Marta Karchňáková
Poetry on the bus 2
2010-08-29 18:15:23
Píšem o svojich zážitkoch, dojmoch a pozorovaniach z ciest a z každodenného života. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Marta Karchňáková
Nevzdychaj, sú tu traja muži
Túto vetu som jedno ráno počula na strečingu od egyptského animátora. Vzdychla som raz a od bolesti. Dvaja Nemci, ktorí sa teda tiež prišli ponaťahovať, ani nemukli.
Marta Karchňáková
O ryži s mrkvou v indickej nemocnici
Pamätám si celkom presne ten moment, kedy sa mi v hlave spojilo, že som v tom letiskovom hoteli niekde v Indii úplne sama.
Marta Karchňáková
Prečo striháš výpisy z účtu?
Niekedy si predstavujem, ako by som niekomu porozpráva niektoré veci. - A čo si dnes robila? - Strihala som staré výpisy od kreditnej karty.
Marta Karchňáková
Obrázky z ciest: Rím
Rím, vlaková stanica Termini. S cestou práve do Ríma som súhlasila kvôli Janke, mne bolo jedno, kam do Talianska pôjdeme. Sama by som si ho nevybrala, zavial ma sem osud... a následkom rôznych peripetií som sem prišla sama.
Marta Karchňáková
Frfľanie spod vianočného stromčeka
Venované tým, ktorých nebaví predvianočný zhon, vianočný stres a hádky. A ich blízkym, ktorých to asi nebaví tiež.
Marta Karchňáková
5 a pol týždňa: deň, ktorý začal prácou
Dnes som vstala skoro, bez budíka, s myšlienkou na prácu. Čaká ma oprava prekladovej pamäte, malý preklad a vystavenie faktúry. Až na ten malý preklad so všetkým meškám.
Marta Karchňáková
Už nikdy - čakanie na vlak v Novom Meste nad Váhom
Keď som sa rozhodovala, odkiaľ pocestujem domov, vyberala som si podľa vzdialenosti od cieľa mojej cesty a výber padol na Nové Mesto nad Váhom. Nie po prvý raz, no na dlhú dobu naposledy.
Marta Karchňáková
Hrdosť
Logika: Všetci platíme dane. Všetci sme si rovní (alebo takmer), ale dane platíme, či chceme alebo nie, či piamo alebo nepriamo. A všetci chceme mať právo na informácie o zdravotnom stave človeka, s ktorým žijeme, napríklad keď ho odvezie sanitka.
Marta Karchňáková
Čo (ne)vidíte v telke
Raz budem mať dosť peňazí na to, aby som natočila film. Taký, ktorý by popieral klišé, ktoré vidím každý deň, keď zapnem televízor. Ja doma žiaden nemám, ale rodičia a priatelia áno, tak aj to málo mi stačí. 24 programov, pád dní v týždni. Po zopár mesiacoch pozorovania píšem tento blog.
reklama
