Katarína Maliková
Polnočný hymnus na lásku
Už dávno nebol taký teplý večer. Ale teplý neznamená vždy hrejivý.
romantická Zoznam autorových rubrík: Okamihy, Pouličná zmes, Aaach, život, Muži?, Navždy, Sníčky, Piesňové texty, Východniarske rozhovory, Nedeľná chvíľka poézie, Poviedky na nedeľu
Už dávno nebol taký teplý večer. Ale teplý neznamená vždy hrejivý.
Už zase kričím: "Pomóóóc, topím sa, neviem plávať! Som tu naozaj len omylom. Vážne, verte mi, mám toho po krk!"
"Všetkých do jedného a natvrdo. Veď to nie je normálne takto vnímať svet."
"Keby si len tušila ako chutí, keď mi zdiera city. Keby si vedela aká trpká a bezmocná je tá chuť. Priala by som mu, aby mal na sebe aspoň kúsok z mojej dotrhanej kože, aby pocítil aká je bezradná, ako keby ani nebola moja." Tak znelo jej úprimné vyznanie, keď mala ešte mokré oči a triasli sa jej ruky.
Zdalo sa mi, že zrazu rozumiem jej reči a počujem ako mi rozpráva tento smutný príbeh.
„Vieš, muža musíš stále nechať tak trochu v neistote. Nesmie si byť Tebou až taký istý. Keď mu dáš city príliš najavo, tak bude na koni on.“
Vždy sa nájdu chvíle, keď od údivu takmer onemiem. Preto si radšej nikdy nehovorím, že ma už nič nemôže prekvapiť.
Ležal na chodníku. Bol to vysoký, mohutný chlap, napriek tomu tam ležal taký bezradný, sám, s tvárou v kaluži krvi. Neviem čo ho tak veľmi zložilo, ale posledný úder mu určite uštedril alkohol. Taký malý, ale mocný súper.