Simona Lučkaničová
Čajka (7.4.2006)
(7.4.2006)
Žena, čo zmysel nachadza v nezmyselnom, hlasy v tichu, slova na prazdnom papieri. Hlada nikym nenajdene... Zoznam autorových rubrík: Poetry, Myšlienky, Zo strán môjho života, Zapisky z anglickej kapsy..., Nezaradené
„Žijeme tak rýchlo!“ krátka fráza často používaná v médiách. Ale pravý význam slov, 3 silných krátkych slov, máloktorá myseľ dokáže naozaj objaviť. Každý sa stále niekam ponáhľa, je malicherný, bezcitne prefrčí okolo nešťastných ľudí a dôvodom je stále iba strach. Vedomosť, že aj on je nešťastný. Nechce si to priznať. Pokorne skloniť hlavu a poprosiť o pomoc. Nie vyššiu silu. Iba svoje svedomie. Bojíme sa iba nepoznaného. Práve preto málokto dokáže hľadieť na svoju tvár do zrkadla. Nevie kto je. A to ho zožiera. Ten hnusný pocit zimomriavok na chrbte číha za každým rohom. Sleduje náš pohyb a keď naznačíme len malé zachvenie v rezkom kroku, napadne nás. Drží ako kliešť.
Žijeme v dokonalom svete. Každý sa každému prispôsobuje, preto málokto vyčnieva z radu. A ak sa už v spoločnosti nájde odvážlivec, ktorý má chuť vykročiť iným smerom, jeho plány sú zmarené rovnakou rýchlosťou, akou burácajúci dav bezhlavo postupuje dopredu.
(16.05.2006)Ohmatávam lavičku kde si bozkom mi šteklil pery a cítim tvoju lásku...