spiritual coach, poradca v ťažkých životných situáciach Zoznam autorových rubrík: ako to vidím ja, rada pečiem, Súkromné, cestovanie
Pri prechode z Ruska do Mongolska a do Číny prechádzala skupinka 4 dobrodruhov na čele s mojou kamarátkou Katkou niekoľkými časovými pásmami. Všetky vlaky chodia iba podľa moskovského času a tak nezostávalo nič iné, ako rozdeliť sa na dvojice, ktoré dostali za úlohu kontrolovať čas. Jeden miestny a jeden moskovský. Pretože zmeškať vlak napríklad na trase Mongolsko - Čína, znamená čakať tri dni na ďaľší.
Moja kamarátka Katka je veľmi odvážna žena. Vybrala sa spolu zo svojou mamou (ktorá je sice duchom stále mladá, ale hold prírodu neoklameš), ujom a jeho manželkou zo Švajčiarska na cestu naprieč Ruskom, cez Mongolsko až do tieňa čínskeho múru. Že to bola cesta dobrodružná, keďže väčšinu času sa presúvali vlakom o tom niet pochýb. Katkina mama, čoby bývalá učiteľka oprášila znalosti z ruštiny (aj keď sa občas hraná neznalosť jazyka zdala výhodnejšou). Zopár fotkatkami spolu s Katkinym komentárom, ktorý vznikol v jednej bratislavskej kaviarni sa môžeme stať ich spolupútnikmi.
Napríklad prechádzkou ... prečistí sa hlava, pľúca nadýchnu kyslíkom, očká oddýchnu od monitorov a život sa zdá krajší a má zmysel ... stačí na to iba ísť von a poprechádzať sa :-) Ja som sa prechádzala po Železnej studničke a blízkom okolí, videla som rybárov, zrkadlenie vo vode, zomierajúcu včelu, farby jesene, nádherné stormy, jeleňa zo samorastu, cítila som vôňu hríbov a počula cinkotať vodu v maličkých vodopádoch... skúste to aj vy, je to fajn ...
Dnes ma skoro trafil šľak. Keby sa všetko robilo tak, ako niektoré veci v mojej krásnej firme, v našom štáte vládne všeobecná spokojnosť. Všetci by mali prácu a ešte akú. Dokonca by sme možno mali problémy s nedostatkom ľudí a museli by sme pracovné sily zvážať z celej Európskej únie...
Keď sme boli minulý týždeň s mojím kolegom v novinovom stánku zarazil nás neuveriteľne dlhý a pomaly sa posúvajúci rad. Tak sme začali pološeptom komentovať slimačiu rýchlosť pánka, čo sa za regálom potil, až sme si všimli, že všetci tmolia v rukách športku.
Moja kamarátka sa zamilovala. Do Turka. Mladšieho o 10 rokov. Fešáka. Milého. Muslima. Keď to počujú moji známi delia sa do niekoľkých skupín, ale v tej mojej, ktorá jej tú lásku zo srdca praje, nie je nikto. Skutočne sme Slováci takí rasisti?
Všetko začalo škatuľou od topánok na mojom stole v pondelok ráno pred šiestimi rokmi. Nie, všetko začalo skôr...
Sníva sa Vám? A pamätáte si svoje sny ? Ja áno. Sníva sa mi skoro každú noc, sny mám plnofarebné a niekedy živo desivé.
