Radovan Kazda
Súkromné vlastníctvo, environmentálne regulácie a sloboda
Niekoľko slov ku knihe Richarda Pipesa „Vlastnictví a svoboda“ z pohľadu ochrany súkromného vlastníctva, rizík environmentálnych regulácií voči slobode a súkromnému vlastníctvu.
Profesijne sa venujem najmä environmentálnej politike. V minulosti ako analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, od roku 2009 ako vydavateľ a redaktor odborných denníkov, ktoré som založil. V rokoch 2020-2022 som bol poslancom NR SR za SaS. Som podpredsedom Občianskej konzervatívnej strany a budem kandidovať vo voľbách v septembri tohto roku za SaS, číslo 20. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť

Niekoľko slov ku knihe Richarda Pipesa „Vlastnictví a svoboda“ z pohľadu ochrany súkromného vlastníctva, rizík environmentálnych regulácií voči slobode a súkromnému vlastníctvu.

Snahu SDKÚ o zlepšenie vymáhateľnosti práv občanov pri výstavbe nových skládok je potrebné bezpochyby oceniť. Ich návrh novely stavebného zákona má však viaceré riziká a celkovú situáciu môže ešte zhoršiť. Poďme však po poriadku.

Hodnotenie kapitoly venovanej poľnohospodárstvu a lesnému hospodárstvu.

Hodnotenie kapitoly venovanej životnému prostrediu.

Nie je ľahké obhajovať podnikateľský zámer v oblasti, ktorá je príliš zviazaná s rozhodovaním vlád. Je to o to ťažšie, ak sa na dotyčnom zámere podieľa človek...

Vraj to bola Slovenská televízia, ktorá spustila lavínu pozornosti na list Medzinárodnej únie pre ochranu prírody (IUCN) adresovaný Ministerstvu životného prostredia. V liste IUCN údajne upozorňuje na riziko prehodnotenia štatútu „národný park“ do nižšej kategórie kvôli tomu, že neboli zohľadnené jej odporúčania po veternej kalamite z roku 2004. Aká bola interpretácia podľa slovenského vzoru? „Vysoké Tatry možno stratia štatút národného parku“ (TASR), „Stav Tatier znepokojuje zahraničie“ (Pravda), „Svet má strach o Tatry“ (Sme). A pravda? Zdá sa, že tá je celkom inde.

(Updated: 8.8.2008) Takmer každý rok sa opakuje tá istá situácia – prívalové letné zrážky spôsobia na malých povodiach povodne a k objasneniu fyzikálnych príčin povodní nie sú prizvaní hydrológovia, ale občianski aktivisti (ČTK – Sme online, 28.7.2008). Žeby na Ústave hydrológie SAV nedvíhali telefóny? Ktovie. Potom sa však nemožno čudovať, že je na vládu vyvíjaný tlak na riešenie protipovodňovej ochrany spôsobom, ktorý sa neopiera o seriózne vedecké poznatky.

Zaujímavá možnosť účinného boja proti šíreniu lživej environmentálnej paniky sa črtá v žalobe španielskych vlastníkov domov a realitných developerov na environmentálnu organizáciu Greenpeace. Kauzu komentuje Michael Asher na DailyTech.com (link), citujúc správu na Expatica.com (link).

Americkí demokrati tiahnú na Denver. V Pepsi centre sa koncom augusta uskutoční konvent, na ktorom získajú nomináciu demokratickí kandidáti na prezidenta a viceprezidenta USA. A ako má vyzerať politicky korektný národný konvent v roku 2008? Ako inak zeleno. Ideológia environmentalizmu má pekne našliapnuté.

Napriek tomu, že silnie tábor vedcov, ktorí spochybňujú obavy z katastrofálneho dopadu produkcie skleníkových plynov, zdá sa, že USA sa už definitívne vzdali svojho principiálneho postoja proti zavádzaniu pochybných „klimatických“ regulácií. Centrom politickej rozpravy dnes už totiž nie sú vedecké názory na príčiny klimatických zmien, ale polemika o spôsobe, akým sa tento vládou určený cieľ bude napĺňať. Dva dominantné spôsoby riešení, ktoré sú predmetom diskusií ekonómov i svetových politických špičiek, sú „cap and trade“, teda obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov, a „carbon taxes“, teda daň za produkciu uhlíka spaľovaním.

Komentované novinky zo sveta Environment Energy Policy.

Boj proti klimatickým zmenám nie je jediným z radu výrazných vládnych zásahov voči slobode podnikania, ktorými sa vlády snažia eliminovať dopady tzv. negatívnych externalít. Dávno predtým, než vlády začali donucovať producentov skleníkových plynov k znižovaniu emisií neškodného plynu, prinútili producentov odpadov platiť povinné platby za účelom zabezpečenia ďalšieho použitia odpadov. Obe vládne regulácie majú vo vzťahu k rozhodovaniu vlády viacero spoločných znakov: celosvetová kampaň, popularita, obrovské náklady celej spoločnosti, ale najmä vysoké pochybnosti o tom, či vládny zámer plní svoje ciele a či táto politika nie je v priamom rozpore s ochranou životného prostredia.

Žaba bez pľúc, mýtus o šetrení energiou, koľko stoja bezzásahové zóny, ochrana neprítomného dropa a odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy.

Slovenský pozemkový fond hospodári s takmer štvrtinou poľnohospodárskych pôd na Slovensku, pričom táto výmera každým rokom rastie. Menšiu časť jeho pôsobnosti predstavujú pôdy vo vlastníctve štátu (približne 6 % poľnohospodárskych pôd v SR), ktoré fond prenajíma, predáva alebo ich odovzdáva novým majiteľom ako náhradné pozemky pri uplatňovaní reštitučných nárokov. Väčšiu časť (približne 18 % poľnohospodárskych pôd v SR) tvoria pôdy neznámych vlastníkov, ktoré fond prenajíma na poľnohospodárske využívanie. Ak započítame všetky operácie, ktoré fond každoročne vykonáva, môže štát každoročne stratiť na svojich aktívach vo fonde až niekoľko stoviek miliónov korún ročne, ktoré sa môžu ocitnúť v korupčnom reťazci. Prečo to tak je? Tie príčiny sú dve.

O čom dnes rozhodol Krajský súd v Bratislave? Iba o tom, že medveď hnedý je chránený živočích a človek rozumný nie. A o tom, že zatiaľ čo spoločenská hodnota medveďa je 80 tisíc Sk, súkromná hodnota zničených úľov, zabitých oviec, znetvorenej tváre, dobitého hrudníka, a dohryzených rúk a nôh je bezpochyby nižšia. Takto to dopadne, keď Vlk s medveďom uskutoční kartelovú dohodu proti ľuďom.

Chladná zima, seminár o globálnom otepľovaní, schopnosť modelov predpovedať vývoj globálneho otepľovania, 400 skeptikov globálneho otepľovania, Khabibullo_Abdusamatov a solárne cykly, list Ban Ki-Moonovi a poznámka k udeleniu Nobelovej ceny mieru.

Európski úradníci priznali, že to s protežovaním biopalív poriadne prehnali. Na optimizmus zo závanu zdravej argumentácie však ešte nie je dôvod. Možno je to len tak, ako hovorí doktor Chocholoušek, že došlo k politováníhodnému nedopatření, k jakému dochází maximálne jednou za deset let. (link) Boj proti klimatickým zmenám je určite oukej.

Majiteľ domu na Matúšovej ulici v Bratislave vlastnil vo svojej záhrade rastlinu – strom, ktorý sa rozhodol vyrúbať. Bol to jeho strom, je to jeho záhrada a jeho dom pri záhrade. Úžitok zo stojaceho stromu zjavne vyhodnotil ako nižší než úžitok z jeho odstránenia. Magistrát mesta Bratislava zase hľadal strom pre výzdobu na tradičné vianočné trhy a preto sa prostredníctvom Mestských lesov dohodol s majiteľom stromu na jeho výrube. Súčasný zákon však považuje takéto konanie za škodlivé.

Pozoruhodný vývoj Jamesa Hansena a štúdia o tlmivom vplyve aerosolov na skleníkový efekt.

Štúdia Klaus-Martina Schulteho, ktorá spochybňuje vedecký konsenzus o vplyve produkcie skleníkových plynov na globálne otepľovanie.