Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Spoločnosť, Today, WEEK, Theology Today, MK Weekly, Scriptures, Listáreň, Nechceme sa prizerať, Oral History, Zo školských lavíc, Epigramiáda
Dosť bolo pokrytectva. Tu si spomínam na Antona Srholca. Práve jeho angažované kresťanstvo blízke tým najbiednejším a zároveň otvorene nastavujúce zrkadlo „mocným“ je alternatívou kresťanstva podľa Matoviča.
Naozaj Ti stačí, ak sa niekto nahlas prihlási k zákazu interrupcií a pri inej príležitosti hovorí o ľudských parazitoch? Ak hovorí o Zle z Istanbulu, no nehanbí sa zaútočiť na bezbranné ženy s dieťaťom?
Pomáhajme. Deťom. Učiteľom. Spolupráca tvorivých a dobrých ľudí musí priniesť ovocie. Najväčšou prekážkou či brzdou zdravého pohybu sú pochybnosti, či sa to oplatí. A dospelé vzory, ktoré toto snaženie spochybňujú.
Verím, že ešte pozbieram aj ďalšie čriepky spomienok o tom, ako pomaličky meníme Slovensko. Lebo pomocou takýchto príbehov otvárame dvere zmene, ktorá prichádza. A zdá sa mi, že statusov na fejsbuku už je dosť.
Ak sa pozeráme s vierou do budúcnosti, tak práve naše vzdelávacie inštitúcie potrebujú podporu ľudí, ktorí sa snažia poznanie a život v pravde nielen ospevovať, ale sami sú prvými svedkami pravdy a presvedčenia.
Pozitívne myslenie a idealizmus je výsadou mladých ľudí. Pre tých dospelejších pohľad na svet okolo nás ponúka veľa dôvodov byť opatrným a do ničoho sa priveľmi nehrnúť. No je tu aj priestro pre Ricoeurovskú druhú naivitu.
Volil som stále strany, ktoré sú súčasťou tzv. konzervatívneho politického spektra napríklad v Európskom parlamente. Chcem, aby slovenský konzervativizmus bol konzervativizmom, ktorý sa hodnotovej debaty chce zúčastniť a nie sa pred ňou skryť za múr či železnú oponu. Alebo len vytvoriť okolo seba mentálnu stenu odistením tymiánovej dymovnice.
... alebo ako sa rodí nová cirkev. To, či ako inštitúcia bude mať tá zajtrajšia kresťanská cirkev pod vedením Františka inú podobu, nie je len v rukách Božích, ale aj v jeho rukách. V tom je práve dobrodružstvo viery, ku ktorému pozýva František tých, ktorí sa neboja. Nová cirkev nepadá z neba. Rodí sa práve teraz pred našimi očami. To je na dnešnom dianí vo Vatikáne také inštruktívne.
Ľudia ako pápež František, Ján XXIII. či Ján Pavol II. sú príjemným oživením, ale občianska spoločnosť nemá veľký záujem o spoločenské usporiadanie, ktoré je podľa učenia cirkvi ideálne.
Ešte nedávno sme si mysleli, že návrat do obdobia chytľavého nacionalizmu či konfesionalizmu s „folklórom“ nábožensko-fundamentalistických konfliktov možný nie je. Dnes sa v mene národnej a náboženskej identity začínajú viesť kultúrne vojny.
Cirkevné dianie je tak trochu ako futbal. Každý mu rozumie, kvalifikovane ho komentuje a vynáša kvalifikované súdy na adresu jeho špičkových protagonistov. V týchto dňoch je to ešte jednoduchšie pochopiť, keď vidíme ako masy fanúšikov napĺňajú brazílske štadióny. Plní emócií si vymieňajú názory na verdikty rozhodcov aj na výkony hráčov. Pri niektorých verdiktoch rozhodcov však nemusíme byť nabití informáciami z ich nelacných kurzov a vidíme, že sa jednoducho sekli.
Rodová rovnosť. Polarizujúca téma zvlášť ak sa k nej vyjadruje žena, univerzitná profesorka z Latinskej Ameriky. Slovo dialóg môže znieť ako provokácia. Pre ľudí žijúcich v občianskej spoločnosti, kde diskusia na tému postavenia ženy v spoločnosti je už oveľa ďalej, však tieto vyjadrenia môžu byť príliš zdržanlivé. Aj preto je dobré vedieť, kde sa tento diskurz v rámci katolíckej vetvy kresťanstva nachádza. Áno. Dialóg o postavení ženy v cirkvi sa v katolíckej komunite ešte len začína. Niekde treba začať. A je dobre povedať, že ani tie najodvážnejšie vízie ak sa majú držať realistických mantinelov nehovoria o rovnoprávnosti žien v katolíckej cirkevnej monarchii. Už aj samotné slovo dialóg na témy, o ktorých sa doteraz smelo len nahlas mlčať, môže pôsobiť v dnešnej slovenskej cirkvi nebezpečne. Michelle A. Gonzalezová v ďalšom texte zo série uverejnenej v National Catholic Reporter.
František chce vyslobodiť víziu Druhého Vatikánskeho koncilu zo zajatia. Tak nazval v poradí tretí text hodnotiaci Františkov štart na poste pápeža Richard Gaillardetz. Cirkevná náuka nespadla z neba.
Téma pápežskej neomylnosti a jej bežného chápania je vďačným terčom kritíky cirkvi. Nikto predsa nie je neomylný. Ak ste však pracovali v bežnej inštitúcii, zistili ste veľmi rýchlo, že šéf je neomylný všade.
Ešte minulú jeseň som narazil na sériu článkov v National Catholic Reporter (http://ncronline.org), ktoré podľa mňa veľmi tvorivo sumarizovali polročné pôsobenie pápeža Františka na pápežskom stolci. Z pera renomovaných autorov sa na jeho stránky dostalo päť zásadných textov, ktoré sa môžu stať pre slovenskú verejnosť podnetným príkladom toho, ako sa o spoločenských a teologických súvislostiach pôsobenia katolíckej cirkvi v dnešnej dobe môže diskutovať.
Dôležitejšie ako Ficova birmovka a tesiláky sú Ficove objatia a bozky s Harabinom, ktoré ohrozujú samotnú podstatu kontroly a delenia moci v demokratickej spoločnosti. A kým tieto veci budú súkromnou vecou Roberta Fica, tak by voliči Milana Kňažka, Radoslava Procházku či Pavla Hrušovského mali bez váhania podporiť plachého a slabého Kisku a nie všemocného Fica.
Dokázať existenciu "homoloby" je experimentálne nemožné. Existuju však indície, ktoré konanie ľudí, ktorí pod toto konšpiratívne označenie spadajú, potvrdzujú. Viac ako indícia je osobná skúsenosť s ľuďmi, ktorí v záujme prekryť svoje "rezervy" robia lojálnu nadprácu "inde". V cirkevnom prostredí nejde o zápas za práva homosexuálov. Ak vo Vatikáne existuje "homoloby", tak jej nejde o to, aby mohla konať otvorene. Ide jej o to, aby sa otvorená a poctivá diskusia nedotkla stereotypov cirkevnej teórie a praxe, ktoré predlžujú agóniu cirkevného systému. A pohodlného života dvojitých štandardov a dvojitej morálky jeho niektorých nositeľov. Navonok však bojujú proti všetkému, čo vzbudzuje čo i len náznak dialógu, ktorý by mohol vyústiť k neželaným zmenám.
Verejný záujem dnes chránia asi už len naivní novinári a médiá, ktoré im o tom ešte dovolia písať. Spoločenská zodpovednosť je v biznise vizitka slušnosti. Komunikuje navonok hodnoty, ktoré koroporácia pri svojom core biznise uznáva. Každá firma sa snaží urobiť na verejnosť dobrý dojem. Elektrárne podporujú školy, rafinérie sa starajú o ekologické projekty, IT firmy robia charitu, univerzity podporujú humanitárne orientované vzdelávania a „hands on" projekty v Afrike či Ázii. Ak sa však pozrieme do verejného priestoru, štandardy na rešpektovanie hodnôt kľúčoví verejní činitelia nemajú, nepoznajú alebo ich majú veľmi neštandardne nastavené. O trestnoprávnej zodpovednosti verejných činiteľov sa na slovensku hovorí len na ostrovčekoch pozitívnej (?) deviácie.
Ohľadom prípadu arcibiskupa Bezáka sa toho už povedalo a napísalo veľa. V histórii Slovenska sa s podobným fenoménom stretávame prvýkrát. Úsilie o uspokojivé vysvetlenie odvolania populárneho arcibiskupa pokračuje aj ďalej. Najnovšie medzinárodnou petíciou za jeho rehabilitáciu.
"...pri čítaní tohoto listu som sa cítila zle /.../Po ničom inom som v živote taknetúžila ako po rodine pretože sama pochádzam s rozvedenej... Neviem ..no preplakala som celú omšu nebola som schopná ísť na prijímanie a nejako nevládzem..."
