Dospelá žena s dušou dieťaťa, ktorá nechce nejak dospieť...som paňou svojho času a na jeho zastavenie nepotrebujem ani dym z cigariet... ak zachytím volanie o pomoc, neviem povedať nie. Zbožňujem spln mesiaca a sny..moje, tvoje vaše...všetky.. Zoznam autorových rubrík: Pozberané, Tak určitééé, Súkromné, Nezaradené
Krikľavé dámy s červených izieb...lacná láska, ktorá nie je láskou...usmievajúce a lákajúce čo všetko sa skrýva za vrstvou make upu týchto slečien? Aké príbehy ukrývajú? Niektorí nechcú počuť ich príbehy, aj prečo? Ja skúsim jeden...
Rakovina...v rôznych podobách no najstrašnejšia, keď berie niekoho blízkeho z rodiny, keď vezme dieťa rodičom, keď vezme rodiča dieťaťu...keď príde príliš skoro a rýchlo...je v každom z nás driemuca, nedávajme jej šancu!!!
Ako rýchlo sa môže život a naše predstavy obrátiť, ako rýchlo môžeme prísť o svoje sny a ilúzie v živote...stačí okamih a všetky naše plány do budúcnosti sa môžu rosypať ako domček z karát...Dana žije...ale koľkí neprežili napadnutie tlupou monštier, lebo inak sa nedajú nazvať
Naše deti...násťroční..ach vlastne už to nie sú celkom deti, no vôbec nie sú dospelí..hľadajú sa v tom svojom zmätenom svete, veku, hľadajú si ten svoj kúsok bytia na zemi...majú svoje spôsoby a svoje omyly, popália sa a potom zase vstávajú...a my sme tu na to, aby sme to s nimi zdieľali, či už v dobrom alebo zlom...
Človek si svoje zdravie začne všímať až oň príde...tak prostá klišé veta a koľkí ju na vlastnej koži okúsili...strach z vážnej choroby akoby sme si nechceli pripustiť...len nemo počúvame prípady, ktoré sa stali druhým a v duchu sme radi, že nie sme to my..
Občas sa to stane každému z nás. V noci nás prebudí a cítite ju doslova na koži, je vedľa vás v posteli a je taká hmotná, až sa vám chce kričať o pomoc.....nočná mora
Smrť známych osobností vždy zaplní stránky novín a tiež stránky internetu...neviem, či ma smrť Whitney zasiahla nejak hlboko...viac ma vzala nedávna smrť strýka, ale spomenula som si na zabudnuté detstvo...
Dospievajúce deti...ani deti ani dospelí. Tak stratení na polceste do života...rozprávajme sa s nimi, kým je čas..ak odídu, už možno šancu nedostaneme...
Často uvažujem, ako nás vidia ľudia, ktorí nevidia...nevidia očami...často uvažujem, čo vidí človek, ktorý predtým videl a prišiel o zrak, ako vidí to, čo po rokoch zostarlo...ako vidí svojho partnera, deti, vnúčatá, priateľov...
Tento príbeh som počula už strašne dávno a nedávno som mala podobný sen, ktorý mi ho pripomenul...prerozprávam ten príbeh tak,ako som si ho zapamätala a ako som ho po rokoch pocítila v sne...
Má ľudský život vôbec cenu? Čo za dobu to žijeme? Akoby sme už ani neboli ľuďmi....je mi z toho smutno a myslím, že nie som sama.
Niekedy nevidíme, že to, čo nás robí celistvými a úplnými máme rovno pred nosom....veľa filmov bolo natočených s touto tematikou a so šťastným koncom...ale život ich píše často celkom inak...
Sú rôzne životné príbehy....a svet nie je tak malý, ako si myslíme...stratiť sa môžeme aj doma...dokonca aj sami v sebe...to čo zostáva nedopovedané...to v nás...
"Aké je nehanebné a poburujúce sa takto chystať na vlastnú smrť! Čo sú to za nápady! Si ako nejaká emácka pubertiačka, čo pobehuje vyšinutá po svete! Schop sa! Si dospelá žena! Máš deti."....."Áno mami, ahoj...."
Sny sú nielen na to, aby sme po čase strácali nádej...sny sú našimi želaniami...tak pevne stisni svoje oči a sni!!! Osud ti dá, čo musí dať.
Rozhovory , odpustenia a slová nedopovedané...mýlime sa a stále , celý život hľadáme...svoje šťastie a odpovede.....na otázky....otázky, ktoré sa opakujú, len ľudia sa menia
Dnes som sa rozplakala, zrazu, ani neviem prečo...zostalo mi veľmi smutno na duši....a potom som mala smutný telefón od matky. Jej brat už upadol do agónie a pomaly odchádza....akoby moje telo vedelo, že sa niečo deje...plakalo...skôr ako sa to dozvedelo
Sú chvíle, ktoré by sme chceli napraviť, sú okamihy, ktoré by sme chceli vrátiť späť....od čoho to závisí??? ..dajú sa vrátiť naspäť chyby, čo občas robíme?
Rozvodovosť na Slovensku má z roka na rok rastúcu tendeciu. Pomer rozvodom voči sobášom stúpol....čo sa to deje? Takto to predsa ešte pred pár rokmi vôbec nevyzeralo....
Veríte na veštby? Občas sa stane, že sa tie podivné kartárky trafia. Niekedy ich predpovede naháňajú hrúzu. Niekedy sa zasmejem, ale raz mi jedna povedala, že každý si je tvorcom svojho osudu, napriek reči kariet...
