Jana Kopernická
Horúci mráz
Horúci mráz Prvý raz Druhý raz Tretí raz Prebehol po chrbte Od pravého ucha Po palec Na ľavej nohe
Skalopevná optimistka. Lemur. Zoznam autorových rubrík: stalo sa, filozofické okienko, listáreň, dialógy, tam kdesi, nezaradené, vraj poézia
Zoznam článkov blogera
Jana Kopernická
11092005
zasnená nedeľa 11.9.2005 Fňuk. Tak už som opäť v tom šialenom kolotoči. Popísaný kalendár. Mená, miesta, hodiny a minúty, telefónne čísla. Fňuk. Chcem ísť naspääääť!
Jana Kopernická
05092005
modrý pondelok 5.9.2005 Neznášam ten beznádejne oddaný pocit, keď už nepomáha ani násilne vsugerovanie si spokojného úsmevu a uvedomím si, že som asi ráno v polospánku nevystrčila z pod periny len zadok, ale najmä ľavú nohu, ktorá kdesi v ríši snov stratila bielu ponožku. Vbehnutie do postele a repríza prebudenia s pravonohým vstávaním nezaberá a tak sa zdá, že si na tej ľavej odskáčem celý deň.
Jana Kopernická
Mám ti klamať, alebo chceš vedieť pravdu?
Nepamätám si už, kedy som prestala veriť tomu, že vianočné darčeky nosí Dedo Mráz a mamka nezostáva v kuchyni len preto, aby mu otvorila balkónove dvere. Nepamätám si už, kedy som prestala veriť tomu , že detičky nosí rodičom bocian zabalené v peknom batôžteku, a že keď sa majú dvaja radi, bábätko budú mať hneď ako budú chcieť. Nepamätám si už, kedy som prestala veriť tomu, že ak sedím na zemi a niekto ma prekročí, prestanem rásť. Nepamätám si už, kedy som prestala veriť tomu, že všetci ktorých mám rada a dala by som za nich ruku do ohňa, sú moji priatelia... ale pamätám si, ako to bolelo...
Jana Kopernická
04092005
nedeľa 04.09.2005 Ahoj Keď som dnes ráno vstala, bolo už takmer poludnie. Hodila som sa do vankúša a v hesle "v nedeli se nedelá" som pokojne vylihovala, až pokiaľ to poludnie ozaj nezačalo liezť na nervy a nevytiahlo ma z postele. Bez dôkladného prežúvania som lenivo zhltla plnený rožok a vanilkovo-čokoládový puding, vypila kávu a zaliata náhlym prílivom energie som sa dôkladne dala dokopy (aby nebolo vidieť že som nedávno vyliezla z postele)...
Jana Kopernická
Milý denníček,
práve počúvam "What If" od Coldplay... keby si dokázal nielen čítať, ale i počuť a cítiť, určite by sa ti zapáčilo... tak veru, dnes som si povedala, že si ako "stará koza" začnem písať denník. Vopred sa ti ospravedľňujem, že ti asi nenapíšem úplne všetko do detailov. Dozvieš sa, čo som zažila, ako sa cítim, a dúfam, že si všetko necháš len pre seba! Nemal si žiadnych predchodcov (ak nerátam chudáčik denníček spred asi dvanástich rokov, ktorého písanie sa začalo aj skončilo pri prvej strane), a tak mi odpusť počiatočné nesmelé krôčiky pri ťukaní do klávesov počítača. Drž mi palce, nech mi to čo najdlhšie vydrží...
Jana Kopernická
Pekný podvečer
Dostala som chuť sadnúť na bicykel a zašliapať si do blízkych kopcov. Bolo päť minút pred štvrtou, nešportová mamka žehlila, sestra behala kdesi s kamarátmi, priateľ dobrovoľníčil v Tatrách, jedna kamarátka na záhrade, druhá kdesi s rodičmi, tretia v akomsi kempe, štvrtá...
Jana Kopernická
Nie som sviňa
Predvčerom som dobrovoľne zaplatila účet. Čašník na mňa pozeral, akoby som bola z inej planéty...
Jana Kopernická
"Ja keby som mal samopal..."
Štvrtok doobedu, v električke prázdno. Sadla som si a v hlave ešte trochu dolaďujem informácie, ktoré sa budem snažiť podať na stretnutí...a ešte aj meškám! Do čerta! Keby aspoň nepršalo... "A počúvajte, viete čo?" pozerám odkiaľ sa rozkrikuje silný mužský hlas. "Tí zlodeji sprostí. Na čo nám je toľko tých poisťovní? Ja som štyridsať rokov platil poistku, len jedna bola, a dobre bolo. Nikto nevydumoval, keď mi bolo dajaké lieky treba, tak som ich dostal." Starší pán po sedemdesiatke (prezývka dedko), ale za to plný energie na rečnenie a rozčulovanie.
Jana Kopernická
...
Zatváraš Žalúzie Skazené Ilúzie Všedného dňa "Chcem ťa" Čítaš z dna Môjho sna A zabudol si kúpiť chlieb...
Jana Kopernická
Špinavé more
Stojím v slanej citronáde. Super chladená. Pozerám čo sedí na dne. Mokré kolená.
Jana Kopernická
Zbytočný deň
Kúsky šťavnatého melóna zajedám vanilkovo-jahodovou zmrzlinou. Sedím na balkóne. Slniečko svieti, autá trúbia, z chodníka sa veselo ozýva: "Miška, chyť ma, chyť ma!" Sused prerába kuchyňu. Vŕta, búcha a pravidelne chodí cestou balkón-byt a späť. Sedím, maškrtím, a mračím sa do zlatistých lúčov. Deň ako stvorený na ničnerobenie...
Jana Kopernická
Japonský turista
"Cvak", cvak" "Usmej sa" "Aha" "Pozri aké pekné" "Netvár sa tak otrávene" "Cvak" ... Tak ako mnoho ostatných, aj ja som podľahla digitálnej móde. Po tom, ako som takmer neúspešne behala po Košiciach s čiernobielym filmom a prosíkala vo fotolaboch o pomoc, som si povedala: "A dosť!". Otvorila som jeden z tony letákov, ktoré sa za týždeň nazhromaždili na kope odsúdenej na recykláciu a vybrala som si. Malý, zlatučký, zoom digitálny aj optický, rozlíšenie 3,2. Stačí. Aspoň mám istotu, že otec po zhliadnutí akciovej ceny nechytí infarkt.
Jana Kopernická
List po rozlúčke
Ahoj babi, odišla si, a ja som Ti nestihla povedať ako Ťa mám rada. Možno som sa bála, že keď to urobím, odídeš skôr. A možno som len nechcela veriť tomu, že Ťa už neuvidím a neobjímem inde ako v nemocničnej izbe. Neverila som tomu, že Ťa už neuvidím sedieť v kresle pred pekelne hlasno kričiacim televízorom, či s knihou Ericha von Dänikena v rukách... ale už neuvidím... a predsa sa teraz usmievam...
Jana Kopernická
Spievam si v sprche
Mnoho ľudí nedokáže pochopiť môj vzťah k spievaniu. Na prvý pohľad nie je na speve nič zvláštne. Buď spievať viete, alebo neviete. Buď spievate, alebo nespievate. Tak čo môže byť zvláštne? Určite nie som jediná, a možno sa niektorí priznáte k podobnej "úchylke".
reklama
Jana Kopernická
Cesta na mesiac
Každý večer staviam svoju dlhú cestu na mesiac, rátam nové milimetre, je ich stále viac a viac.
Jana Kopernická
Raňajky
Dala som si na raňajky vyprážaný sen. Marinovaný v ružovom obláčiku z cukrovej vaty. Poliaty šťavnatosťou malinových bozkov.
Jana Kopernická
Zasklený poklad
dám si zmraziť svoje srdce na mínus tristodvadsaťšesť skryjem ho za sklo do vítriny s nápisom "šťastie. značka: dnes"
Jana Kopernická
Nostradamov koniec sveta
Prežila som Nostradamov koniec sveta. Bála som sa, že na mňa spadne telegrafný stĺp. Keď som sa ráno zobudila do slnečného dňa, cítila som sa ako podvedený blb, ktorý sa ustráchane tešil na svoj koniec. Veď koľko ľudí to môže zažiť?
Jana Kopernická
Tvoj anjel
Nad hrivou ti preletel Kŕdeľ čiernych vrán Biely anjel medzi nimi Mával bez zábran Posielal ti dole šípy Dúfal, že sa trafí V dobrom i v zlom zabudnete Spolu na útrapy
