Kristína Jakubičková
Človeče, vzchop sa!
Duševné choroby, závislosti, alkoholizmus, hazardné hráčstvo: môže sa to stať úplne každému. Človek si svoj osud nevyberá. Alebo áno?
Mám rada prácu so slovami. Vyberať to najvýstižnejšie je pre mňa také napĺňajúce, ako keď niekto rád skladá puzzle a nachádza zodpovedajúci diel skladačky. Ja si skladám vety a z nich súvetia a text. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Politika, Psychológia, Osobnostný rozvoj, Vzťahy, Životné prostredie

Duševné choroby, závislosti, alkoholizmus, hazardné hráčstvo: môže sa to stať úplne každému. Človek si svoj osud nevyberá. Alebo áno?

Slovensko sa zaodieva do červeného habitu. Dnes je ešte s fliačikom tmavooranžovej na severe, zajtra a pozajtra už budeme úplne červení. Ale veď sa toľko nesťažujme! Veď červená je cool!

Som vášnivá psíčkarka, oddaný otrok svojej štvornohej lásky Elišky, takže tento víkend sme obe prežívali hotové terno z toho, že Eliška prvý krát v jej psom živote vstúpila do jazera.

Kto sa nikdy nezamýšľal nad čarom lásky? Kto sa ním nikdy necítil opantaný? Kto z lásky netúžil objať zemeguľu?

Neviem písať ani rozmýšľať o ničom inom ako o sebe. Moje myšlienky sú plné mňa. Som si najtvrdším sudcom. Mechanicky vykonávam to, čo sama sebe prikážem.

Anorektička (teda už bývalá, aby si na to podvedomie konečne zvyklo!) sa najedla a začína špekuľovať. Energia z jedla sa pomaly uvoľnuje, a keď nemôže ísť športovať, tak aspoň premýšla ostošesť. Pobozkaná dementorom zbabelosti.

Čo všetko skrýva maska anorexie? To zraniteľné, slabé, ale tiež neschopnosť prijať samého seba, osamelosť.

Na nič objavné v tomto blogu neprichádzam. Alebo áno? Vlastne áno. Na niečo, čo ma ženie vpred už od januára tohto roku, kedy som sa vrátila z nemocnice s niečo málo vyše 40-timi kilami. Nechcem žiť ako anorektička!

Zamýšľam sa, analyzujem, ironizujem. Všetko sú to moje myšlienky vtesnané do písmen, krik môjho podvedomia, večná hádka môjho id, ega a superega. Tak trochu myšlienkový exhibicionizmus.