Juraj Lörinc
Ako som včera necestoval
K napísaniu tohto príspevku ma inšpiroval včerajší článok Martina Mojzeša, ktorý si prežil strastiplnú cestu z Bratislavy na sever. Nebol sám, takých boli stovky, vlastne asi tisíce. No ja som medzi nimi nebol.
Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti

K napísaniu tohto príspevku ma inšpiroval včerajší článok Martina Mojzeša, ktorý si prežil strastiplnú cestu z Bratislavy na sever. Nebol sám, takých boli stovky, vlastne asi tisíce. No ja som medzi nimi nebol.

Koniec roka na obzore. Pri tejto príležitosti som si dnes robil poriadok v pracovnej pošte. Pred časom sme organizovali jedno veľké stretnutie, honosne nazvané diskusné fórum. Kolegyňa mi v jednom maili napísala o.i.: ... máme potvrdený príspevok za OMR, PWC, D&T a VÚB... Udrelo mi to do oka a napadol mi Ivan Mládek: RNDr CSc z ČVUT dá DKW SPZ ABT 25-50 do šrotu. Z ČSSR do MLR z ČVUT RNDr musí chudák s ČSAD nebo s ČSD! Mimochodom... je tu niekto, kto nepozná niektorú z týchto skratiek? Alebo ináč. Je tu niekto znalý všetkých uvedených skratiek? (písané 30. decembra 2005)

Nie je to tak dávno, čo som prečítal a vychválil inú Lemovu knihu, Hvězdné deníky 2. Tesne pred Vianocami som pri prehrabávaní knižnice narazil na jednu, ktorú som už kedysi čítal, ale nepamätal som si detaily, ani záver, len zápletku. Ponoril som sa do deja, ktorého hlavným hrdinom je opäť Ijon Tichý.

Je pre mňa dosť ťažké určiť, či má teraz medzi sviatkami viac ľudí dovolenku alebo viac ľudí pracuje. Z mojej najbližšej rodiny, keď pominiem dôchodcov, väčšina dovolenkuje. Ja fachčím.

... a jiné příbehy. To je názov útlej knižky českej herečky Táne Fischerovej, ktorú som prečítal vo štvrtok večer vo vlaku z Bratislavy k rodičom.

Práve som sa vrátil od sestry. Okrem iného sme pozerali film z DVD, Ligu výnimočných. Nemá zmysel vysvetľovať o čo ide. Jednak preto, že ak by ste si to chceli pozrieť, asi by ste nechceli byť ochudobnení o zážitok. Druhak preto, že si to môžete prečítať tuná spolu s veľmi kritickým názorom. Aj z titulku je jasné, že tento kritický názor zdieľam. Sestra sa vyjadrila, že ak to mysleli tvorcovia ako paródiu na niečo, tak sa to celkom dá, ale zhodli sme sa, že to asi paródia byť nemala. Prosto podľa mňa blbosť na n-tú. Fabulujem: Sean Connery sa musel strašne nudiť, keď sa dal prehovoriť na natáčanie takéhoto čohosi, lebo kvôli peniazom to robiť nemohol, toľko sa ich ešte nevytlačilo... (písané 25. decembra 2005)

Nie som zanieteným futbalovým fanúšikom, oveľa radšej sledujem basketbal a najmä ľadový hokej. Vo futbale sa často dlho "nič nedeje". Napriek tomu som včera večer, vlastne už dnes ráno, so zaujatím sledoval jeden z mnohých futbalových skrátených záznamov na Eurosporte. Išlo o finále dávnejších majstrovstiev sveta.

Skoro každá rodina má svoje vlastné predvianočné, vianočné a povianočné rituály. Keďže som k rodičom pricestoval včera večer, dnes som do tých pred- bol už normálne zapojený.

Azda by som skôr mal písať "Adrian Mole and the Weapons of Mass Destruction", pretože ide o názov knižky v angličtine, ktorú som si pred týždňom kúpil a pred pol hodinou dočítal... ale koho by už tuná zaujal anglický titulok? Pritom sa nemôžem dočkať, keď vám opíšem, ako na mňa najnovšie Adrianove životné vzostupy a pády zapôsobili.

Nečakal som to, ale nejako sa mi pošťastilo prečítať už piatu knihu z darkoverského cyklu od Marion Zimmer Bradley. V čomsi sa výrazne odlišovala od predchádzajúcich (odkazy na ne dole v súvisiacich článkoch). Po prvý raz (pre mňa) do deja vstupujú Pozemšťania, pardon - Terrania. A pritom spracované myšlienky sú dosť nefantasy.

Za posledných neviem koľko mesiacov som len dvakrát náhodou pozeral reláciu STV Reportéri. V oboch prípadoch bol jeden príspevok venovaný firme, ktorej podnikanie je trochu zvláštne. Z reportáží som usúdil, že ide o podivný multi-level marketing.

Mám za sebou prvý tohtoročný vianočný nájazd na kníhkupectvá a môžem povedať, že bol veľmi úspešný. Jeho cieľom bolo preskúmať, aká je ponuka a objavené tituly predbežne priradiť ľuďom v mojom okolí, ktorých plánujem obdarovať knižkami. Pre každého sa niečo našlo, pre niektorých dokonca môžem veľa vyberať. Mám pred sebou list papiera a na ňom asi 50 bodov. Okrem názvov knižiek a mien autorov aj niekoľko poznámok, ktoré som si urobil mysliac pritom na blog.

Jednej mojej známej sa skutočne "pošťastilo". Zopár rokov pracovala pre jednu súkromnú firmu, ktorej štedrosť k zamestnancom sa vlastne ako štedrosť ani nedá označiť. S motiváciou to nikdy nepreháňali. Ale čo sa im podarilo nedávno, to sa dá označiť ako majsterštyk.

Ak to niekomu náhodou nie je jasné, nie som žena. To = lietadlo. Vlastne lietadlá. Bol som tento týždeň v Londýne a moje skúsenosti potvrdzujú varovanie, ktorého sa mi minulý týždeň dostalo od Petiara.

Napísal som pred chvíľou dosť rozhorčený článok. Potom som to rozdýchal a povedal si, že pre tentokrát si analýzu svojich pocitov nechám pre seba. Veď nešlo o nič, iba o reči. Reči sa hovoria a mandarínka sa je. :-) Radšej niečo menej vážne. Cestou z práce v električke som sa stal obeťou civule. To je žena, ktorá nič nerobí, len tak sedí a civí na vás. Nechápem, prečo si vybrala práve mňa. Kvôli mojej vonkajšej kombinácii? Čierne texasky + bunda s odrazovými pásikmi + fajnová hnedá kožená taška + čierne rukavice + modrá knižka otvorená v rukách + storočná čiapka + slúchadlá s Alanis Morissette v ušiach... to nie je každodenný zjav. Alebo civuľa šiestym zmyslom postrehla moju vnútornú krásu? :-)

Keď som písal o predchádzajúcej knihe o Perrym Masonovi, ktorú som prečítal v novembri, vypichol som hneď v úvode jeden aspekt. Prostitútka na obale, zastavujúca okoloidúce auto (z ktorej sa potom vykľula oveľa nevinnejšia osoba). Cieľom bolo aj prilákať čitateľa na niečo zaváňajúce sexom, aby si prečítal, čo vlastne píšem. Vtey som však netušil, že i v ďalšej knihe, ktorú práve idem stručne zhodnotiť, bude dôležitú úlohu hrať stopárka. Náhoda.

Zišla sa na zastávke zaujímavá spoločnosť. Počítam, že bežná, ale v mojom veku sa už medzi davy teenagerov tak často nedostanem.

Už štvrtá kniha z darkoverského cyklu od Marion Zimmer Bradley, ktorú som schlamstol tento rok. Fantasy. Aká bola? Bola to fantázia? Alebo ma z toho chytá fantas? (Fantomasa sa nebojím.)

Napriek tomu, že by som rád všetkému rozumel, musím si priznať veľmi často, že sú veci, ktoré sú pre mňa španielska dedina. Napríklad preto, že som sa nad nimi hlboko nezamýšľal, aj keď by som mal, alebo preto, že plávali akosi mimo mňa... dnešné správy aj rozhlasové, aj televízne, ktoré som cez dvere počúval, mi pripomenuli dve veci, ktorým nerozumiem. Priame platby poľnohospodárom a prečo niektorí ľudia nemusia mať registračné pokladne.

Tento titulok ma pri prechádzke knižnicou nalákal tak, že som si dotyčnú knihu otvoril, nahliadol dnu, požičal som si ju a tešil som sa, ako si dobre počítam. Pri výbere knižiek sa mýlim len výnimočne. Tentoraz som bol sklamaný...