ANALÝZA (1. časť)
Čas čítania textu: 9 minút
Ešte v januári 2017 Národnú protizločineckú jednotku na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) viedol Martin Smiško, ministerstvo vnútra a vedenie policajného zboru už mali naplánované organizačné a personálne zmeny. Dva dni pred odchodom menovaného funkcionára na protiextrémistickú a protiterostickú jednotku, jeho podriadení zasiahli pri akcii Aladin proti takzvaným takáčovcom. Podľa viacerých zdrojov z bezpečnostného prostredia akciu chceli robiť už skôr, no viackrát ju odkladali, napokon k nej pristúpili krátko pred spomenutými zmenami, obávali sa totiž, že by nadriadení už neskôr nemuseli mať vôľu. (Martina Smiška vo vedení protizločineckej jednotky nahradil Vladimír Kúdela, kamarát neslávne známeho dnes už dvojnásobného kajúcnika Bernarda Slobodníka.)
Viac ako polovicu obvinených (11 z 21) sa im však zadržať nepodarilo. Niektorí obvinení sa po pár hodinách prihlásili sami medzi nimi aj Ľubomír Kudlička, iní boli na úteku celé týždne.
K úniku vraj nedošlo, tvrdili vtedajší šéfovia, údajne všetci policajti boli na detektore. „Napríklad, takáčovci sa realizovali u nás a viaceré osoby sa naozaj nenašli. Keď som sa o tom dozvedela, tak všetci policajti išli na detektor lži hneď v najbližšom termíne, ako to bolo možné. Nepreukázalo sa, že by došlo k úniku z nášho zdroja,“ povedala pre Aktuality.sk niekdajšia šéfka protizločineckej jednotky z odboru Bratislava a neskôr prvá policajná viceprezidentka Jana Maškarová. V súčasnosti zastáva funkciu námestníčky Národného bezpečnostného úradu (NBÚ).
Neskúsená nadporučíčka
Prípad vyšetrovala v tom čase neskúsená nadporučíčka Eva Smolková, ktorá sa medzi „elitných“ policajtov dostala vďaka tomu, že jej matka pôsobí na Okresnej prokuratúre Bratislava 4. Dozor vykonával mladý a tiež nie veľmi skúsený prokurátor Michal Stanislav, ktorý pôsobil na Úrade špeciálnej prokuratúry iba krátko. O operatívcoch by dalo povedať, že išlo o chlapcov, ktorí si mysleli, že obruhlubými a nevyberanými spôsobmi privedú k spolupráci viacerých podozrivých. Chýbal im nielen cit, no predovšetkým analytické schopnosti.
Pripomeňme si, že takzvaní takáčovci boli poslednou skupinou, ktorú v rámci Bratislavy a Západného Slovenska policajti realizovali, pričom jej pripisujú sofistikovanú organizačnú štruktúru a aj kontakty na bezpečnostné zložky i justíciu.
Všetci už na slobode
Po čase sa z väzby postupne dostali takmer všetci obvinení, potrebné je zdôrazniť, že sudcom pre prípravné konanie bol na Špecializovanom trestnom súde Ján Hrubala. Žiadosť o prepustenie na slobodu podal aj Ľubomír Kudlička, ktorého vyšetrovateľka Eva Smolková a prokurátor Michal Stanislav označili za najvyššieho postaveného člena skupiny 16. júna 2017.
Sudca pre prípravné konanie prvostupňového súdu prvýkrát o tejto žiadosti rozhodol 6. júla 2021 a zamietol ju, neprijal písomný sľub obvineného a rozhodol, že väzbu probačným a mediačným dohľadom nenahrádza. Obvinený podal sťažnosť a 17. júla 2021rozhodoval senát Najvyššieho súdu SR pod vedením Juraja Klimenta, uznesenie zrušil a sudcovi Jánovi Hrubalovi uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. (Celé uznesenie si môžete prečítať tu.)
Nespochybnil dôvody kolúznej väzby (ovplyvňovanie svedkov) , ani väzby z dôvodu obavy, že obvinený pokračoval v trestnej činnosti. Nebolo spochybnené ani neprijatie písomného sľubu obvineného, respektíve nenahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Stručne formulovaný písomný návrh obvineného o nahradenie väzby určením a prijatím peňažnej záruky však senát Najvyššieho súdu SR považoval nedostatočný a bolo potrebné o ňom opätovne rozhodovať. Prikázal teda Špecializovanému trestnému súdu, aby zistil potrebné údaje – najmä kto záruku a v akej výške ponúka, a pokračoval vo svojom rozhodovaní aj v tom smere, aby rozhodol v potrebnom rozsahu o konkretizovanom návrhu obhajoby týkajúcom sa peňažnej záruky.
Sudca Ján Hrubala sa ihneď skontaktoval s obhajcom obvineného u ktorého sa informoval, kto je osobou, ktorá ponúka peňažnú záruku a v akej výške. Zistil, že peňažnú záruku 50 - tisíc eur ponúka manželka obvineného, ktorá je oboznámená s podstatou obvinenia a bola poučená v zmysle príslušného ustanovenia Trestného poriadku.
Na základe tohto sudca manželke obvineného peňažnú záruku v sume 100 - tisíc eur a bol stanovený opätovný výsluch obvineného na deň 21. júla 2021. Obvinený aj jeho obhajca navrhli zloženú peňažnú záruku prijať a väzbu touto peňažnou zárukou nahradiť.
Prítomná prokurátorka na výsluchu Blanka Godžová uviedla, že prípadné rozhodnutie o prijatí peňažnej záruky ponecháva na zvážení súdu. „Právny názor odvolacieho, respektíve sťažnostného súdu je pre prvostupňový súd záväzný, sudca pre prípravné konanie túto okolnosť akceptoval a premietol ju aj do svojho rozhodnutia,“ uviedol v uznesení sudca Ján Hrubala.
Konštatoval, že ponúknutie peňažnej záruky ako v zásade najsilnejšieho inštitútu, ktorý môže väzbu nahradiť, bolo potrebné brať do úvahy a bolo potrebné zvážiť, či vzhľadom k okolnostiam prípadu a prebiehajúcemu vyšetrovaniu, ktoré trvá už niekoľko mesiacov, nie je možné nahradenie väzby pri stanovení dostatočne vysokej sumy, ktorá by obvineného motivovala k dodržaniu všetkých obmedzení, o ktoré uložení sudca pre prípravné konanie pri stanovení záruky uvažoval.
Hrubala zotrel policajtov
Okrem toho, že na kauciu prepustil obvineného muža považovaného za šéfa jednej z najstarších zločineckých skupín, sa v rozhodnutí vyjadril aj k práci polície a prokurátora na prípade.
Prekážalo mu, že orgány činné v trestnom konaní od vznesenia obvinenia jasne nepovedali, čo presne mali takáčovci za celé roky fungovania spáchať a prečo neboli výpovede viacerých svedkov overené. „Ani po viac ako pol roku vyšetrovania nik nedostal odpoveď na to, čo konkrétne protiprávne mala zločinecká skupina vykonať za spolu 27 (minimálne od 90. rokov svojej existencie) – s výnimkou zhruba osem rokov starej série úskokov voči jednému poškodenému,“ napísal Ján Hrubala.
Pokračoval, že v uznesení o vznesení obvinenia sa ani vo výroku ani v odôvodnení sa jeho čitateľ (a súd aj ako posudzovateľ) nedočíta, čo, kedy a kde mal robiť čierny výjazd, ako, kde a kedy mali ovplyvňovať konania pred súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní za účelom získania prospechu pre zločineckú skupinu, kto, kedy a ako mal dávať pokyny k páchaniu trestnej činnosti najmä násilného a majetkového charakteru, určovať spôsob jej vykonania, vydávať súhlasy s páchaním konkrétnych trestných činov.
„Vždy je však potrebné aspoň v istej miere dať do súvisu činnosť, respektíve členstvo alebo podporu zločineckej skupiny, s konkrétne opísanými a ohraničenými skutkami, ktorých sa táto zločinecká skupina mala dopustiť,“ napísal.
Podľa jeho názoru nie je možné tento stav z dôvodu snahy o stíhanie podozrivých osôb „zahojiť“ tým, že sa vznesie obvinenie len za trestný čin založenia zločineckej skupiny bez konkretizácie protiprávnych konaní, ktorých sa podozrivé osoby mali dopustiť.
„Toto všetko sudcu pre prípravné konanie doslova zarazilo už v rámci prvého posudzovania predmetnej veci. O to viac ho zaráža to, že ani po viac ako šiestich mesiacoch vyšetrovania veci sa v tomto smere vo vyšetrovaní neurobil žiadny pokrok – spisový materiál nielenže neposkytuje žiadne informácie, ale nedokumentuje ani snahu súvisiacu s tým, ako sa objasnilo ovplyvňovanie súdov a orgánov činných v trestnom konaní, naďalej nič nevieme, či, kde, kedy a ako zasahoval čierny výjazd a akú trestnú činnosť násilného charakteru a aké vypaľovanie mala skupina vykonávať. Sudca pre prípravné konanie si netrúfne hodnotiť, čo je dôvodom takéhoto výkonu vyšetrovania a ani nie je jeho úlohou špekulovať o tejto téme,“ skonštatoval. (Celé uznesenie si môžete prečítať tu.)
Prítomná prokurátorka Blanka Godžová, na súde iba zastupovala kolegu Michala Stanislava. Proti rozhodnutiu sťažnosť nepodala, postup jej mal odobriť samotný Dušan Kováčik. Ľubomír Kudlička sa tak dostal na slobodu.
Čižnár to hádzal na sudcu
Prepustenie Ľubomíra Kudličku nevzbudilo veľký záujem médií, no našlo sa zopár novinárov, ktorí sa na prípad pýtali vtedajšieho generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Otázky novinárov sa neznámym spôsobom dostali k bývalému žurnalistovi a príslušníkovi spravodajskej služby Petrovi Tóthovi. Zisťoval, prečo sa vlastne o prípad zaujímajú a kto im pomohol otázky sformulovať.
„Vzhľadom na to, že v predmetnej trestnej veci už boli vykonané všetky podstatné vyšetrovacie úkony, Špecializovaným trestným súdom bola stanovená vysoká suma peňažnej záruky (dvojnásobná, ako bola ponúknutá obvineným) a obvinenému boli uložené prísne povinnosti a obmedzenia, možno považovať nahradenie väzby probačným a mediačným dohľadom za dostatočné,“ uviedli vtedy v stanovisku z Úradu špeciálnej prokuratúry.
Jaromír Čižnár pre média zase vyhlásil, že dá preskúmať okolnosti prípadu a následne skonštatoval, že postup sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, ktorým prijal peňažnú záruku zloženú za obvineného nebol zákonný.
„Pri určovaní výšky peňažnej záruky sudca pre prípravné konanie neskúmal majetkové pomery obvineného alebo toho, kto ju za neho ponúka, ale aj osobu obvineného a povahu činu, jeho následok a iné okolnosti prípadu,“ tvrdil. Určenie peňažnej záruky vo výške 100 - tisíc eur preto nemá podľa Generálnej prokuratúry SR skutkovú oporu, keďže súd nezisťoval majetkové pomery manželky obvineného. (Viac si môžete prečítať napríklad tu.)
Z Generálnej prokuratúry SR nezabudli pripomenúť, že v ich prokurátorka z Úradu špeciálnej prokuratúry nepodala sťažnosť a generálny prokurátor v takom prípade už nie je oprávnený podať podnet na podanie dovolania v neprospech obvineného. Disciplinárne konanie voči Dušanovi Kováčikovi, ktorý svojej podriadenej - intervenujúcej prokurátorke Blanke Godžovej odobril nepodať sťažnosť, neinicioval.
Dokonca však informoval vtedajšiu ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú (vtedy MOST – HÍD) o svojich zisteniach, ktoré by mohli byť podkladom pre prípadné prijatie zákonných opatrení vo vzťahu k sudcovi.
Kauza takáčovcov sa tak zmenila na boj medzi vtedajším generálnym prokurátorom a vtedajším špeciálnym prokurátorom, ktorí mali medzi sebou dlhodobo napäté vzťahy a nástrojom na ich bitku sa stal sudca Ján Hrubala.
Do akcie vstúpili naši chlapci
Až po tejto udalosti sa kauzy takáčovci chopili naši chlapci so správnym morálnym kompasom bojujúci s temnými silami Pavol Ďurka a Ján Čurilla a do dozoru ho na prokuratúre dostal Michal Šúrek.
POZNÁMKA: Všetci traja sú dnes trestne stíhaní (viac nájdete tu a tu.), pričom jedno z obvinení Pavla Ďurku súvisí s kauzou takáčovci.
V októbri 2019 pri akcii Apač obvinili viacerých údajných takáčovcov z rôznej trestnej činnosti, medzi nimi bol aj podnikateľ Matej Zeman s prezývkou Zemák. Policajtom z NAKA ho podsunul na spoluprácu Peter Košč alias pán X, ktorý mal v tých časoch blízko k súčasnej manželke Zemáka – Dominike. V minulosti pracovala ako čašníčka v istom podniku neďaleko hraničného prechodu do Rakúska, do ktorého pán X vozil aj niekdajšieho riaditeľa Slovenskej informačnej služby a NBÚ Jozefa Magalu.
Sudca vzal Mateja Zemana a do väzby z dôvodu obavy, že by sa vyhýbal trestnému stíhaniu, ovplyvňoval svedkov a pokračoval v trestnej činnosti. Začal spolupracovať s políciou (na základe už spomenutej intervencie Petra Košča) a aj po jeho výpovedi došlo k obvineniu bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa a bývalého príslušníka spravodajskej služby Františka Böhma, ktorý od Milana Lučanského a Branislava Zuriana očakával ochranu. Práve on totiž sprostredkoval kontakt na Petra Tótha, ktorý sa rozhodol po vražde Jána Kuciaka vypovedať proti Marianovi Kočnerovi.
Kováčik v pasci
Keď Františka Böhma obvinili bol mimo Slovenska, prihlásiť sa na políciu mu pomáhal paradoxne práve Peter Tóth. Imunity sa však nedočkal a začal vypovedať na Milana Lučanského, Dušana Kováčika a aj na iných. (Napokon sa zastrelil.)
V októbri 2020 naši chlapci na ulici pred televíznymi kamerami zadržali Dušana Kováčika a obvinili ho aj za prijatie úplatku 50-tisíc eur za "vybavenie" prepustenia Ľubomíra Kudličku z väzby. Spolu s ním obvinili aj policajného funkcionára Norberta Paksiho.
Toto všetko spustilo lavínu. Naši chlapci obviňovali hlava – nehlava a mnohí novinári, aktivisti a politici im tlieskali. Policajti okolo Jána Čurillu sa nechutne zabávali smrti generála Milana Lučanského a to vyvolalo ďalšie a ďalšie reakcie a zrazu tu bola vojna v bezpečnostných zložkách.
Najvyšší súd SR Dušana Kováčika definitívne odsúdil v máji 2022 na osem rokov. (Rozsudok Špecializovaného trestného súdu si môžete prečítať tu, rozsudok Najvyššieho súdu SR nájdete tu.) Pred pár dňami mu minister spravodlivosti Boris Susko (SMER – SSD) prerušil výkon trestu v súvislosti s podaním dovolania (mimoriadny opravný prostriedok).
Nuž a pôvodná neskúsená vyšetrovateľka takáčovcov, ktorej neschopnosť sa výrazne podpísala pod dôvody prepustenie Ľubomíra Kudličku z väzby sudcom Jánom Hrubalom, je už majorka a stále pracuje na NAKA. Prokurátor Michal Stanislav po zrušení špeciálnej prokuratúry pôsobí na generálnej prokuratúre.
Kauza Ľubomíra Kudličku je v súčasnosti na súde a medzičasom ho právoplatne odsúdili v inom prípade na 25 rokov.
