Pesničkár. V diskusiách ma spoznáte pod prezývkou Petiar. Pozor, som očkovaný. Zoznam autorových rubrík: I **** Apple, Anglicko, Hudba, Internet, Petiar, Próza, Spoločnosť, Súkromné, TV Folk.sk, Treking v Ománe, Tvoríme básničky podľa Lachkéh, Nezaradené
V 89. minúte filmu Titanic, keď Rose a Jack objavia na lodi zaparkované auto, si môžme všimnúť, že na ňom vidieť odraz kamery, ktorá scénu snímala. Vo filme Drvivý dopad drží Elijah Wood v ruke prsteň. O pár rokov neskôr bude robiť presne toto isté vo filme Pán prsteňov. V 15. minúte asi najlepšieho filmu roku 2002 Minority Report vidíme v kalendári dátum štvrtok, 22. apríla 2054. V skutočnosti bude tento deň streda.
Už veľmi dlho som presvedčený o tom, že najhoršie, čo by mohlo moje budúce potomstvo stretnúť, je televízia. Rozmýšľal som síce, či to predsa len nebude pesnička Pár dní (to zvládnem), ale televízor nakoniec zvíťazil. Plán je takýto: Najprv si musím dostatočne dobre precvičiť tie veci, aby som vôbec deti mohol mať. Potom kúpim dom, zasadím strom a nakoniec... predám televízor. Bude mi smutno za Spektrum, Discovery a ČT2.
Žijem v meste, ktoré je nejakým omylom považované za hlavné, už skoro desať rokov. Napriek tomu som ešte nenavštívil pomerne dosť turistami notoricky známych miest, či budov. Napríklad na Slavíne som ešte nebol. Nebol som ani v reštaurácii Bystrica, či ako sa vlastne volá to UFO nad Novým mostom. Raz ráno, krátko na to ako som nadchádzajúci deň dopredu označil za nudný, som sa rozhodol to zmeniť. Cez plastové panelákové okno sa na mňa škerilo ružinovské slnko a za zvuku zubnej kefky preháňajúcej sa po mojich zuboch som sa ja škeril na internetovú mapu Bratislavy. Je ešte jedno miesto v Bratislave, kde som nikdy nebol a ktoré ma láka. Jasné, ide sa.
Mám rád prírodu a rád chodím na hory. Turistikovať. Vyberiem si zvyčajne nejakú dobrú hrebeňovku a idem. Na hrebeni je veľmi dobre, pretože som vysoko, je tam ticho a kľud a v prípade priaznivého počasia aj parádny výhľad. Vysoko som rád jednoducho preto, že mám rád výšky. Závidím vtákom a rád cestujem lietadlom. Ticho a kľud mám rád preto, lebo ho nemám. Tam na horách je to balzam oproti hnusnej, smradľavej, uponáhľanej a hlučnej Bratislave. Ale o tom som nechcel. Raz som šiel na túru v zime...
Hovoril som si stále: neklesni pri písaní pre blog.sme.sk na úroveň tých, ktorí miesto zmysluplných článkov len úboho glosujú všetko čo sa pred nimi mihne v snahe dosahovať kvantitu miesto kvality. Lenže posledný z podobných blábolov ma k tomu normálne prinútil. Skúšal som najprv pridať komentár, ale nakoniec toho bolo na samostatný (neplánovaný) článok.
Ak máte pocit, že ste podobný nápis už na blog.sme.sk videli, máte pravdu. "Blogmate" Juraj Janeček sa vo svojom článku nad poslaním štandardov už zamýšľal, avšak mal som z neho pocit, že nie úplne presne vystihol, o čo sa jedná. Tvrdenie, že používame štandardy len preto, aby bola stránka vo všetkých prehliadačoch zobrazená rovnako, je mierne zavádzajúce.
Stretávame ich denne. Stovky, ba i tisíce anonymných existencií a máme tendenciu myslieť si, že sme iní. Že k nim nepatríme. Oni sú sivý priemer, nepodstatná masa hlúpych ľudí bez známok individuality a my? My sme hrdinovia. Máme naviac a sme lepší. Vieme čítať, chodíme vzpriamene a máme mobil. Ak chcete vedieť, či ste len súčasť beztvarej a bezduchej masy alebo niekto naozaj výnimočný, urobte si priložený test. Pri každej otázke vyberte jednu z možností - v zátvorke je uvedený počet bodov, ktoré získavate. Výber i hodnotenie jednotlivých otázok je výsledkom dlhodobého sledovania a psychologického skúmania, ospravedlňte preto možnú prílišnú komplikovanosť. Test nebol schválený žiadnym ústavom skúmajúcim pracie prášky ani šampóny proti lupinám. Je odtučnený.
Súbežne s PHP-nuke sa ale vyvíja (naozaj vyvíja) niekoľko iných, relatívne kvalitnejších redakčných systémov. Je o nich počuť menej, avšak pomaly si svoje miesto na poli CMS budujú. Nebudem ich menovať teraz, možno, ak by bol záujem, niekedy nabudúce. Chcel som len vyjadriť prekvapenie, že zhruba pred polrokom vznikol pod doménou .sk najprv jeden web, venujúci sa redakčnému systému PHP-nuke a istý čas na to i druhý. Ich existencia ma zaujímala a tak som ich spočiatku pravidelne navštevoval. Viacmenej som sa utvrdil v tom, čo som predpokladal: oba magazíny vznikli v domnení, že náhly prísun množstva návštevníkov sa sám od seba postará o obsah. Opak bol pravdou - návštevníci pribúdali pomaly a na oboch stránkach som si mohol prečítať akurát kostrbato preložené anotácie z phpnuke.org. Prvá z nich však vyzerá bať úspešnejšia, dokonca sa pokúša postaviť na vlastné nohy vlastným "klonom".
PHP-nuke (myslím, že vo verzii 4.x) bol prvým CMS (Content Management System) s ktorým som prišiel do styku a dlhú dobu som pri ňom ostal. Ako začiatočníkovi v tejto oblasti mi úplne vyhovoval - jeho inštalácia bola (a vlastne stále je) záležitosťou niekoľkých minút, správu samotného systému zvládne človek s priemernou znalosťou angličtiny "ľavou zadnou". Nehovoriac o tom, že nie je problém si celý systém lokalizovať do slovenčiny, resp. iného z mnohých podporovaných jazykov. Hlavným vývojárom PHP-nuke je Francisco Burzi, za ktorým stojí zástup nielen pasívnych, ale i aktívnych používateľov, ktorí môžu (vďaka relatívne slušnej konfigurovateľnosti systému) vyvíjať nové a nové prídavné funkcie (add-on). V dnešnej dobe si ich počet (tých add-on-ov) odvažujem odhadnúť na stovky. Kvalita je v tomto smere veľmi premenlivá. Vďaka týmto výhodám mal PHP-nuke šancu stať sa nielen jedným z najpopulárnejších, ale i najpoužívanejších. Mne osobne sa však značne uľavilo, keď som pred pár mesiacmi portoval jeden internetový magazín z PHP-nuke na iný CMS. Prečo?
