Čo som? Slovák, Arab, Maďar, Palestínčan či Izraelčan? Odpoveď je jednoduchá. Som človek. Kto je viac?! Zoznam autorových rubrík: Politika, Náboženstvo, Myšlienky, Súkromné, Zaujimavé všeličo
V správach o Palestíne často počuť o probléme takzvaných židovských osád. Mnohí možno nechápu prečo sú tieto osady v súčasnosti považované za hlavnú prekážku mierového urovnania tohto krvavého konfliktu. Čo už môže byť na osadách také zaujímavé a prečo môžu niekomu vadiť osadníci, ktorí v nich žijú? V nasledujúcom článku sa to dozviete.
Neprešiel ani mesiac a nazbieralo sa dosť materiálu na ďalší diel kroniky okupácie Palestíny. Nájdete tu násilné akcie zo strany izraelskej okupácie, ale aj dôležité veci na diplomatickom poli. Väčšina udalostí v tomto článku sa udiala počas februára. Začneme však restom – prípadmi izraelskej agresie, ktoré sa udiali ešte v decembri a januári avšak pri písaní decembrovo-januárovej kroniky ušli mojej pozornosti.
Keďže veľké Slovenské média ignorujú dianie v Palestíne, respektíve, prinášajú iba informačné odrobinky, jedným z cieľov tohto blogu je v rámci jeho skromných možností zaplniť túto dieru. Teda prinášať informácie o udalostiach a novinkách týkajúcich sa okupácie Palestíny izraelskou armádou. Pôvodne som mal v úmysle prinášať takýto súhrn informácii na konci každého mesiaca. Žiaľ vzhľadom na časové (ne)možnosti od tohto bohumilého zámeru upúšťam. Predpokladám však, že ďalšie podobné súhrny tu ešte pribudnú, aj keď menej pravidelne a menej obsiahlo než by sa patrilo.
Často píšem o mieri medzi Židmi (Izraelom) a Palestínčanmi. Ale tiež často píšem o izraelskom násilí. Niektorým sa to zdá protirečivé a kontraproduktívne, niektorým tie články o izraelskom násilí vadia ako jednostranné. Rozumiem tomu. Ja sám som vždy na vážkach, keď tieto články píšem. Uvedomujem si hlavne, že môžu byť zle pochopené - ako prejav nenávisti voči Izraelu či Židom, či nebodaj ako nabádanie a vyvolávanie antisemitskej nenávisti. Napriek tomuto riziku som presvedčený, že poukazovať na násilie páchané Izraelom je potrebné. Skúsim jednoducho vysvetliť prečo.
Začalo sa to pred tridsiatimi rokmi. Niekoľko vzbúrených vojakov strieľa na Egyptského prezidenta Anwara Sadata a zabíja ho. Jeho nástupcom sa stáva viceprezident Husni Mubarak, ktorý od vtedy vládne v krajine tvrdou rukou. Za podpory vlád USA buduje miliónový bezpečnostný aparát, ktorý Egypťanov utláča, väzní, mučí a zabíja. V štáte bujnie korupcia. Jej výsledkom je krajina plná chudobných ľudí vedená rozprávkovo bohatou menšinou. Odhaduje sa, že iba blízka rodina Husniho Mubaraka vlastní majetok v hodnote 60 miliárd dolárov.
Minulý týždeň v utorok sme sa rozhodli osláviť Medzinárodný deň mieru v Medickej záhrade v Bratislave. Zišlo sa nás tam vyŠe 50. Neviem či je to na slovenské pomery málo alebo veľa, v každom prípade bola dobrá nálada. A budúci rok na 21. septembra zorganizujeme znovu niečo podobné.
Minulý rok sa konal celosvetový pochod za mier a nenásilie. Slovensko bolo jednou z mála krajín, ktoré sa na tomto bohumilom podujatí nezúčastnilo. Tento rok si to vynahradíme aj s úrokmi. Medzinárodný deň mieru, ktorý v roku 2001 OSN stanovilo na 21. septembra si pripomenieme zhromaždením v Medickej záhrade v Bratislave.
Často sa zvykne pochybovať o reálnosti pekných myšlienok, zvlášť keď sú veľké a ambiciózne. Rovnako sa často pochybuje o sile človeka, o schopnosti jednotlivca zmeniť svet. Alebo vôbec zmeniť niečo, hoci aj malé. Chcem vám porozpravať príbeh o peknej myšlienke a ambicióznom človeku, ktorý už vyše desať rokov neúnavne pracuje na jej uskutočnení.
Začína sa to obvykle jedným etnikom. Ak to prejde s ním, môže sa pokračovať daľšími. V tridsiatych rokoch tým etnikom (alebo ak chcete, tými príslušníkmi vierovyznania) boli Židia. Oni boli zlom, ktoré „ničilo" Európu. Ich bolo treba nenávidieť. Ich sa bolo treba zbaviť. Popri nich sa v menšom rozsahu nacisti zbavovali aj Rómov, Poliakov, homosexuálov, komunistov a vlastne všetkých, ktorí s nimi nesúhlasili. Po skončení vojny a po odhalení masového vraždenia v táboroch smrti, si Európa povedala „nie wieder" - nikdy viac! Západoeurópske národy začali systematicky pracovať na projekte, ktorý by zaručil, že Európa už nikdy nič podobné nezažije. Tým projektom je Európska únia. Z bývalých zarytých nepriateľov sa stali spojenci, ktorí postupne vytvorili jednotný trh, jednotné politické orgány, jednotnú menu. Zrušili medzi sebou hranice a ich občania sa môžu voľne pohybovať po celom uzemí EÚ. Zdá sa, že projekt mieru v Európe uspel.
Žijete si svoj život vo svojom domove, vychovávate deti, pracujete, aby ste uživili rodinu. Ale ste Palestínčan/-ka pod izraelskou okupáciou. Jedného dňa sa k vám s rachotom dostaví stočlenná vojenská jednotka s buldozérmi s cieľom zdemolovať váš dom. Vyzvú vás, aby ste sa do 15 minút zbalili a išli von. Čo si môžete za 15 minut zbaliť a zachrániť? Keď sa my v Európe balíme na dovolenku trvá nám to hodiny, niektorí ľudia sa balia aj niekoľko dní dopredu. A to ideme len na týždeň, dva. Zbalte sa za 15 minút na celý život a za prítomnosti vojakov, ktorí vám idú zničiť domov. Ak nevyjdete dobrovoľne, vyvlečú celú rodinu násilím. Podobné hororové scenáre zažili tisícky Palestínčanov. Prečo? Obviklá odpoveď znie: kvôli bezpečnosti a boju proti terorizmu. A v mene bezpečnosti Izraela je dovolené takmer všetko. Je to však skutočne tak? Ide tu naozaj o bezpečnosť?
Izrael a Palestína sú miesto, kde sa odohráva jeden z najzávažnejších a najkrvavejších konfliktov dnešných čias a svojim dosahom ovplyvňuje aj naše končiny. Mnohí ste si možno všimli, že už v niektorých predchádzajúcich článkoch som prinášal informácie o izraelskom násilí páchanom na Palestínčanoch. V podobných článkoch budem pokračovať. Nie preto, že by som si myslel, že v tomto konflikte sú izraelskí ozbrojenci jediní, ktorí používajú násilie voči neozbrojeným ľuďom. Ani nie preto, že by som si myslel, že izraelské násilie je horšie ako palestínske. Pre mňa národnosť páchateľa ani obete nehrá rolu. Vnímam však vo verejnosti, v médiach a v kruhoch slovenskej „inteligencie" prevahu práve opačného postoja. Že izraelské násilie je opodstatnené, ospravedlniteľné, akosi krajšie a humánnejšie, než je násilie palestínske. Palestínski násilníci sú teroristi; izraelskí sú obrancami demokracie a vždy iba odpovedajú na provokácie. Izraelskí ozbrojenci vlastne ani nechcú páchat násilie, ale musia.
Už sme si dávnejšie povedali kto sú Židia a Izraelčania, kto sú Arabi a moslimovia, je na čase povedať si niečo o Palestínčanoch. Že Palestínčania sú Arabi z Palestíny je pravda, ale zďaleka to nie je všetko.
Túto nedeľu sa bude konať palestínsky kultúrny večer otvorený širokej verejnosti. Začína sa o 16:00 v A4 na námestí SNP 12 (bývalé Véčko alebo V-klub). Bude palestínska hudba a jedlo a o 16:30 začne prednáška a diskusia s aktivistami ISM o situácii na palestínskych okupovaných územiach. Po prestávke sa bude premietať film o živote v Palestíne a potom bude hudba s tancom. Vstupné je dobrovoľné.
Ghassan Andoni je palestínsky kresťan. Zúčastnil sa prvej intifády, palestinskej ľudovej vzbury proti okupácii. Počas nej bol armádou zatknutý a strávil pár rokov v izraelskom väzení. Dnes prednáša medicínu na palestínskej univerzite Bir Zeit.
Snáď už celé Slovensko vie o bezprecedentnom útoku izraelskej armády na humanitárny konvoj lodí Free Gaza, pri ktorom zabili okolo 15 ľudí. Izrael sa dopustil toho čo si doteraz dovolili iba militantné skupiny a piráti. Táto akcia obnažila charakter izraelskej politiky a právom pobúrila svet. Pre Palestinčanov takéto vojenské akcie nie sú ničím novým, zažívajú to prakticky každý deň. Nóvum je, že takúto masívnu vojenskú silu použila proti zahraničným civilistom a to pred kamerami celého sveta. Na palubách lodí bolo množstvo aktivistov z európskych krajín, vrátane europoslancov, írskej nositeľky nobelovej ceny mieru Maired Maguire, ženy ktorá prežila holocaust a kresťanského biskupa. Keď pred rokom a pol izraelské vojsko vykonalo masívny útok na obyvateľov Gazy, výhovorkou bolo, že musia zasiahnuť, pretože Hamas ich z Gazy ostreľuje. Prečo „museli" zasiahnuť teraz - proti humanitárnemu konvoju? Aj toto im prejde?
Mnohí z vás už neklietkové vajcia poznáte a kupujete. Pre mnohých je to ale stále neznáma téma. Tak si povedzme v čom je problém. Ale najskôr si pustime videjko.
Presne pred osmymi rokmi zacali vozit prvych ludi na Guantanamo. Ludi, ktorych niekde pochytali, alebo ich niekto udal. Ci skutocne maju nieco spolocne s teroristickymi organizaciami nebolo podstatne. Stacilo podozrenie, udanie, alebo platba za dodanie kohokolvek. Razom sa s ludmi zacalo jednat ako so zvieratami a najnebezpecnejsimi netvormi na planete. Ludia tu boli vystaveni muceniu. Takmer nikoho z nich z nicoho neobvinili, nestali pred sudom a po rokoch mucenia ich ako nevynnych prepustili. Ked sa to prevalilo, bol z toho skandal. Americka vlada zacala hladat vyhovorky, zakryvat skutocnost a tahat svetovu verejnost za nos. Ked sa Barack Obama stal prezidentom, slubil do roka zavriet tento tabor. Doteraz sa mu to nepodarilo a dnes je jasne, ze termin nestihne. A ak ho aj zavru, ostavajucich vaznov chcu presunut do vazenia vo vnutrozemi USA. To by znamenalo, ze Gauntanamo bude existovat nadalej, iba na inom mieste a pod inym menom.
Uvádzam ďalších niekoľko myšlienok, ktoré okrem toho, že sa mi páčia, považujem za múdre. Niekto bude súhlasiť, niekto si bude trhať vlasy, väčšina sa hádam dozvie niečo nové.
Bolo to asi pred desiatimi rokmi. Vtedy som bol ešte náruživým diskutérom na internetových fórach a myslel som si, že sa v nich s ľuďmi dá normálne diskutovať. Na jednom takom fóre som sa pustil do debaty s mladým skinhedom, rasistom a antisemitom v jednej osobe. Zarazilo ma okrem iného jeho presvedčenie, že Židia si strázia svoju „rasovú" čistotu, aby boli rasovo nadradení, zatial čo sa snažia všetky ostatné rasy a národy pomiešať dokopy, aby nikto nezostal rasovo čistý okrem nich. Za týmto učelom vraj Židia podporujú a dokonca riadia multikulturalizmus. A že Židia sú vraj strašne jednotní a preto sú nebezpeční.
V tomto článku uvádzam pokračovanie výberu myšlienok Ericha Fromma z jeho diela Analýza ľudskej deštruktivity. V tejto časti hovorí najmä o podnetoch, o náruživosti, narcizme, skupinovom narcizme, o prehistorických primitívoch a o spoločenských podmienkach, ktoré podporujú rozvoj buď biofilnej alebo nekrofilnej charakterovej orientácie. Zaujímavé čítanie. Ale pozor, chvílami to môže aj bolieť.
