Pesničkár. V diskusiách ma spoznáte pod prezývkou Petiar. Pozor, som očkovaný. Zoznam autorových rubrík: I **** Apple, Anglicko, Hudba, Internet, Petiar, Próza, Spoločnosť, Súkromné, TV Folk.sk, Treking v Ománe, Tvoríme básničky podľa Lachkéh, Nezaradené
Tá skvelá firma, o ktorej som písal pred viac ako mesiacom, vyvinula počítač, ktorý sa stal taký populárny, že nestíha plniť objednávky. (Tá firma, nie ten počítač.) Tak mi dnes pekne krásne došla trpezlivosť a objednávku som zrušil. Asi by som tak neurobil, nebyť toho, že Apple sa okrem vývoja nových počítačov venuje aj zdokonaľovaniu starších.
Počuj, Petiar, dvadsaťosem rokov je vek, v ktorom by si mal začať už naozaj vážne uvažovať o tom, čo chceš v živote robiť. Tvoji rodičia mali v tomto veku dvoch synov a ty? Nemáš kde bývať, nie si ženatý a o živote vieš prd. Myslíš si, že je svet je gombička a nad ničím si nelámeš hlavu! Lenže takto ti to dlho nevydrží, rozumieš? Život nie je len také lážo-plážo. Mal by si k nemu konečne pristúpiť zodpovedne.
Už som chcel ísť spať, ale pri záverečnom prepínaní programov televízie som naďabil na krátku správu z prvomájového zhromaždenia na námestí SNP v Bratislave, ktoré, ak som správne pochopil, mala na svedomí Komunistická strana Slovenska. Prívrženci ideológie potlačujúcej základné ľudské práva teda nielenže behajú voľne po uliciach, ale sa i zhromažďujú a demonštrujú. Ako rarita pre turistov výborné. Ako varovanie pre mladých výrazné. Ako jedna z možností? Viď nadpis.
Ako reakciu na všetky podložené i nepodložené články a komentáre na momentálne veľmi exponovanú tému Karma uvádzam svoj názor. Obsahuje všetko potrebné čo by som chcel v tomto smere povedať, takže ja osobne sa už, chvalabohu, nebudem musiť do konca života k tejto téme vyjadrovať. Teda, ak si odmyslíme moje sprosté narážky v diskusiách. Záverom perexu chcem tiež deklarovať ohromnú úľavu, ktorá vznikla spísaním tohto traktátu a doporučiť to prípadným záujemcom, hundrošom, karmofilom a tak.
Osmelený pochvalnými reakciami na moje predchádzajúce výtvory neriskujem negatívne odozvy a ihneď publikujem ďalšie dve, na ktoré som si bol spomenul len toť pred chvíľou. I keď sa vlastne jedná o nekrológy (ejha, dúfam, že význam tohto slova chápem správne), po ich prečítaní by mal nasledovať úsmev, smiech, rehot a tak. To len pre úplnosť, keby náhodou niekto nepochopil.
Tak som si dovolil aj ja trošku prispieť z obsahu môjho zvrhlého básnického čreva. Sú to len dve malilinké dvojveršové miniatúry, ktoré som sem uverejnil možno skôr preto, aby som ich nezabudol, ako preto, aby som s nimi ohúril svet. Také humorné "nic neřešící", ktorými spestrujem moje koncerty. Pozor! Jedna v češtine.
Tiger v tomto prípade nie je nebezpečná šelma (aspoň nie v pôvodnom význame), ale priliehavý názov pre novú verziu operačného systému Mac OS X. V číselnom vyjadrení 10.4 je Tiger viac ako dôstojným nástupcom Pantera, či ešte staršieho Jaguára. Jeho oficiálne vydanie je naplánované presne o 14 dní, na 29. apríla tohto roku. Na oficiálnych stránkach firmy Apple sa však už teraz o ňom nachádza dostatok informácií na to, aby po ňom majitelia Mackov minimálne zatúžili.
Garry McGovern je veľmi šikovný chlapík, ktorý sa na svojom blogu i v e-mailovom newsletteri New Thinking zaoberá prevažne problematikou SEO - Seeking Engines Optimization. Že je toto odvetvie jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich web-marketingových nástrojov, niet pochýb. Vo svojom najnovšom vydaní New Thinking prináša Gerry 11 celkom zaujímavých tipov, ako dosiahnuť správne SEO. Poďme sa na ne pozrieť.
Občas žasnem nad jednoduchými vecami, obdivujem ľudí, ktorí na to prišli a ľutujem, že to nenapadlo mne. Schody, koleso a splachovač - na to všetko som už nemal šancu, uznávam. Ale "nakresliť" na druhú stranu CD/DVD média vlastnoručne vytvorený artwork tým istým laserovým lúčom, ktorým som naň predtým vypálil dátovú stopu, to mi napadnúť mohlo. Neuveriteľne elegentné - po zostavení si vlastného fotoalbumu z dovolenky ho uložíte na CD médium. Vyberiete ho z mechaniky, otočíte a znovu vložíte. Vlastnoručný grafický návrh potlače sa pomocou technológie LightScribe prenesie na druhú stranu média. Tú čiernu fixku s nápisom CD-PEN môžem vyhodiť.
Môj nový počítač je ešte len na ceste. Vo firme, ktorá ho vyrába, asi zamestnanci z marketingu predbehli ľudí z logistiky a tí nestíhajú vybavovať objednávky priebežne. Ja si ale počkám. Som rád, že budem mať doma počítač a nie zlepenec komponentov, často označovaný ako PC. Zbavím sa zlých pocitov z nelegálne nadobudnutého softvéru, pretože tá skvelá firma dodá k počítaču mimoriadne kvalitný operačný systém a kopec iných programov. Na štýle mi záleží viac ako na výkone a v tomto smere získam tiež. Spod stola zmizne tá hnusná veľká plechová ozruta a zo stola káble. Tá nekonvenčná firma vyvinula počítač s rozmermi, ktoré z neho robia pohodlne prenosný stroj. Tichý kus s elegantným dizajnom a jabĺčkom. Mac mini.
Pred pár dňami mi domov prišiel list, v ktorom mi banka oznámila, že v priebehu tohto mesiaca sa mám ukázať na pobočke, kde som si pred dvoma rokmi vyzdvihol kreditnú kartu. Jej platnosť totiž skončila a majú pre mňa pripravenú novú. Ono to v tom liste bolo samozrejme napísané omnoho servilnejšie, ale tak to už v marketingovej komunikácii chodí.
Nie je to tak dávno, čo som napísal článok o tom, ako má ľudstvo tendenciu obmedzovať samé seba v strachu z vecí, ktoré samo vymyslelo. Možno nie príliš šťastne som použil príklad s fajčením, pretože len pár bystrejších hláv pochopilo, že sa v článku zďaleka nejednalo len o tento problém, teda o spor v obmedzovaní či neobmedzovaní nefajčiarov. V týchto dňoch sa ku mne doniesla informácia o tom, že v Anglicku (a vraj i v Austrálii) sa chystajú zaviesť niečo ako tukovú daň. "Daň z tučných potravín" je návrhom expertného tímu premiéra Tonyho Blaira v rámci boja proti obezite obyvateľov ostrovov. (www.strava.sk). Takže fajčiarov sme sa zbavili, poďme teraz obmedzovať milovníkov dobrého jedla.
Zaujali ma posledné články o zmysle a nezmysle základnej vojenskej služby. Mal som dokonca chuť nejako na ne reagovať, ale zistil som, že o vojne vlastne nič neviem. Nejakou výnimočnou priazňou osudu som sa stal jedným z tých, ktorých na výkon základnej vojenskej služby proste nechceli. Bol som stredoškolák, zdravý, mladý muž v plnej sile, schopný na posedenie zjesť kilo vlašského šalátu a šesť rožkov. Možno preto ma nechceli...
Dnes ráno, pri vyberaní hudby, ktorá ma bude sprevádzať týmto pekným dňom, som zistil strašnú vec - vyššiespomenuté CD sa síce nachádza v mojej diskotéke, avšak ako napálené, teda kradnuté. Keďže mám ale túto hudbu veľmi rád a je veľmi pravdepodobné, že toto CD si určite budem chcieť v budúcnosti ešte niekedy pustiť (nakoniec, dnešný deň je toho dôkazom), pobral som sa krátko poobede do obchodu a album som si za necelé štyri stovečky poslušne kúpil.
Všetkých "blogmates" by som rád upozornil, že ak ešte nejakým nedopatrením nenapísali žiaden článok o vynikajúcej show Slovensko hľadá Superstar, aby tak čo najrýchlejšie urobili. Neverím, že dnes môže obyvateľov Slovenska zaujímať aj niečo iné - SHS je totiž v každom prípade tou najvyberanejšou zmesou zábavy, poučenia a kultúry. A kto má toľko drzosti, že článkom na svojom blogu nereaguje na aktuálne dianie v tejto oblasti aspoň dvakrát týždenne, je vyvrheľ. V ideálnom prípade je veľmi vhodné vyrobiť si aj originálny perexový obrázok - najlepšie je modrým písmom na bielom podklade načmárané niečo ako "Superstar".
Traja pesničkári si jedného dňa povedali, že aj oni chcú mať turné. Po niekoľkých telefonátoch, e-mailových "prestrelkách" a mnohých nedorozumeniach sa im nakoniec podarilo zostaviť celkom bohatý program. Tými muzikantami sú Peter "Petiar" Lachký, Marek Mačák a Štefan Šanta&Tomáš Blažo. Turné odštartuje dnes o 19:00 v Univerzitnom Pastoračnom Centre v Mlynskej doline v Bratislave a počas nasledujúcich dvoch týždňov bude pokračovať v týchto mestách:
Áno, už je to tak. I keď sa aj mne podarilo úplne (no dobre, občas si ešte k pivku jednu dám) vymámiť spod drápov nebezpečnej a nepríjemnej cigaretovej závislosti (a šlo to ako po masle, stačí len chcieť), cítim za celou kampaňou čosi omnoho nebezpečnejšie ako fajčenie samotné. Aby som však mohol dostatočne dobre vysvetliť čoho sa to vlastne bojím, musíme si najprv vyrobiť model ideálneho fajčiara. To bude taký, ktorý svojim zlozvykom neobťažuje nikoho iného. Nikdy a nikde. Dobre? Dohodnuté.
Cieľ tohto článku je mimoriadne dôležitý a ušľachtilý. Venujte mu preto príslušnú pozornosť. Jeho úlohou je nielen spríjemniť vám nasledujúcich niekoľko minút pri počítači ale i zachrániť vás. Zachrániť vás a vašich priateľov, známych, nepriateľov, známych nepriateľov, nepriateľov vašich známych, proste čo najväčšie množstvo ľudí pred katastrofou, ktorej sa hovorí... Hm, to už som zabudol ako sa tej katastrofe hovorí, ale verte či nie, je to jedno z najhorších nešťastí, aké vás môže stretnúť. Horšie ako najkratší román Daniely Steelovej, koncert Boney M či tekvicový prívarok.
V jednej z recenzií na môj debutový album písal istý český kritik, ktorý ma poznal len "...z jeho mnohdy osobitých příspěvků do různých internetových for...", že je zvedavý, "...jestli jsem takhle rozhodný i ve svých písních.". Nebudem písať ako dopadla recenzia, pretože obraz si môžte vytvoriť vy sami. 20. februára sa totiž v Slovenskom Rozhlase na Mýtnej ulici (pyramída) o 20:00 odohrá koncert členov zoskupenia pesničkárov Efko. Ak nie ste z Bratislavy, môžte si ho v priamom prenose vypočuť na rádiu Devín.
Pôvodne som o tomto probléme vôbec nechcel písať pretože sa mi marí, že na blog.sme.sk už podobný článok publikovaný bol. V posledných dňoch sa mi ale viackrát potvrdilo, že ešte stále existujú ľudia schopní uveriť napríklad tomu, že firma XY, ktorá už vlastne ani neexistuje, ponúka ze preposlanie e-mailu najnovší typ mobilného telefónu. Neuveriteľné!
