Katka Benková
Ako sme si na Dlhých dieloch dali najdrahšiu kávu v Bratislave.
Všade sa píše o tom, že si treba dávať pozor na tringelty po prechode na Euro. Čašníci z toho radosť asi nemajú, ale asi niektorí už našli spôsob ako s tým vybabrať.
spiritual coach, poradca v ťažkých životných situáciach Zoznam autorových rubrík: ako to vidím ja, rada pečiem, Súkromné, cestovanie
Všade sa píše o tom, že si treba dávať pozor na tringelty po prechode na Euro. Čašníci z toho radosť asi nemajú, ale asi niektorí už našli spôsob ako s tým vybabrať.
Keď som sa pred pár rokmi člnkovala na jazerách v Senci, videla som starší manželský pár. Mali na jazerách chatu a ona ležala v hojdacej sieti a on ju kolísal. Mohli mať okolo 70-tky a išiel z nich neuveriteľný pokoj a harmónia. A ja som si povedala, keby som ja mala takéto šťastie zostarnúť vedľa človeka, ktorý ma ľúbi a v teplý letný večer ma bude hojdať a ja budem cítiť jeho lásku.
Prečo ja? Prečo? Do očí sa mi hrnú slzy hnevu a bezmocnosti. Zabijem vás, nech ma to bude stáť čokoľvek, zábrany padajú a nastupuje teror. Neviem kedy presne sa to začalo, ale viem, že to takto nenechám. Sú to obyčajný príživníci.
Gaderská dolina je jednou z najkrajších a najznámejších dolín nielen Veľkej Fatry, ale Slovenska vôbec. Jej pokračovaním v hornej časti je Dedošová dolina. Z bočných dolín Gaderskej doliny sú najznámejšie Konský dol, Ľubená dolina, Vápená dolina. Sú tu Tlstá, Biela Skala, Padva - všetko Národné prírodné rezervácie. Dôležitú úlohu pri tvorbe reliéfu zohrávajú vodné toky, najmä Gaderský potok, ktoré zarezávaním do sklaného podložia vytvorili vodopády, kaskády a kaňony. Jednoducho povedané - Slovensko je fakt nádherné.
Tak som v kúpeloch. Raz za čas je treba dať telo do poriadku a že vraj to kúpele majú v náplni práce. Tentokrát padla voľba na Turčianske Teplice, okolie je tu čarokrásne. Kúpele chytila do rúk mladá 37 ročná generálna riaditeľka a je to na nich vidieť. Ale ľudí neprerobíte len tak ľahko a bližšia košela ako kabát... v tomto prípade cieľ zamestnávateľa, aby odtiaľto odchádzali iba spokojní klienti stroskotáva, na obyčajnom ľudskom faktore.
Hneď na úvod hovorím, z odborov som vystúpila. Nepáčia sa mi niektoré veci a asi najvýstižnejšie to vykreslí jeden rozhovor, ktorý som bola nútená si vypočuť medzi dvomi pokladníčkami v Tescu. Pokladníčka z vedľajšej kasy pokrikuje na svoju kolegyňu :„ Hej Julka a ty si už bola pre peniaze k MDD?“ „Nebola, pre aké peniaze?“„Odbory dávajú k MDD 200,- Sk“„Aháá, ja už nie som v odboroch. Som si to zrátala, keď ja im dám ročne 1500,- Sk oni mi dajú 200,- Sk k MDD, k Mikulášovi zase 200,- a 500,- dostanem na kultúru, keď som sa pýtala čo robia zo zvyškom, tak mi nikto nevedel odpovedať, tak som povedala, že sa im na to vykašlem, keď ani neviem kam tie peniaze dávajú.“„ No vidíš, to ma nikdy nenapadlo, že to zrátam, máš pravdu, veď to je 600,- Sk čo im tam vlastne nechávam, ešte si vyberiem k tomuto MDD a vystúpim aj ja.“
Tak ako mnohí z Vás aj ja som sa narodila v rozpuku socializmu. Keď všetci ľudia mali povinnosť pracovať a tí ktorí nepracovali, boli označení za príživníkov a trestne stíhaní. Všetci chodili do práce s pocitom že musia a tak sa nikto nijako zvlášť nepretrhol, za to mal čas utužovať kolektív a chodiť na spoločné ROH akcie. Doba sa zmenila a nastal ranný kapitalizmus, ktorý od prvopočiatkov šuštiakových búd, zlatých reťazí, cez farebné saká s vyhrnutými rukávmi, prešiel k dnešku. Keď je normálne, že Vás do práce vyberá neosobná pracovná agentúra, prechádzate niekoľkými kolami konkurzov, aby ste dokázali, že ste fakt dosť dobrý. Ak máte šťastie a spĺňate všetky predpísané požiadavky (aby ste nakoniec v praxi zistili, že ich vôbec nevyužijete), pracujete ako blázon 10 – 15 hodín denne.
Keď som pred rokmi čítala rozhovor s Anetou Pariškovou, ktorá tvrdila, že chodí relaxovať na cintorín, tak som si o nej úprimne myslela, že je vyšinutá. Pred cintorínom som mala vždy rešpekt, kombinovaný s úctou a strachom zo smrti. Čím som staršia, tak sa niektoré pohľady na veci menia. Stále sice cítim na cintoríne úctu, len toho strachu je čoraz menej a skôr cítim akúsi úľavu a pokoj. V tomto rušnom svete mám chvíle keď potrebujem zvoľniť a vtedy zamierim na Ondrejský cintorín. Dnes bol úžasný. Svietilo slniečko a vtáci spievali, akoby ich za to platili. Bola som sice v strede mesta, ale akoby zastal čas...
Keď som bola puberťáčka obľúbenou hrou bola hra na pravdu. So zničujúcou detskou krutosťou a jasnou orientáciou vedeli tie najväčšie potvory z triedy dávať také otázky, ktoré presne zasiahli to najcitlivejšie miesto a každá takáto hra končila plačom. Keď som nedávno dostala do pošty toto video z YouTube, tak som si presne spomenula na ten pocit bezmocnosti. Pravda nie je vždy to najlepšie čo vás v živote môže postretnúť.. Odporúčam pozrieť až do konca, pretože poitna je až tam.
Dnes od rána prší a prší... nemala som na výber a musela som vyraziť do ulíc, takže som asi 20 krát zmokla a z elegantnej dámy som sa menila na uzimenú a zmoknutú myšičku. Udržať si v tejto kríze pohodu na duši je s každým ďalším zmoknutím ťažšie, keď v tom prifrčal autobus 91 a ja som sa ocitla v inom svete. V džungli ...
Plánujem doma takú malú rekonštrukciu. Chcem si nechať vybrúsiť parkety, čo znamená, že nielen ja, ale aj mačka (Mafia) musíme na tri dni z domu. A tu nastal zásadný problém. Ja sa už len niekde ubytujem ale kam z Mafiou? Prehľadala som internet krížom krážom, našla nespočetne stránok venujúcich sa opusteným, či týraným mačkám. Je to skutočne ušľachtilé a ja to ako majiteľka mačky oceňujem. Ale každý, kto mačku má, vie, že najhoršie je, keď má na nejakú dobu opustiť svojho maznáčika. Mačky nemajú radi zmenu prostredia a tak je najlepšie zohnať dobrého opatrovateľa s dobrým srdcom, ktorý má hlavne rád Vás a preto je ochotný ísť nakŕmiť aj Vašu mačku.
Tak som si dnes ráno stála pekne pricviknutá medzi dverami 208 na poslednom schodíku a snažila sa dýchať plytko, aby som zaberala čo najmenej miesta. Keď tu na zastávke Miletičova sa rozhodol nejaký pánko, že ja som tá príčina, prečo sa on nemôže dostať do trolejbusu.
Ženy, vy ste také plemeno.. s úsmevom hovorí môj kolega. Na túto vetu som si spomenula, keď sme nedávno popíjali s mojou kamarátkou druhé deci vína. Povedala mi, že sa jej na mne páči, že som tak neuveriteľne ženská. Že by trocha viac tej ženskosti chcela mať aj vo svojom živote. Pracuje na vysokom manažérskom poste v jednej veľkej firme.
Keď niekto povie roky osemdesiate vynorí sa mi v hlave kopa spomienok. Céčka, rubikova kocka, môj účes (niečo medzi Angelou Davis a Petrom Nagyom), tenisky číňany, Michael Jakson, ruská zmrzlina v oplátke za 4 koruny. Môj naivný pohľad na svet okolo seba (ten mi zostal doteraz), kopec zásad a slepá viera v lepšie zajtrajšky. Svet bol gombička a ja som bola superstar.
Pred rokom som pozerala na STV 2 Famíliu. Práve bežal príbeh o Magdaléne a Jurajovi. Ona, evanjelická farárka, on katolícky kňaz, žena a muž, ktorí sa do seba zaľúbili aj napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam. Niekoľkokrát sa rozišli, svoj vzťah ukončili, no po čase zase obnovili. Nedokázali potlačiť svoje city a poslúchnuť svoje rácio. Láska bola silnejšia ako oni a tak sa nakoniec rozhodli, že sa zoberú. Niekedy si stokrát môžete povedať, čo je rozumné a správne, ale nakoniec aj tak spravíte to, čo vám káže srdce.
Som kinomil. Mám rada atmosféru kina, veľké plátno a zvuk, z ktorého mi hučí ešte na druhý deň v ušiach, ale filmová hudba znie práve takto úžasne. Prežila som dokonca inváziu americkej kultúry a vznik multiplexov, zavedenie pukancov a coly (dokonca si ich teraz kupujem aj ja), množstvo braku a kvázi filmových trhákov. Videla som veľa filmov, ale niektoré sú pre mňa nezabudnuteľné, buď pre ich kvalitu a zážitok, ktorý mi tak poskytli, alebo pre zážitky, ktoré som prežívala pri ich sledovaní. Tu je môj top 5:
Starám sa o to, aby som mala dobrú náladu (veď kto sa postará ak ja nie). Pretože ak mám dobrú náladu = vyžarujem pozitívnu energiu. Napriek tomu občas sa stane, že mám svoje dni. A tak prechádzam do protiútoku a ponúkam zopár mojich osobných trikov na zlepšenie nálady:
aj takto by sa to dalo charakterizovať, keď šéf priateľsky priloží rúčku okolo môjho pása... Zahrkúta zopár akože lichôtok či lepšie povedané narážok ... Ešte stále som nepochopila, čo z toho má, ale mne z toho stoja chĺpky na celom tele, ako Mafii (mačke) keď sa niečoho bojí a je v strehu.
Na všetko existujú príručky .. ako zbohatnúť, ako získať priateľa, ako zbaliť ženu, návod na manželstvo, návod na výchovu detí, návody pre mužov i pre ženy, dokonca pre oboch naraz. Príručky a návody sa na človeka rútia z každej strany, až môže nadobudnúť dojem, že všetko sa dá vyriešiť, veď stačí mať ten „správny“ návod.
Konečne! Po trmácaní sa transibírskou magistrálou prichádza zlatý klinec putovania Katky a jej družiny. Čína! Čínsky múr, zakázané mesto, Peking, ale aj chudoba pri nohách mrakodrapov, smog a davy číňanov. Toto všetko a ešte niečo prinášam v tretej a poslednej časti Katkinej púte - nech sa páči...