Výmena infúzií niekoľkokrát denne, opakované otázky, či bolesti ustupujú. Nočné pribehnutie do izby na moje naliehavé zvonenie bez chmuravých pohľadov a výčitiek, že by som rušila - iba milé prihovorenie sa, či slová útechy a ochota pomôcť. Privolanie lekára, opakované vyšetrenia a infúzie proti bolesti.
Po návrate z nemocnice sa mi podvedome vybavovali kruté osudy žien, ich straty a zrejme aj doživotné jazvy na duši, ich srdcervúci plač nad stratou vytúženého, ešte nenarodeného dieťatka. Samovoľne sa mi vybavovali dôverné rozhovory spolubývajúcich, ktoré po dni odchádzali, rozhovory v jedálni, ako sa niektoré ženy dokázali otvorene rozprávať o tom všetkom, čo práve prežili.
Zároveň som si spomenula na slová jednej sestričky, nech si tieto smutné príbehy v žiadnom prípade nepripúšťam, že mi to môže iba ublížiť, aby som myslela na radostné záležitosti, tešila sa na dieťatko, ktoré sa čoskoro narodí, aby som sa sústredila na seba a maličké, na všetko pekné, čo ma čaká.
Viem, že mala pravdu. Bolo to také usmievavé slniečko, sršiace veľmi dobrou energiou a optimizmom, dodávalo mi silu a podporu. Napriek tomu, že mala na oddelení dosť povinností, nikdy som ju nevidela zamračenú alebo nazlostenú, vždy si našla zopár sekúnd, kedy ma počas zdravotných úkonov povzbudila, alebo pohladila po ruke.
Dnes, keď som na chvíľu osamela, v tichosti a nádeji som sa v obývačke zahľadela na vianočný stromček, tíšila všetky protichodné pocity a rozruch z túžobného očakávania nového života. Dotýkam sa bruška, a mám pocit, akoby sa mi jemným vrtením prihováral náš drobček: Mamička, upokoj sa, všetko dobre dopadne, veď ja sa na vás teším.
Na to sa do okna zapreli slnečné lúče. Akoby sa moje telo preberalo z únavy. Tá radosť zo slnka bola odrazu taká mocná, intenzívna, akoby vyšlo v nejakej zakliatej krajine bez denného svetla. Dnes zvládnem aj prechádzku. Po dňoch hmlistého a sychravého počasia. Po dňoch vyčerpania a bolesti.
Zadívala som sa na slnkom osvietené kopce a domy, dym z komínov. Predstavila som si, ako si deti vychutnávajú vianočné prázdniny, sedia pri raňajkách a otvorenej knižke, alebo pozerajú všakovaké rozprávky, kde dobro napokon vždy zvíťazí.
Po tieto dni opäť čítam rozprávkové knižky, ktoré ma upokojujú. Vraciam sa k švédskej rozprávke Južnejšie ako na juhu, severnejšie ako na severe. Usmievam sa - pociťujem vďačnosť za láskavosť a dobro, za prítomnosť nezištnej pomoci, za lásku a nehu.
hudobný doprovod... „A nás poháňa zázrak menom srdce...“
