Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Detektívka. Kone, džokeji, svet dostihov a zmarené nádeje hlavného hrdinu. To je veľmi stručná charakteristika zatiaľ všetkých kníh, ktoré som od Dicka Francisa čítal. Niekedy si vravím - tento autor ma už nemá čím prekvapiť. Tak úzko žánrovo vymedzený... a predsa sa znova a znova nájde všeličo nové, neošúchané.
Videl som včera asi v televíznych novinách šot o trojjediných poslancoch. Majú volenú funkciu v obci (sú najmä starostovia), na úrovni štátu (sú poslanci NR SR) a čerstvo aj vo VÚC (sú novozvolenými poslancami). Reportáž ťala najmä do toho, ako to všetko dokážu stíhať (a za toľko peňazí). Osobne by som to nestíhal, to je fakt, ale títo superľudia asi majú oveľa lepší "time management". (Napríklad si nepíšu blog. :-) Podarilo sa im odchytiť člena SMK Józsefa Kvardu, ktorý je jedným z tých piatich (ne)šťastníkov. Ten povedal do kamery, že už to zvažoval, že tri fleky je dosť a že jeden z nich pustí. Parlamentný alebo v obci. Pravda, dodal, že až keď mu skončí volebné obdobie. Uvidíme.
Výnimočne som túto príhodu neprežil ja. Výnimočne som túto príhodu nenapísal ja. Ošklbaným hrdinom a autorom nasledovných riadkov je môj kolega.
Zase som raz objavil niečo šialené. Mrkol som na hlavnú stránku anglickej Wikipedie a medzi zaujímavosťami z nových článkov som tam objavil známe meno. Fico - a vraj hurikán!
Takýto blbý titulok mi vyšiel, keď som sa zamyslel nad tým, čo sa tento rok udialo v japonskom národnom športe sumó na najvyššej úrovni. No čo už narobím, keď je to pravda? Japonskú spoločnosť si predstavujem ako dosť uzavretú... a predsa sa dvom makačom odinakiaľ podarilo urobiť dieru do Kjúšú.
Píšem o tom i onom z kompozičného šachu a po ceste zanechávam nevyriešené úlohy. Nazbierali sa teraz už tri, preto záujemcom ponúkam ich riešenia.
Moje mesto, v ktorom som ešte stále registrovaný ako volič, leží v Trenčianskom kraji. V tom kraji, v ktorom v posledných voľbách do krajského parlamentu prešli a len a len kandidáti HZDS. Mali sme vtedy dôvod hádzať rukou a byť reálne sklamaní z výsledku... všetci, ktorí sme volili niekoho iného. Ako uvedomelý volič som sa dnes chcel zúčastniť druhých historických volieb do VÚC - ale v skutočnosti som do volebnej miestnosti kráčal netušiac, koho budem voliť.
Dlho som nepísal o kompozičnom šachu a najmä som už dlho neukázal žiadnu zaujímavú úlohu, že? Dôvod je jednoduchý: nechcelo sa mi. Písal som príspevky do nášho kompozičného štvrťročníka, snažil som sa skladať, takže som si dal blogovo-písaciu pauzu. Tá práve skončila a tak dnes pokračuje seriál menej obvyklých druhov šachových úloh. Trošinka sa pozrieme na úlohy, v ktorých už na šachovnici nejaké figúrky stoja a úlohou riešiteľa je ešte nejaké priložiť tak, aby sa splnilo zadanie.
Dnes toho veľa nepopíšem a to málo, čo popíšem, i tak nedám na titulku SME blogu. Je to len taká moja súkromná radosť, o ktorú sa podelím s tým, ktorí prídu na môj blog preto, lebo prišli za mnou. Ide o piatok, ktorý bude o 4 dni.
Ako som sa asi pred týždňom chvastal, mal som sa ako poslucháč a divák zúčastniť na koncerte Natalie v Bratislave. Koncert bol v sobotu a bol som tam aj s mojou milou. Okrem zážitku z hudby vo mne celá šou, aj s tým čo bolo predtým a čo bolo potom, vyvolala niekoľko dobre schovaných spomienok. Zaujímavá vec, tento ľudský mozog.
K dnešnému zamysleniu ma inšpiroval zaujímavý článok Paľa Sibylu a najmä jedna z reakcií v diskusii. Diskutujúci položil zásadnú otázku: či vnímame, čo sa deje v EÚ. Zároveň si krátko odpovedal (že on nič moc). Mne okrem mojej vlastnej odpovede napadli i dôvody, prečo je to tak.
V poličke ma už čaká batéria prečítaných kníh, o ktorých by bolo načim písať... ale dnes mám chuť nanajvýš krátko blognúť príhodičku z jazykového kurzu. Pritom v titulku by malo byť iné opytovacie zámeno - kto.
Kupoval som včera v blízkom supermarkete Billa zemiaky na dnešný obed. Pri tom som sa stretol s dvoma pármi, ktoré mali podobný záujem - nabrať si trošku zemiakov, kúpiť ich, uvariť, zjesť. Keďže som pred chvíľou zemiaky obielil a moja milá ich práve krája, môžem si postrehy cudzích ľudí skonfrontovať s našimi.
Pokiaľ by som mal zhrnúť nepracovné detaily dneška niekoľkými slovami, boli by to asi tieto: alkohol za volantom, čaj, knižnica, promočné oznámenia. Možno vás budú zaujímať detaily.
Už som niekoľkokrát spomínal, že som v poslednom období žil prácou viac než je dlhodobo zdravé. Tento týždeň by snáď konečne mohol byť príjemnejší, a to z viac ako jedného dôvodu. Okrem menšieho množstva naplánovaných pracovných vecí sa mi rysujú i nejaké kultúrnejšie akcie. Možno kino, temer isto francúzština, akademický maliar, koncert populárnej hudby.
V poslednom období som veľa čítal sci-fi a fantasy, trochu detektívky a nechýbal ani humor. Zo súdka podobnému kriminalistike som tentoraz pipetou vysosol trošku špionážny, trošku paranoidný a trošku i kriminalistický príbeh Roberta McCruma. Je o tajnom odbore britského ministerstva, ktorý sa zaoberá zhromažďovaním informácií o čomkoľvek a ich spracovaním.
Neviem veru, či som už rozoberal svoj vzťah k nakupovaniu, či presnejšie k chodeniu po obchodoch. Nie je veľmi kladný. Mnohé obchody mám najradšej, keď v nich nie som. Už sa síce neodvážim zovšeobecňovať, že všetci muži sú takí, ale možno snáď povedať, že mnoho mužov je takých. Aj môj nádejný švagor. S ním a s mojou sestrou sme dnes absolvovali krasojazdu po trenčianskych obchodoch. V jednom z nich vyklíčila myšlienka.
Pokiaľ by som na ulici oslovil bežného čitateľa science fiction so zákernou otázkou, aby vymenoval povedzme šiestich autorov sci-fi... ktoré meno by asi najpravdepodobnejšie zaznelo? Osobne by som to tipol na Isaaca Asimova. Okrem iného vytvoril jednu z najfantastickejších histórií budúcnosti tvorenú mnohými poviedkami a románmi, ktorá začína na našej Zemi v temer našej skutočnosti a končí projektom živej Galaxie o niekoľko desiatok tisíc rokov. Tento týždeň som si prečítal ktovie už po koľký raz jeden z najprvších románov ságy... Oceľové jaskyne.
Ani neviem, či sa to môže spisovne povedať: "Bol som po návštevách." Včera a dnes. Síce pracovných, ale návštevách. Pri tejto príležitosti sa vyskytlo pár príhod, ktoré som zaklincoval trapasom dnes tesne pred odchodom.
Nebude reč o fyzike a skupenských premenách. Ide tu o mojich dnešných nepríjemných pár minút. Stuhla vo mne krv a zovrela sa päsť.
