Dospelá žena s dušou dieťaťa, ktorá nechce nejak dospieť...som paňou svojho času a na jeho zastavenie nepotrebujem ani dym z cigariet... ak zachytím volanie o pomoc, neviem povedať nie. Zbožňujem spln mesiaca a sny..moje, tvoje vaše...všetky.. Zoznam autorových rubrík: Pozberané, Tak určitééé, Súkromné, Nezaradené
Kto pobudol v Ríme a nenavštívil Vatikán, akoby ani nebol v Ríme. A to nemusí byť ani veriaci človek. Pretože Vatikán so svojou majestátnosťou, prepychom, okázalosťou, ale aj pýchou má čo ponúknuť každému človeku, ktorý sa zaujíma o histŕiu a kultúrne pamiatky.
Ostia - rekreačné mestečko neďaleko Ríma, kde k moru prebehnete aj bosí ( aj keď by som to neodporúčala). Kedysi však bolo pomerne významným prístavom. More opustilo slávne mestečko a Ostia Antica sa musela po dlhé veky ukrývať pod nánosmi blata.
Všetky plány často stroskotávajú práve preto, že boli plánované vopred. Je skvelé byť spontánnym a meniť plán počas jeho diania..veď život je plný prekvapujúcich okamžikov. O pocitoch, okamihoch sú dni, tie, ktoré za to budú stáť aj v spomienkach...
Tak...človek občas nevie naložiť so svojim časom a stane sa mu, že malá prestávka sa zmení na veľkú odmlku. Nechcem, aby ste si mysleli, že nechcem pokračovať v prechádzke po Ríme a preto rýchlo na nohy! Pokračujeme.
Rím...krásne mesto, plné skvostov, nádherných budov, pamätníkov, sôch, ulíc a fontán.... A zároveň plné žobrákov...sú všade, sú tichí ale aj hluční a dotieraví...sú to žobráci Ríma...akési kráľovstvo žobrákov..
Rím je nádherný a s odstupom času už ostávajú len tie krásne spomienky, už nohy nebolia a na únavu sa už dávno zabudlo. Tak hor sa, pokračujeme v prechádzke.
Rím, to mesto miest, sľubuje od prvého okamihu vtiahnuť nás do deja svojich veľkolepých tajomstiev a tešíme sa na každý jeho príbeh...mesto lesku a slávy...ale tiež aj biedy a kriminality...aj to je a bude Rím..
Všetky cesty vedú do Ríma....A aj moja dovolenka s priateľmi mala cestu do večného mesta, ako Rím občas voláme. Nie som žiadny veľký cestovateľ, ale chcem sa s vami podeliť o pár zážitkov, ktoré sme v Ríme zažili počas tohtoročnej dovolenky.
Bezohľadnosť vodičov na cestách?? Realita na cestách, ktorá prináša denne smutné správy na všetkých stránkach novín. Denne, alebo takmer denne sme vystavení konfrontácii s haváriami na cestách a čo je horšie, takmer vždy niekto prichádza o život.
Myslela som si, že 20.storočie bolo akymsi mostíkom na prekonanie zastaralého myslenia našich predkov a že 21.storočie je storočím, kedy sme už len a len pokrokoví, no hlboko som sa mýlila....čo sme si preniesli a čo ostáva asi hlboko zakorenené v životoch sú.... predsudky.
Myslela som si, že 20.storočie bolo akymsi mostíkom na prekonanie zastaralého myslenia našich predkov a že 21.storočie je storočím, kedy sme už len a len pokrokoví, no hlboko som sa mýlila....čo sme si preniesli a čo ostáva asi hlboko zakorenené v životoch sú.... predsudky.
Myslela som si, že 20.storočie bolo akymsi mostíkom na prekonanie zastaralého myslenia našich predkov a že 21.storočie je storočím, kedy sme už len a len pokrokoví, no hlboko som sa mýlila....čo sme si preniesli a čo ostáva asi hlboko zakorenené v životoch sú.... predsudky.
Nedávno som navštívila jedno malé mestečko, v ktorom mám veľa známych ešte zo strednej školy a náhodou mi do cesty vpadol jeden "kamarat", ktorého poznám od stredoškolských čias...nespoznala som ho, až prešiel , pretože sa trošku zmenil...jeho vlasy postriebrili šediny...napadlo ma, ako zvláštne sme sa spoznali a podvedome som stisla ruku svojmu priateľovi...
Veľmi často cestujem vlakom. Takmer každý týždeň a pomerne rada. Vždy si čítam alebo sa niečo učím a keď niekto pristúpi do môjho kupé, hneď s ním pristupuje aj moja fantázia....
Nikdy neviete, čo môžte od nich očakávať a vždy vás vedia poriadne zaskočiť. Tvária sa, že všetko je jedna veľká hra a aj sa tak správajú. Majú energie, že by s nimi nestačili ani jadrové reaktory držať krok....skákajúce a neustále na niečo zvedavé....detičky.
Živé striebra, detúrence, ktoré neposedia a stále musia byť v pohybe....myslíme si, že ich večer dostaneme do postieľok, ale kdeže, sú schopné skákať ešte do hlbokej noci. A ráno, keď dospelí vstávajú s krvavými očami, oni sú ako na baterky...pokračujú tam, kde večer odpadli
Poznáte to. Živé striebra. Od rána do večera sa hrajú, skáču, behajú, dávajú nám milion otázok, spievajú si, prevlekajú svoje hračky kade-tade a vy s nádejou dúfate, že večer odpadnú unavení do postelí. Ale kde. Príde večer a ešte majú dosť energie na skákanie a bláznenie aj do pol noci. Vy vstanete s krvavými očami a oni vyskočia ako rybičky a pokračujú ako na baterky....detičky
Krátky príbeh, s rýchlym spádom...život je aj o takýchto ľuďoch...smutné, ak sa nás bytostne dotýka...ak poznáme postavy príbehu, ak sme ich stretali vo svojom živote...
Závislosti...toľko o nich a predsa je to stále málo...toľko životov zničili...drogy, alkohol, automaty...a ľudia sa nepoučia...stále hrajú ruletu so smrťou
Veľkonočné sviatky...sviatky jari. V kresťanskom svete najväčšie sviatky v roku. Dnes už trochu akoby na ústupe, no kedysi, keď som bola maličká, pozerala som na ne s úctou zvedavého dievčatka...
