Klopkanie topánok po mokrote, čľapkot, šuchot a dáždniky
Dáždniky rôznych veľkostí - jednofarebné, nápadité, s detskými motívmi, s podtlačou farebného zátišia pred francúzskou kaviarňou, spod dáždnika s lienkami vykúkajú gumáky - upútajú nás veselé reflexné prvky po ich obvode, možno sú to šantiace samolepky.
Októbrová sychravosť je ako rozprávka
Na parapete chladíme horúci čaj, dieťatko v náručí spozornie, vytáča sa - striedavo za zmesou dnešného rána, za parou z hrnčekov, vôňou našich čajových porcií a intenzívnou arómou citrónovej kôry.
Miestami ukazuje na konáre listnatých stromov, ktoré sa hýbu pod silou vetra.
Prifarbené lístie si chvíľami len tak zalieta v rannom víre, a ladný dolet zavŕši na šedom popraskanom chodníku ako unavená baletka po vyčerpávajúcom predstavení, ale s nekončiacou radosťou.
Radosť posúva ďalej náhodným okoloidúcim, ktorí celú parádu môžu sledovať z prvého radu, tí potom s úsmevom vstrebávajú farebnosť listnatého počínania.
Niektoré listy zapadnú do jednej z chodníkových dier.
Iné sa máčajú vo vode akoby plávali znak či svojský mokrý štýl,
alebo sa, roztopašné, váľajú po októbrovom trávniku,
šuchoria chodníkové príbehy.
A potom tie kroky
Kroky - pomalé až vlečúce sa, koordinované, zrýchľujúce, beh.
Pod pouličnou lampou stojí študentka, vidím to na gymnázium, kontroluje čas na náramkových hodinkách, v ruke drží malú zaváraninovú fľašu, jej obsah pripomína vzorku zo stojatej vody, možno budúca biologička, vedkyňa. Po zistení aktuálneho času sa rozbehne hore ulicou smerom k zastávke, pred dažďom a vetrom sa chráni kapucňou.
Sledujeme návrat chlapca, odhadom deviatak, náhli sa od parkoviska. V naštartovanom aute sedí otec, v rýchlosti kontroluje obsah diplomatky, naposledy zjednocuje potrebné dokumenty do práce, k raňajšej porade, pomyslím si. Chlapec beží hore schodiskom pre zabudnutý školský úbor, zrejme sa nevyhne meškaniu na nultú hodinu telesnej výchovy.
Neskôr nás zaujme plačúce dievčatko. Dievčatko kráča do škôlky nanajvýš plačlivo, je prítmie, zrejme by si ešte rado pospalo. Mamička svoju ratolesť súri, ale nekričí, v slovách nie je zlosť, vysvetľuje celú záležitosť akoby jednala s dospelým, seberovným, poskytne priestor na prejav, toleruje nevyspatosť, ale predostiera fakty, rozhovorom sa niesla láska, ľudská vyrovnanosť a detská duša, jej ponímanie sveta, pravda, prostota chodu vecí. Mamička napokon zdôrazňuje, že nestihne autobus, zmešká do práce.
Vrtké otáčanie za zvukmi a hlasmi, ráno, ktoré je o daždi a vetre si nás podmaňuje svojou obyčajnosťou, jednoduchou krásou.
Prajeme Vám, aby ste si vychutnávali obdobie jesene...
