Skalopevná optimistka. Lemur. Zoznam autorových rubrík: stalo sa, filozofické okienko, listáreň, dialógy, tam kdesi, nezaradené, vraj poézia
alebo Ako sme dobrovoľníčili Plán projektu sa nám zdal byť v celku rozumný Neváhali sme, po pár mailoch zbalili batohy a vydali sa na desať dní pod štíty Vysokých Tatier. Príkladne sa o nás starali a my sme si užívali príležitosť pomôcť a stráviť pár dní v prírode a makali ako draci. Čo sme to vlastne robili?
Fotočlánok Cez víkend chodíme už dlhé roky pravidelne čo-to pomajstrovať na záhrade... i keď sa už nemôžeme pýšiť úhľadnými zeleninovými záhonmi z čias starých rodičov, roboty je stále dosť. A času na oddych samozrejme tiež. Tak som si tentokrát zbalila aj foťák a ponaháňala nejakú tú "háveď" v jahodách.
Odkladám všetky nezmyselné povinnosti Ktoré pri otázke "Čo je dôležité?" nie sú ani trochu povinné Hádžem ďaleko za hlavu Dnes na nich nemám náladu Prechádzam po tebe prstami Písmenko po písmenku Neisto a trasúc sa od hlavy až po päty, až po končeky podľa teba tak zvláštnych a krásnych maličkých prstov Dovolím si písať náš a iba náš... príbeh, nikoho iného.
Voľný pohyb psov v Košiciach Možno si spomínate na obdobie, keď ste s obľubou piekli pieskové koláčiky, pobehovali po detskom parku a hrali s kamarátmi futbal na trávniku za blokom. Dnes ráno ma nie veľmi potešil pohľad na "naše" ihrisko. Otvorila som žalúzie a chvíľu pozorovala obvyklú stretávku miestnych psíčkarov. Jeden havino tu, druhý tam, behajúci po tráve a po piesku. Majitelia sa porozprávajú a o pol hodinky si už doma kúpu svojho miláčika.
Dnes ráno ten Niekto zabudol zapáliť svetlo. Možno sa mu len vybili baterky. Alebo si zabudol kúpiť novú žiarovku. Tú úspornú, čo na ňu majú akciu v hypermarkete na sídlisku. Spýtala som sa ťa pri raňajkách, (rožok maslo a štyri plátky suchej salámy) prečo dnes tak uplakane prší. Nepozrel si na mňa: "Lebo som včera povedal." Nevedela som, že si čarojdeník. Tušila som, zázraky sa dejú, ale ty si stále vytrvalo zatĺkal.
- Pozri, na líčku máš mihalnicu. Počkáááj, nechaj ju tam kde je. Tááák už ju mám. A teraz fúkni. - Mám fúknuť? - Áno, ty to nepoznáš? - Nooo asi nie srdiečko. - Fúkneš a splní sa ti želanie. Tak si niečo pomysli a fúkni.
alebo Nedočkala som sa Každý štvrtok o štvrtej nastúpim do autobusu a odveziem sa do Centra voľného času. Pozravím pána vrátnika, vyzdvihnem si kľúče, automatu poďakujem za kávu a veselo odcupitám do učebne. O pol piatej sa dohrnú moji malí novinárski kamaráti a po chvíli neutíchajúcich príbehov, noviniek a klebiet sa púšťame do práce. Tento štvrtok bol však iný. Odišla som bez úsmevu. Prinútili ma zamyslieť sa nad svojím prístupom k vyučovaniu a hľadať odpoveď na otázku ako ďalej...
- Aha, vidíš tú hviezdu? - Kde chrobáčik? - Tam napravo... viac hore... a teraz naľavo... no... vidíš? Tú takú jasnú. - Aha, už vidím! - Ty ju nevidíš, že? - Ja... no... Nie... ako vieš? - Veď ťa poznám láska.... no pozri, tam naľavo...eeešte naľavo... - No už ju vidíííím...! Naozaj!
Šľahačka Dychtivo líže Vrcholky Oblých vrcholov Vlnia sa Hadia sa Vášnivo tlkocú Tlkot Alpských hôr
Prišiel za mnou ocino. Vysmiaty, s trochu pokrčenou obálkou v ruke a bez slov mi ju podal. Sedeli sme dvaja s úsmevmi od ucha k uchu a hľadeli na kúsok papiera...
tri Útle poklusom v dave na chodbe pred učebňou 313 pchajú do seba plnené chleby ako pre drevorubača
Píšem článok. Teda, mala by som. Uzávierka opäť zanecháva horiace stopy v kalendári. A mne to opäť ide tak pomaly.... Vonku je zima, ako ani na Vianoce nebola a ja sa nesmiem pohnúť od stola. A snívať o lete, tak to už radšej vôbec nie. Tak si v snahe objavenia pracovného elánu púšťam 121pesničkový playlist s titulkou U2 a púšťam sa do roboty... Teda, mala by som. Ale čo čert nechce, to sa mu podarí...
Sestra vytrvalo mieša v hrnčeku na kakao pudingový prášok zaliaty vriacou vodou. Zdá sa, že v rýchlovarnej kanvici ešte niečo zostalo. Urobím si ríbezľový čaj, nasypem doň trošku cukru a poberiem sa z rozvoňanej kuchyne do izby k počítaču...
Bol únavný septembrový deň, okolo štvrtej poobede. Stála som v natrieskanom prešovskom trolejbuse a tešila sa že o hodinku budem už doma...samozrejme, ak stihnem autobus - ale tých chodí na trase Košice - Prešov a späť stále dosť. Zazvonil mi mobil a clipko prezradilo, že volá kamarátka šéfka (o tom niekedy inokedy) Alenka: "Ahoj, nevyrušujem?" "Nie, v pohode, akurát idem zo školy." "No, vieš, dnes som bola v centre za riaditeľkou a chcem sa ťa opýtať, či by si nechcela viesť krúžok, teda či..." "... či by som čo nechcela? Krúžok?" "Áno, novinársky. Žurnalistický krúžok. Pre deti zo základných a stredných škôl... a ja budem mať literárny." "Jééj. No, ešte si to premyslím... musíme sa stretnúť a dovysvetľuješ mi to..." Stretli, dovysvetľovala a mne sa splnil jeden z tajných snov - venovať sa deťom a naučiť ich niečo nové... keď už nad pedagogikou vyhrala masmediálka, myslela som, že sa to tak skoro nepodarí...
Šťastné a veselé... Kapor v bruchu slúchadlo v uchu ponožka na nohe voňavka na stole...
vianočne naladený pondelok 19.12.2005 Žijem v akomsi zle vymyslenom programe s kopou vírusov. Nedajú sa uzamknúť, nedajú sa odstrániť, nemôžem sa zresetovať. Jediné čo mi ostáva je poriadne sa zamysliet, lokalizovať ich a snažiť sa ich nejako vyliečiť, zaradiť ich na správne miesto alebo sa naučiť upukojiť a zaujať k nim ten správny postoj... O päť dní sú Vianoce. Teším sa. Na to, že konečne vypnem. Že sa konečne zamerám na niečo nefilozofické, nevymýšľajúce, nepočítačové... po Vianociach opäť naštartujem, dúfam že s úsmevom a elánom.
ležím na snoch v perinách mesiac mi hladí nočnú tmu písmenká v displeji vravia čo citím aj ja tak veľmi slovami nedá sa opísať
Láska sa dnes už váži kadečím. Peniazmi, počtom darčekov, dĺžkou telefonátov, ochotou lietať po obchodoch a s tým spojenou trpezlivosťou, návštevou futbalových štadiónov,... skrátka a dobre, každý by možno rád vedel, čo všetko by pre neho jeho drahá polovička urobila... a samozrejme s kúskom strachu očakáva, či si pri lezení za nemožným nezlomí nohu...alebo či tam už radšej aj nezostane...
nenedeľa 6.11.2005 Sú dni, keď si hovorím: „Vydrž, zajtra bude lepšie...možno...“ Usmievam sa ako novembrové slnko a odhodlane fúkam do oblakov pripravených na dážď.
správam sa ako idiot.... je ťažké povedať zopár múdrych slov ...ukradneš niekomu obláčik krásnych snov a on čaká s úsmevom kedy na to prídeš... ...vravíš mu kedy kde a ako ...modeluješ nevedomky jeho predstavu o šťastí... ..a zabúdaš na tú svoju...
