Juraj Drobný
Ako som si dnes hafirovicu nedal
Obloha bola ráno takmer bez mráčika, slnkom zaliate končiare Roháčov sa skveli vo svojej plnej nádhere, tak som sa vybral na svoju obľúbenú túru, Roháčske plesá.
Pôvodne ODF (obyčajný dedinský farár), ktorý sa nedopatrením dostal k práci v masmédiách. Zoznam autorových rubrík: Príbehy fotografií, Trochu o mojom kňazstve, Trochu o tom, čo mi napadlo, Trochu aj o viere, Trochu o živote, Trochu o túlaní sa, Trochu o knihách, ktoré mám rá, Trochu o všeličom, Súkromné, Nezaradené
Obloha bola ráno takmer bez mráčika, slnkom zaliate končiare Roháčov sa skveli vo svojej plnej nádhere, tak som sa vybral na svoju obľúbenú túru, Roháčske plesá.
Robo je kamarát. Poznáme sa "od nepamäti" a vždy som ho vnímal ako toho múdrejšieho. V poslednom čase sme sa veľmi nestretávali. V súvislosti s vysielaním našej BKT som ho chcel zapojiť do tvorby katechéz (veľmi dobre sa orientuje v oblasti morálnej teológie), ale mal problém nájsť si voľný čas. A teraz? Obávam sa, že teraz si ho už nenájde vôbec. Odkiaľ to viem?
A.) Názov článku buď nesúvisí s jeho obsahom, alebo sa dotýka niektorej z okrajových tém v ňom spomínaných. B.) Diskusie pod článkom sa točia spravidla okolo jeho názvu. C.) Keď sa diskusie pod článkom netočia okolo jeho názvu, točia sa okolo inej okrajovej témy.
Boh nenávidí hriech a miluje hriešnika. Takéto priame vyjadrenie síce v Biblii nie je, ale z kontextu je zrejmé a my kresťania ho akceptujeme. Ako je to však s jeho aplikáciou?
V prvom kole som volil Fera, prezidentom sa nestal. V druhom kole som volil p. Ivetu, ani ona sa prezidentkou nestala. Prezidentom sa stal človek, ktorý získal najviac hlasov - to sa predsa volá demokracia. Alebo nie?
Zámerom pôvodného článku bolo medzi iným vyprovokovať diskusiu o hodnotách, lebo podľa mňa aj o nich tieto prezidentské voľby sú. Ukázalo sa však, že môj vyfabulovaný príklad so zakázaním Biblie bol skôr zmätočný a vyprovokoval diskusiu na úplne iné témy.
Napísala mi kamarátka. S Martinom, ktorý ju miloval, sa rozišla. Matúša, ktorého milovala, nezískala. Tak som jej odpísal a ona vzápätí odpísala mne. Spýtal som sa jej: "Tie naše posledné tri maily by som rád spracoval do podoby článku na blog, čo ty na to?" Odpovedala mi: "Jasně, zpracuj!"
už prestávam stíhať sledovať diskusiu k článku, čo som napísal. Pôvodne som ním chcel naznačiť, že Ferova reakcia na volebný výsledok nemusela byť nutne reakciou ješitného chlapa, ale že mohla mať svoje racionálne jadro. Z toho čo som stihol odsledovať však vidím, že niektoré veci som nedocenil, iné precenil. Tak ešte pár slov na vysvetlenie. Určite nebudem voliť doterajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča (myslel som si, že je to z môjho článku zrejmé). Či dám, alebo nedám svoj hlas Ivete Radičovej, to stále zvažujem. A čo sa týka príkladu s Bibliou? Uznávam, bol skôr zmätočný, ako názorný ...
Fero bol nezvoliteľný. Napriek tomu som volil práve jeho, lebo som tú možnosť mal. Možnosť nevyberať menšie zlo, ale voliť človeka, ktorému dôverujem. Ibaže ide kolo druhé.
Vysielame všetky prenosy z návštevy pápeža Benedikta XVI. v Afrike. Či už Kamerun v dňoch minulých, alebo terajšie stretnutie pápeža s mladými v Luande, hlavnom meste Angoly, môžu byť pre "našinca" trošku zarážajúce: žiadne honosné tribúny, žiadna tip top organizácia, rôzne technické problémy, tancujúce dievčatá vrtiace zadkami (v pôste!), mladí v pápežovej blízkosti vo vyšúchaných džínsoch a tričkách ... pre niekoho možno šok, pre mňa veľmi silný zážitok.
O tom filme som počul už dávnejšie, ale až vo štvrtok (12. marca 2009) večer som mal možnosť pozrieť si ho. Samotný príbeh i jeho filmové stvárnenie ma celkom zaujali. Je to nádherný a veľmi silný príbeh o láske.
Dnes som obedoval v Prešove. Teda najskôr som slúžil v tunajšej konkatedrále svätú omšu, potom som chvíľu strážil vysielaciu techniku ... a potom ma kolegyňa Aďa vytiahla na obed. Ja som jedol, ona rozprávala. Medzi iným ma zaujali i dva výchovné postrehy. Tu sú ...
"On sa naozaj znovu zamiloval. Nechápem to, ale prajem mu to." To mi dnes napísala kamarátka o svojom ex-priateľovi.
"Tolerancia je ctnosť človeka, ktorý nemá na vec žiaden názor." Tento výrok G. K. Chestertona zavesila na faceknihu (FB) istá tunajšia nemenovaná diskutérka germa.
"Dr. Jiřího Mrázka potkala nepříjemná situace: po dlouhé době se mu uvolnila stolice a vyšla bočním vývodem - rozředěná projímadlem - s takovou silou, že potřísnila postel, pacienta, zem - bylo to prostě hrozné. Tato svízelná situace se mu stala podnětem k rozjímání: „Tak to vidíš! Co je člověk? Seš pár výkalů - a pak to, co ze sebe uděláš duchovně. Ale Pán to chtěl, abysme takovýhle byli. Tak co je na tom špatnýho?“"
"V letech 1990 až 1995 se u vsi Litmanová na východním Slovensku zjevovala každý měsíc dvěma děvčátkům Panna Marie. Viděla ji obě, jedno z nich s ní také mohlo rozmlouvat. Osobní příběh, životní a vnitřní zkušenosti jedné z vizionářek s odstupem několik let. Jak žít se zjevením? Délka filmu je 84 minut."
Stretli sme sa v Trnave u jednej z "afrických" lekárok (z projektov TU a VŠ sv. Alžbety, ktoré sú zamerané na pomoc v krajinách tretieho sveta). Mal som čerstvo zlomenú ruku a dobre mi padlo trošku sa vyvetrať. Postupne som sa zvítaval so známymi, zoznamoval s neznámymi, až zostala jedna usmievavá dievčinka. "Mali by sme sa poznať?" spýtal som sa. "Ďuro?" odpovedala mi prekvapene. "Naozaj neviem, odkiaľ by som ťa mal poznať," zaskočený konštatujem. "Ďuro!!?" zaznelo trošku pobavene a trošku výhražne.
Zastavil som sa dnes večer na mládežníckej svätej omši u františkánov v Bratislave. Každú stredu tu kamarát Ján Krstiteľ Balázs rozoberá niektorú zo zabudnutých postáv Starého zákona a potom hľadá súčasnú paralelu na niektorý z momentov jej života. Dnes hovoril o kráľovi menom Asa. A potom o hodnotách ...
Kde bolo, tam bolo, celkom blízko to bolo, bola raz v Horných Kočkovciach jedna staručká fara a v nej relatívne mladučký (28 ročný) pán farár. On to vlastne ani nebol pán farár, ale iba farský administrátor. No počuli ste už niekde vo farnosti oslovenie pán administrátor? Pán farár, pán kaplán, dôstojný pán, pán dekan, to áno. Ale pán administrátor? To nie. A tak farníci oslovovali toho svojho relatívne mladého tvrdohlavého administrátora najčastejšie pán farár. Niektorí ho neskôr začali volať Juraj, či Ďuro, ale to je už iný príbeh.
Tak nejak som mal pocit, že všetci tí nacistickí lekári, čo páchali zverstvá v koncentračných táboroch, snáď ani neboli ľudia. Možno to spôsobili filmy, ktoré som videl v kine v časoch totality, možno utkvelá predstava, že takto sa predsa normálny človek správať nemôže ...