cvešpera, ktorý v roku 2010 zverejnil denník Nový Čas označil za úpravu umelej inteligencie. (Fotografiu som pre redakciu vtedy získala, po odchode z redakcie som požiadala môj zdroj, aby mi ju znovu poskytol. – pozn. autorky).
Po výmene informácii s českými novinármi som začala pátrať aj sama na Slovenku a tiež vo verejných databázach, slovenskom aj českom obchodnom registri, katastri a podobne. Z verejných zdrojov sa dá celkom jednoducho zistiť, že Anton Fischer je pôvodne Anton Cvešper.
Napokon som Antona Fischera videla 8. januára popoludní v Prahe. Streli sme ho spoločne s redaktorom Českého rozhlasu. S istotou môžem povedať, že je to svedok z prípadu mafiánskych vrážd a únosov. Je to Anton Cvešper.
O svojej minulosti hovoriť nechcel. Všetky informácie o ochrane svedkov sú v utajenom režime. Je tak pochopiteľné, že o tom ani rozprávať nemôže. Z programu na ochranu svedkov mohol odísť aj na vlastnú žiadosť a kvôli porušovaniu pravidiel (okázalý spôsob života, právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin – pozn. autorky) ho mohli aj vylúčiť. Mohli, no nemuseli. Podľa zákona to totiž nie povinnosť, je to iba možnosť. Rozhoduje o tom komisia, ktorá mu ochranu schválila. Povinnosť však majú policajti z útvaru, ktorý zabezpečuje ochranu, takéto informácie komisii oznámiť.
Následne sme spoločne so Seznam Zprávy, Českým rozhlasom zverejnili články o skutočnej identite Antona Fischera. Novinár Jiří Pšenička nedávno v podcaste presne vysvetlil celé pátranie po minulosti podnikateľa pôvodom zo Slovenska, ktorý sa usídlil pred dvadsiatimi rokmi v južných Čechách.
Témou sa začali zoberať aj ďalšie média. Reportéri Českej televízie citovali stanovisko českého ministra vnútra Víta Rakušana (Starostové a nezávislí). Uviedol, že dotyčný nemá v Českej republike status chráneného svedka a a keď ho niekedy mal, musel o túto výsadu kvôli nelegálnym aktivitám prísť.
Nuž, je to taká šalamúnska odpoveď. Status schráneného svedka získal Anton Fischer totiž na Slovensku a u našich susedov žije pod legálne získanou novou identitou. Takže partnerský útvar českej polície zabezpečoval alebo stále zabezpečuje iba servis súvisiaci s ochranou.
Mimochodom práve český policajný útvar, ktorý má na starosti ochranu svedkov, mal povinnosť informovať ten náš, o tom, že dotyčný porušil ochrannú dohodu, keď sa začal verejne okázalé prezentovať a najmä to, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
V septembri 2019 ho prvý raz právoplatne odsúdili. Naposledy si rozsudok o vine Anton Fischer vypočul v marci 2022. Dostal súhrnný podmienečný trest tri roky so skúšobnou dobou päť rokov, peňažný trest vo výške 600 - tisíc českých korún (23. 856,86 eur), zákaz činnosti podnikania na štyri roky a povinnosť podľa svojich síl uhradiť škodu, ktorú trestnými činmi spôsobil.
Český policajný komisár, ktorý vlani na začiatku novembra Antona Fischera obvinil, vôbec nemusel vedieť, že ide osobu zaradenú v programe na ochranu svedkov. Rovnako tieto informácie nemusel mať ani štátny zástupca z Českých Budějovíc, ktorý prípad dozoruje. Ani by ich vlastne mať nemali. To isté platí aj o policajtoch, štátnych zastupiteľstvách a súdoch, ktorí o Antonovi Fischerovi rozhodovali v minulosti.
Odhalenia
Zverejniť príbeh Antona Cvešpera, ktorý dnes vystupuje pod menom Anton Fischer bolo vo verejnom záujme. Kauza naviac odhalila závažné podozrenia. smerujúce voči bezpečnostným zložkám a aj to, že legislatíva a interné predpisy sú zastaralé.
Po prvé: Vytváranie legendy novej identity chráneného svedka je upravené internými predpismi polície a je v režime utajenia pod stupňom Vyhradené. Naša polícia pri ochrane svedkov spolupracuje s políciami iných štátov. Ochrana svedkov je v slovenských právnych predpisoch upravená v Zákone o ochrane svedkov, ktorý je účinný od augusta 1998 a bol viackrát novelizovaný. Ani jedna novela však nereflektovala na pokrok doby a možnosť vyhľadávať informácie o osobách vo verejných databázach. Aktuálne je v legislatívnom procese príprava úplne nového zákona.
Z verejných databáz sa dá celkom ľahko zistiť nová totožnosť tohto svedka v novom prostredí. Sú tieto informácie známe policajnému útvaru, ktorý zabezpečoval ochranu dotyčného?
Ak áno, kedy zistil, že sa dá dotyčný veľmi ľahko stotožniť s novou totožnosťou?
Oznámil tieto skutočnosti partnerskému útvaru v Českej republike, aby prijali potrebné opatrenia?
Ak áno, kedy?
Po druhé: Kajúcnikovi Antonovi Cvešperovi naše úrady najskôr poskytli benefity. V prípade únosov mu zastavili trestné stíhanie pre spoluprácu s políciou (za výpoveď proti takáčovcovm- pozn. autorky). V prípadoch vrážd ho ani neobvinili. Následne novú identitu v Českej republike využil na podivné podnikanie a páchanie závažnej trestnej činnosti, okázalý životný štýl a získanie kontaktov v komunálnej politike.
Zákon o ochrane svedkov hovorí, že ak chránený svedok spácha úmyselný trestný čin, môže byť s programu vyradený. Rozhoduje o tom komisia. Je známe útvaru, ktorý zabezpečuje ochranu svedkov, že dotyčný bol v Českej republike pod novou identitou právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin?
Ak áno, oznámil tieto informácie komisii, ktorá rozhodla o zaradený dotyčného do programu, aby mohla posúdiť, či bude alebo nebude dotyčný z programu vyradený?
Z policajného prezídia na otázky k spomenutým dvom problémom v súvislosti s chráneným svedkom zaslali rozsiahle, no nič nehovoriace stanovisko. Odvolali sa na citácie zákona o ochrane utajovaných skutočností a ďalšie právne predpisy. (Celé si ho môžete prečítať tu.)
Po tretie: Najnovší prípad vyšetruje komisár z Krajského riaditeľstva polície Juhočeského kraja, územného odboru České Budějovice a je v dozore štátneho zastupiteľstva v Českých Budějoviciach.
Mala polícia a štátny zástupca pri začatí trestného konania a vznesení obvinenia informácie, že dotyčný je v Českej republike umiestnený v rámci programu na ochranu svedkov?
Prípadne dostala polícia a štátne zastupiteľstvo tieto informácie dodatočne?
Ak áno, kedy a z akých zdrojov?
Budete sa týmito informáciami zaoberať polícia a štátneho zastupiteľstvo v súvislosti s prípadom, v ktorom bolo dotyčnému vznesené obvinenie?
Juhočeská krajská polícia ani štátne zastupiteľstvo v Českých Budějoviciach na otázky nereagovali.
Po štvrté: Malo by byť vylúčené, že by si okázalý spôsob života a právoplatné odsúdenie nevšimol český policajný útvar, ktorý zabezpečuje ochranu svedkov z partnerských štátov. Ak im toto ušlo, konať by mala Generálna inšpekcia ozbrojených zborov (GIBS).
Informoval odbor, ktorý zabezpečuje ochranu svedkov pre partnerské štáty, slovenskú políciu, že dotyčný bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, prípadne, že vedie taký spôsob života, ktorým ohrozuje svoju bezpečnosť?
Ak áno, kedy?
Ak nie, prečo?
Ak nie, budú nadriadení zodpovední za tento útvar iniciovať konanie na GIBS, keďže môže existovať podozrenie, že si nesplnili svoje služobné povinnosti?
„Chápeme váš záujem o informácie, ale musíme upozorniť, že nikdy neposkytujeme žiadne informácie o režimových opatreniach, ich komunikácii či operatívnych postupoch. Spravidla sa navyše ide o záležitosti spadajúce do utajeného režimu, takže sa ospravedlňujeme, nebudeme sa k veci vyjadrovať,“ uviedol pre môj blog vedúci oddelenia tlače z Odboru komunikácie a vonkajších vzťahov českého policajného prezídia Ondřej Moravčík.
Po piate: Rozsiahla podozrivá podnikateľská činnosť Antona Fischera môže ohrozovať ekonomické aj bezpečnostné záujmy Českej republiky. Rovnako aj jeho bilbordové aktivity, ktoré zasahujú do komunálnej politiky, by si mali všimnúť aj české spravodajské zložky. Ak neušili ich pozornosti, tak je takmer vylúčené, že by nezistili aj pôvod Antona Fischera a informácie o jeho právoplatnom odsúdení. Informácie by mali odstúpiť príjemcom zo zákona, v tomto prípade minimálne ministrovi vnútra.
Sú informácie (informácie o Antonovi Fischerovi som v úvode otázok podrobne opísala – pozn. autorky) dôvodom na spravodajské rozpracovanie zo strany BIS?
Ak už dôjde k spravodajskému rozpracovaniu a BIS získa poznatky o protiprávnom konaní nielen objektu spravodajského záujmu, ale sekundárne získa informácie aj o podozreniach voči príslušníkom polície, odstupuje ich príjemcom zo zákona?
Ak by v uvedenom prípade došlo k spravodajskému rozpracovaniu, môžete vylúčiť, že získané informácie o protiprávnom konaní neboli zo strany BIS odstúpené príjemcom zo zákona?
„Bohužiaľ sa pýtate na prípad, ktorý je aktuálny a možno ho teda z pohľadu spravodajskej služby považovať za živý. Také prípady nemôžeme nijako komentovať, pretože by sme tým mohli ohroziť prípadne sledované záujmy služby. Nemôžem teda v tejto chvíli potvrdiť ani vylúčiť, či sa uvedeným prípadom BIS zaoberá,“ uviedol hovorca BIS Ladislav Šticha.
Po šieste: Patrika Vidašiča a Mariána Gaála považujú policajti z protimafiánakeho útvaru za predstaviteľov zločineckej skupiny údajných takáčovcov. Súdy ich napokon v prípade, v ktorom vypovedal Anton Cvešper, vo februári 2016 právoplatne oslobodili. Svedka označili za nedôveryhodného. Zároveň však uviedli, že jeho výpoveď stačila na obvinenie, no na odsúdenie už nie.
Oslobodená dvojica následne podala na neho trestné oznámenie pre krivé obvinenie a krivú výpoveď a prísahu. Orgány činné v trestnom konaní ho odmietli.
Policajt, ktorý pôsobil na protimafiánskom útvare Róbert Magula je v súvislosti so služobnou činnosťou trestne stíhaný. V knihe Čurillovci sa pochválil prácou vraj v kontroverznej SBS-ke, Anton Cvešper o zamestnaní tej istej súkromnej bezpečnostnej službe hovoril na súde. V strážnej službe pracovali v rovnakom období, keďže v tom čase mala 600 zamestnancov, nie je jasné či sa aj stretli. Anton Cvešper, ktorý dnes vystupuje ako Anton Fischer sa vyjadrovať nechcel, Róbert Magula na otázky neodpovedal.
Isté však je, že staré prípady únosov podnikateľov ázijského pôvodu z rokov 2004 a 2005 spomínal v roku 2020 takáčovec Peter Borš alias Hitler. (Pred dvadsiatimi rokmi vyšlo najavo, že práve on zabezpečil policajné uniformy na spáchanie trestného činu brania rukojemníka. V tomto prípade však nebol nikdy obvinený a vypovedal ako svedok. – pozn. autorky).
No a na kauze takáčovcov robil aj Róbert Magula a Peter Borš je kajúcnik, vyviňujúci sa sa z vlastnej trestnej činnosti a usvedčuje iných. Jeho výpoveď použili čurillovci a prokurátor z vtedajšej špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek, ktorý je tiež aktuálne trestne stíhaný, pri odôvodňovaní návrhu na väzbu obvineného advokáta Juraja Almášiho.
„ ... v tom období, keď došlo k zadržaniu bratov Chlpíkovcov a Antona Cvešpera v súvislosti s únosom Vietnamca, pričom hrozilo obvinenie Patrikovi Vidašičovi v inej veci, Juraj Almáši aj keď nevykonával zastupovanie týchto osôb, vyvíjal aktívnu snahu spočívajúcu v nakontaktovaní sa na osoby, ktoré realizovali ich právne zastupovanie, aby bola celá vec pod jeho kontrolu,“ citoval prokurátor v návrhu na väzbu slová Petra Borša. Mal tak vraj chrániť čelných predstaviteľov zločineckej skupiny takáčovcov.
Juraj Almáši však mal riadnu plnú moc na zastupovanie bratov Chlpíkovcov aj Antona Cvešpera a neskôr obhajobu na základe žiadosti zadržaných prevzali iní obhajcovia.
S argumentmi sa stotožnil sudca Špecializovaného trestného súdu a aj senát najvyššieho súdu, ktorí Juraja Almášiho vzali so väzby.
Policajtom a prokurátorom sa doposiaľ nepodarilo nájsť prípad, v ktorom by došlo k právoplatnému odsúdeniu Patrika Vidašiča a Mariána Gaála. Ešte v januári 2017 pri akcii Aladin, Patrika Vidašiča aj Mariána Gaála obvinili za založenie zločineckej skupiny a ďalšie skutky, no kauza nie je doposiaľ ukončená.
Naviac vtedajší vyšetrovateľ Pavol Ďurka, ktorý na prípade pracoval, tiež čelí obvineniu v súvislosti s vykonávaním služobnej činnosti. Keď sudcovia akosi zabudli prepustiť z väzby troch obžalovaných a nezákonne ich nechali za mrežami 16 dní, hľadal na Patrika Vidašiča iné obvinenie, aby ho mohol po prepustení na slobodu, opäť zadržať. O tomto inom prípade však vedel minimálne niekoľko mesiacov.
Patrik Vidašič si myslí, že jeho advokát Martin Ribár bol obvinený z dôvodu úspešnej obhajoby v kauze mafiánskych vrážd. Povedal to v relácii novinára Adama Valčeka. Martin Ribár bol v kolúznej väzbe 565 dní a Ústavný súd SR konštatoval, že došlo k porušeniu jeho práv. Aj jeho obvinili čurillovci.
KONTEXT: Anton Cvešper v januári 2005 pred vyšetrovateľom protimafiánskeho útvaru hovoril o tom, ako v Košiciach spolu s kumpánmi - bratmi Ľubomírom a Michalom Chlpíkovcami prezlečení do policajných uniforiem, naložili ázijského podnikateľa do auta a od jeho manželky žiadali výkupné. Keď v rádiu počuli, že na cestách v okolí prebieha policajná akcia, muža vyložili na železničnej stanici v Nálepkove (okres Gelnica). Išli pešo cez les a následne skončili v rukách policajtov. Opísal, že sa v roku 2004vzúčastnil aj obdobného prípadu únosu iného podnikateľa ázijského pôvodu. Priznal svoj podiel na týchto skutkoch a svoje konanie oľutoval.
V tom čase zastával na Úrade boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK-u) významnú funkciu jeho švagor Peter Krajíček. Neskôr pôsobil v Slovenskej informačnej službe a až do leta minulého roka bol pridelenec slovenských spravodajcov práve v Českej republike.
Anton Cvešper vypovedal aj o tom, ako pre údajných takáčovcov sledoval dvoch mužov. Petra Havasiho z mafiánskej skupiny sýkorovcov a Karola Patasyho, ktorého spájali so zločineckou skupinou piťovcov. Informácie o ich pohybe osobne aj cez telefóny s neregistrovanými číslami poskytoval Mariánovi Gaálovi a Patrikovi Vidašičovi, aby vedeli ustáliť ich miesta pobytu.
Petra Havasiho zastrelili 6. júna 2004 na kruhovom objazde na bratislavskom Prístavnom moste v aute. O život prišiel aj jeho ochrankár. Karola Patasyho staršieho, zastrelili 12. januára 2005 pred domom v bratislavskej Petržalke, keď sa vracal do bytu k priateľke.
Anton Cvešper mal potom z miesta činu odviesť strelca a zabezpečiť likvidáciu zbrane. Samopal mal podľa dohody hodiť do Dunaja, čo však neurobil, ale ho skryl v lese. Všetky jeho protiprávne aktivity vraj mali byť akousi protislužbou za zníženie fiktívneho dlhu.
Ľubomír Chlpík bol za branie rukojemníka odsúdený na tri roky a jeho brat Michal na dva roky podmienečne so skúšobnou dobou na päť rokov, pričom mu súd uložil aj ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Antona Cvešpera v dvoch prípadoch brania rukojemníka síce obvinili, následne ho vylúčili na samostatné konanie a neskôr trestné stíhanie voči nemu pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní zastavili. V prípade vrážd ho nikdy neobvinili. Pred súd sa tak nikdy nedostal.
