Juhotuniské mesto Tataouine charakterizujú dve slová. Prach a pokoj. Na prvý pohľad sa tu nič nedeje, nikto nikde nerobí, všetci trávia čas na námestiach, uliciach, kaviarňach či čajovniach a kto nie je zrovna vonku, ten je určite doma a užíva si oddych. Okolie mesta Tataouine ozdobila nádherná architektúra v podobe tzv. púštnych ksarov alebo pevností. Je fascinujúce porovnávať život na severe krajiny a tu na juhu.
Dovolenka v Tunisku
Vyberte si z ponuky last minute Tunisko za konečné ceny na Dovolenka.sme.sk.
Ksar Ezzahra tvorí nádvorie vydláždené pieskom a prachom v ktorom sedí skupinka mužov v ťažkých džalábijách a hrajú hru s kameňmi. Každú chvíľku jeden z nich kamienok vezme, posunie ho, iný preloží a nevnímajú realitu okolo seba. Ďalší muž si ľahol priamo na zem a neďaleko prahu dverí oddychuje. Kedysi v takýchto domčekoch žili celé rodiny, mali tu ustajnené zvieratá, boli tu sýpky, sklady a všetko čo by mohli v nebezpečných časoch potrebovať. Dnes tu zostali ako pamätníky minulosti, hoci niektoré v Ezzahre sú stále obývané. Na kraji mesta sa stretlo asi tucet starších mužov. Pohľad na ne pôsobí ako keby mala rada starších svoje dôležité zasadnutie. Sedia jeden vedľa druhého, niektorí takmer ležia a zhovárajú sa. Každý z nich má typické oblečenie, ktoré pôsobí ako niekoľko do seba zamotaných uterákov, diek a nesmie chýbať ani šatka či turban omotaný okolo hlavy. „Saláám alejkum“ zdravíme sa, ale hneď na to pokračujú v pití čaju zo starej, otrieskanej kovovej kanvičky.
Tým najznámejším a najfotogenickejším púštnym miestom je nepochybne Ksar Oued Soltane ležiaci priamo v meste Tataouine. Do nesmrteľnosti ho pretavil film Georga Lucasa Hviezdne vojny, pretože práve tu sa odohrávalo niekoľko scén, kde mal Skywalker žiť ako malý chlapec. Ksar Oued Soltane dodnes ťaží z toho, že sa na neho usmialo šťastie a kým okolité pevnosti zívajú prázdnotou a len občas sa v nich objaví turista, tu sa chce zastaviť každý, kto križuje južné Tunisko. Nádvorie ksaru vypĺňajú tri palmy a niekoľko veľkých, hlinených nádob položených do prachu zeme. Dvojica mladíkov sedí na stoličkách a jemnými ťahmi prenášajú detaily tohto miesta na pripravené plátno. Neďaleko odtiaľto predávajú hotové obrázky, ale aj kopec iných suvenírov.
Okolo nádvoria stojí celý ksar. Tak krásne neforemný až je fotogenický. Hlinené domy majú štyri, nanajvýš tri poschodia a celá scéna pripomína rozprávku akoby sa človek ocitol v nejakých tajomných domčekoch, kde nežijú ľudia ale mýtické bytosti. Dnes tu skutočne už ľudia nežijú, ale nie je to tak dávno, kedy skutočne podobné priestory obývali celé rodiny. Ksar Oued Soltane predstavoval kedysi funkčné budovy, ktoré Berberi nazývali ghorfa, teda sýpka. Preto sú niektoré miestnosti primalé pre človeka, no zrna či múky na uskladnenia sa tam pomestilo celkom dosť. Miestnosti sú teraz prázdne, naplnené tichom a šerom. Už prešli roky odkedy tam naposledy ukrývali obilie, ale stále majú dôležitú úlohu v tradičnej architektúre Berberov. Vedľa na ulici je už tradičný tuniský výjav. Klbko mužov, kanvica čaju a hlasný rozhovor. Tu v arabskom či berberskom svete nie sú ženy tie, ktoré rozprávajú a rozprávajú, ale muži by tu strávili v rozhovore bez problémov celý celučičký deň.
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme nielen skvelé jedlo.
