Stanica, kde sa križujú mikrobusy rozvážajúce ľudí azda do všetkých svetových strán je miestom v ktorom sa mieša Afrika s arabským svetom. Ruch, chaos, autá, motorky, ľudia, špina, obchodníci, pobehujúce deti a trúbenie je neklamným znakom, že Kairouan patrí medzi domácimi k obľúbeným mestám, kde život len tak ľahko neutícha. Na našej ceste Tuniskom som vedel, že toto je jedno z TOP miest, ktoré chcem vidieť, zažiť a prechádzať sa jeho uličkami. Ako mnohých, aj nás sem zlákal punc posvätnosti, no nejdeme sem na púť ako viacerí domáci.
Dovolenka v Tunisku
Vyberte si z ponuky last minute Tunisko za konečné ceny na Dovolenka.sme.sk.
Za vysokými hradbami sa ukrýva stará štvrť mesta, ktorú nikto nenazve inak než medinou. V tieni brány Bab Tunis postáva niekoľko obchodníkov, na zemi rozložený tovar a samozvaní sprievodcovia. Prvé kroky kairouanskou medinou predstavujú očarenie zo zabudnutého sveta starého Orientu. Spleť uličiek sa kľukatí všetkými možnými smermi a len niektoré z nich majú označenie. Biela farba domov niekde žiari novotou, inde opadla či zmenila svoj odtieň do sivej, ale stále nádherne kontrastuje s modrými okenicami či zelenými dverami mešít. Úzke uličky sú plné života. Babky posedávajú vonku so šatkou prehodenou cez hlavu a ramená, deti roznášajú drobný nákup, chlapi sa prechádzajú, aby si tiež napokon sadli a zhovárali sa. Mám pocit akoby sa za každým rohom objavil hranatý minaret mešity. Niektoré svojou snehobielou farbou dokonca splývajú s okolím, ale amplióny odkiaľ muezzín zvoláva veriacich ich vždy prezradí.
V Kairouane je viac než 100 mešít. Malé námestie vedie na miesto zvané Bir Barúta. Už prvý pohľad naznačí, že patrí k najzaujímavejším miestam celého mesta. Na konci schodov sa objaví vydláždené nádvorie, obrovské drevené koleso a ťava ozdobená desiatkami farebných stúh. Stojíme na mieste posvätného prameňa, ktorý je podľa legendy prepojený s prameňom Zam Zam v saudskoarabskej Mekke. Všetci návštevníci sa musia prilepiť k stene, aby mohla ťava prejsť niekoľko krát dookola. Napokon sa na okraji studne objaví vedro plné vody. Niekoľko Tunisanov si naberá plnými dúškami, Určite má pre nich svoje čaro. Námestie Martýrov zaplnili malé obchodíky a k ich výkladom dolieha hluk ulice. Brána oddeľuje svet starej mediny od nového mesta s reštauráciami, hotelmi či rýchlymi občerstveniami. Niekoľko starých žobrákov ukrytých v hrubých kaftanoch a kapucniach natŕčajú ruky k okoloidúcim však patria skôr do starého sveta vo vnútri hradieb. „Stačí ísť pri hradbách a uvidíte minaret“ znie rada ako nájsť Veľkú mešitu. Je ľahké sa tu zamotať, pretože niektoré uličky sú slepé a ako náhle sa zatočia za roh, skončia pri dverách. Niekde majú staré farebné dvere ozdobené dvojitými kľučkami. Každá z nich má iný zvuk a domáci tak vedia, či za dvermi stojí ženská či mužská návšteva. Podobné človek stretne aj v strednej Ázii či Iráne.
Odrazu sa z mesta vynorí mohutný, takmer 32 metrov vysoký minaret. Nádvorie mešity sa skrylo za vysokú hradbu a cez obrovské drevené dvere púšťa správca len moslimov na blížiacu sa modlitbu. Vyliezli sme na vyhliadku priľahlého obchodu a nevieme sa nabažiť výhľadu. Pod nohami sa rozprestiera najposvätnejšie miesto nielen Tuniska, ale aj celej severnej Afriky. Pridá sa k nám Mohammed, ktorý opustil predajňu kobercov a potešil sa návšteve. „Turistov je tu teraz málo. Pred revolúciou chodili častejšie, ale teraz sa ešte mnohí boja, hoci niet čoho“ zveril sa. „Ani obchody už nejdú tak ako predtým. Vy nechcete koberec, však?“ skúša, ale hneď pochopí, že sme neprišli kvôli ním. Celá mešita je na dosah ruky. Na jednej strane minaret, ktorý patrí k najstarším minaretom sveta a cez nádvorie začína samotná mešita s kupolami pripomínajúcimi skôr byzantský svätostánok, než moslimskú modlitebňu. Mešitu nechal už v roku 670 postaviť arabský generál Ukba ibn Náfi. „Preto jej hovoríme nielen Veľká mešita, ale aj mešita Ukba“ prezrádza Mohammed. Slnko sa prediera cez oblaky a jeho zapadajúce lúče nádherne osvetľujú stavbu pieskovej farby. Veľkolepé miesto. Mohammed ešte poďakuje za návštevu, vezme mince za pár pohľadníc a vyprevádza nás na ulicu. Stratíme sa v najbližšej uličke a nechávame sa unášať kairouanským labyrintom.
Ten je niekedy neúprosný a návštevníkovi to neuľahčuje, ale stále je to príjemne byť tu a hľadať cestu von. Len na prvý pohľad vyzerá byť komplikovaný. Mešity neubúdajú, práve naopak. Ocitneme sa na nádvorí menšej, no zaujímavej mešity, ktorú tu poznajú ako Mauzóleum Sidi Sahab. Naokolo nás je 17.storočie, hranatý minaret, niekoľko stĺpov a nikde ani živej duše. Až pred vstupom do samotného mauzólea sedí hŕstka mužov. Dnu je pochovaný Abu Zama al-Balaui, spoločník proroka Mohammeda. Všade naokolo sú mozaiky, orientálne detaily, reliéfna výzdoba poskladaná z geometrických motívov a nad samotnou hrobkou stojí zažltnutý obraz Mekky. Hrobku za mrežou zdobí zelené súkno, ktoré sa vždy spájalo s rajom. Je to krásne miesto bez turistov.
Za tmy sa vymotáme von z kairouanskej mediny, kúpime si ešte balíček miestnych sladkostí na cestu do Sousse a z malej, autobusovej stanice odchádzame plným mikrobusom nazad do mesta, ktoré je našou tuniskou základňou.
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme nielen skvelé jedlo.
