Stanislav Krištofík
O diplomovkách s odstupom času
Teda pravdupovediac ma ten boom záujmu v súvislosti s diplomovými prácami, ktorými sa, odkedy si pamätám, či lepšie povedané, odkedy ich ako finále vysokoškolského vzdelávania evidujem, prekvapil. Viete, v svojej podstate je to aj tak iba veľkoryso akceptovaná kamufláž habilitovať sa voľačím originálnym a dokázať oprávnenosť začať užívať titul príslušnej podoby a očakávaného valóru, lebo sa to na konci štúdia predpokladá a očakáva, ale čo sa dá robiť, už to naozaj dávno nie je realita. Viete, málokedy je to originálne, objavné už takmer nikdy, ak nerátame voľajaký osobný kumšt umeleckého charakteru a urobiť dielo založené na kompilácii či priamo odpisovaním a vydávať ho za doklad exkluzivity vlastného ducha je márnosť a zbytočnosť. Ale čo už, biznis prenikol aj do tejto sféry, dá sa na ňom spoľahlivo a s maličkými investíciami slušne zarábať, netreba vlastne takmer žiadnu „ochranku“, lebo školské kontroly sú iba formálne a tak ma svojim spôsobom tá dôsledná kritika šokuje. Prečo ten odpor, prečo vôbec tá potreba napísanie diplomovky vyžadovať, keď to nemá vlastne žiaden význam a s kšeftami s nimi by bol pokoj!