Divožienka. Manželka svelého muža. Mama 7 krásnych originálov. Človek, ktorý neprestáva snívať, smiať sa, vidieť veci inak, ako sú na povrchu.Občas to bolí iných i mňa - nie je to predsa "normálne". Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
... vidím aj teraz, keď už spí, pred chvíľočkou som ho prikrývala. Toto chlapča nie je typ veľmi premýšľavého dieťaťa – aj také vlastníme. J Jakubko je presnou kópiou svojho patróna, na deň ktorého sa narodil – veselý, jednoduchý, prostý, bezstarostný františkán. Ale dnes ho nečakane pár mojich informácií vzalo.
Som riadne rozčúlená. Drží ma to od predpoludnia, kedy mi zase jedna z našich mám v centre povedala, že nastúpi do zamestnania. Vôbec som sa totiž nenazlostila preto, že ja sa do práce nehrniem na rozdiel od nej od dvojročného dieťatka, ktoré podľa mňa ešte stále potrebuje maminu nehu, porozumenie, školu hrou a prítomnosť.
Nechcela som tým nikoho obťažovať pred Vianocami. Ale onen zážitok mi nedá pokoja. Rada by som vedieť, čo si o tom myslíte vy.
Už som si zvykla, že po nočnom športovaní s mojim milovaným a zákonitým manželom mám energie na rozdávanie. Ale že ju budem potrebovať až tak veľmi práve dnes ráno... Však len hľaďte!
Je pred sviatkami. Skoro sa stmieva a tohtoročné blato mi dáva viac času byť s mojimi deťmi. To ešte nič neznamená, že stíham všetko tak, ako ma tradične učila moja mama ako dobrú gazdinkú.
Zastavila som v centre kamošku. Po MD nastúpila do práce, dlho to však nevydržalo. Dochádzať denne 50 km za prácou, ktorá ju síce bavila, sa nedalo zlúčiť s jednou zásadnou vecou – a to otváracími hodinami MŠ. Tá síce je za rohom, ale... Dominika tam nemohla trčať sama cca hodinu po záverečnej. „No čo som mala robiť? Manžel robí na smeny a na opatrovateľku nemám,“ pokrčila plecami.
A myslím to vážne – nielen kvôli žalostnej krivke demografického vývoja tejto rozmilej krajiny. Veď len pozrite – rady odvážlivcov na túto celoživotnú profesiu s mizivým ratingom a spoločenským ohodnotením rednú. Byť singles je viac „in“ ako byť rodič. Iba čo vás poľutujú a opýtajú sa, či sa to dá finančne zvládnuť.
Sedela som vo vlaku smerujúcom do Nových Zámkov. Bol piatok, čosi po tretej popoludní. S 8-ročným synom a jeho 10-mesačným bráškom sme sa dokonca dostali do vagóna pre matky s deťmi, aj keď sme tam ako zvyčajne tvorili vzorku osadenstva, ktoré by malo tam sedieť. Chvíľu nám trvalo, kým som chlapcov oslobodila z oblečenia a rýchlo vytiahla pre môjho hladoša banán a po ňom vlastné mliečne zdroje. A potom som to zbadala.
Blogy na SME čítavam už dlho. Parádne ma to rožhavilo, čítať názory ľudí zdola bez zaťaženia profesionálnou žurnalistickou deformáciou. /A to si kydám do vlastného, lebo tým žurnalistom som veľmi chcela byť./ Ale vidieť, že aj iní cítia a myslia tak ako ja, je nielen poetické a patetické, ale aj povzbudzujúce a parádne to dvíha sebavedomie. Tým vôbec nenarážam na dĺžku mojej fluktuácie v pracovnom procese našej ekonomiky kvôli mojej už 9 rokov trvajúcej materskej dovolenke. /V kuse./ :-)
