Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Spoločnosť, Today, WEEK, Theology Today, MK Weekly, Scriptures, Listáreň, Nechceme sa prizerať, Oral History, Zo školských lavíc, Epigramiáda
Mladí ľudia potrebujú vidieť a zažiť nositeľov hodnôt o ktorých rozprávame. Živé vzory učiteľov a učiteliek v školách, ale aj verejných činiteľov. Dívame sa však deň čo deň na neúctu k pravde, vzdelaniu a kultúrnosti.
Môžete chvíľu klamať všetkých. Môžete navždy oklamať niektorých. Nemôžete však navždy oklamať všetkých.
Epidémia novú vládu zaskočila. Nie je to jednoduché. Ale ak premiér„odpíše“ podobne ako svoju diplomovku riešenie tejto vládnej krízy od poslanca s plexisklom okolo hlavy keď ešte bol premiérom, bude to konečne zmysluplný plagiát.
Alebo: ako sme neprivítali necertifikovanú vakcínu. Vyzeralo to ako vítanie, prebiehalo to ako vítanie, rozprávalo sa tam ako sa rozpráva pri vítaní.
Tak ako pri nástupe vlády „sovietov“ rady triedne lojálnych prospechárov rozhodovali o tom, kto je kulak. Zajtra budeme na internete medzi našimi hľadať odpovede na to, ako operovať či stavať diaľničné mosty.
Dosť bolo pokrytectva. Alternatívou kresťanstva akú nám ponúkajú tí, čo vystupujú v NR SR ako jediní kresťania je angažované kresťanstvo blízke chudobným, menšinám a vysmievaným a zároveň otvorene nastavujúce zrkadlo „mocným“.
Dosť bolo pokrytectva. Tu si spomínam na Antona Srholca. Práve jeho angažované kresťanstvo blízke tým najbiednejším a zároveň otvorene nastavujúce zrkadlo „mocným“ je alternatívou kresťanstva podľa Matoviča.
Naozaj Ti stačí, ak sa niekto nahlas prihlási k zákazu interrupcií a pri inej príležitosti hovorí o ľudských parazitoch? Ak hovorí o Zle z Istanbulu, no nehanbí sa zaútočiť na bezbranné ženy s dieťaťom?
Pomáhajme. Deťom. Učiteľom. Spolupráca tvorivých a dobrých ľudí musí priniesť ovocie. Najväčšou prekážkou či brzdou zdravého pohybu sú pochybnosti, či sa to oplatí. A dospelé vzory, ktoré toto snaženie spochybňujú.
Verím, že ešte pozbieram aj ďalšie čriepky spomienok o tom, ako pomaličky meníme Slovensko. Lebo pomocou takýchto príbehov otvárame dvere zmene, ktorá prichádza. A zdá sa mi, že statusov na fejsbuku už je dosť.
Ak sa pozeráme s vierou do budúcnosti, tak práve naše vzdelávacie inštitúcie potrebujú podporu ľudí, ktorí sa snažia poznanie a život v pravde nielen ospevovať, ale sami sú prvými svedkami pravdy a presvedčenia.
Pozitívne myslenie a idealizmus je výsadou mladých ľudí. Pre tých dospelejších pohľad na svet okolo nás ponúka veľa dôvodov byť opatrným a do ničoho sa priveľmi nehrnúť. No je tu aj priestro pre Ricoeurovskú druhú naivitu.
Volil som stále strany, ktoré sú súčasťou tzv. konzervatívneho politického spektra napríklad v Európskom parlamente. Chcem, aby slovenský konzervativizmus bol konzervativizmom, ktorý sa hodnotovej debaty chce zúčastniť a nie sa pred ňou skryť za múr či železnú oponu. Alebo len vytvoriť okolo seba mentálnu stenu odistením tymiánovej dymovnice.
... alebo ako sa rodí nová cirkev. To, či ako inštitúcia bude mať tá zajtrajšia kresťanská cirkev pod vedením Františka inú podobu, nie je len v rukách Božích, ale aj v jeho rukách. V tom je práve dobrodružstvo viery, ku ktorému pozýva František tých, ktorí sa neboja. Nová cirkev nepadá z neba. Rodí sa práve teraz pred našimi očami. To je na dnešnom dianí vo Vatikáne také inštruktívne.
Ľudia ako pápež František, Ján XXIII. či Ján Pavol II. sú príjemným oživením, ale občianska spoločnosť nemá veľký záujem o spoločenské usporiadanie, ktoré je podľa učenia cirkvi ideálne.
Ešte nedávno sme si mysleli, že návrat do obdobia chytľavého nacionalizmu či konfesionalizmu s „folklórom“ nábožensko-fundamentalistických konfliktov možný nie je. Dnes sa v mene národnej a náboženskej identity začínajú viesť kultúrne vojny.
Cirkevné dianie je tak trochu ako futbal. Každý mu rozumie, kvalifikovane ho komentuje a vynáša kvalifikované súdy na adresu jeho špičkových protagonistov. V týchto dňoch je to ešte jednoduchšie pochopiť, keď vidíme ako masy fanúšikov napĺňajú brazílske štadióny. Plní emócií si vymieňajú názory na verdikty rozhodcov aj na výkony hráčov. Pri niektorých verdiktoch rozhodcov však nemusíme byť nabití informáciami z ich nelacných kurzov a vidíme, že sa jednoducho sekli.
Rodová rovnosť. Polarizujúca téma zvlášť ak sa k nej vyjadruje žena, univerzitná profesorka z Latinskej Ameriky. Slovo dialóg môže znieť ako provokácia. Pre ľudí žijúcich v občianskej spoločnosti, kde diskusia na tému postavenia ženy v spoločnosti je už oveľa ďalej, však tieto vyjadrenia môžu byť príliš zdržanlivé. Aj preto je dobré vedieť, kde sa tento diskurz v rámci katolíckej vetvy kresťanstva nachádza. Áno. Dialóg o postavení ženy v cirkvi sa v katolíckej komunite ešte len začína. Niekde treba začať. A je dobre povedať, že ani tie najodvážnejšie vízie ak sa majú držať realistických mantinelov nehovoria o rovnoprávnosti žien v katolíckej cirkevnej monarchii. Už aj samotné slovo dialóg na témy, o ktorých sa doteraz smelo len nahlas mlčať, môže pôsobiť v dnešnej slovenskej cirkvi nebezpečne. Michelle A. Gonzalezová v ďalšom texte zo série uverejnenej v National Catholic Reporter.
František chce vyslobodiť víziu Druhého Vatikánskeho koncilu zo zajatia. Tak nazval v poradí tretí text hodnotiaci Františkov štart na poste pápeža Richard Gaillardetz. Cirkevná náuka nespadla z neba.
Téma pápežskej neomylnosti a jej bežného chápania je vďačným terčom kritíky cirkvi. Nikto predsa nie je neomylný. Ak ste však pracovali v bežnej inštitúcii, zistili ste veľmi rýchlo, že šéf je neomylný všade.
