Teraz mám pred očami tú chorú pani z pokladne. Z vrecka vytiahla papierový obrúsok, na chvíľku sa k nám obrátila chrbtom, aby sa vykašľala. Ostala zahanbená, asi sa cítila podobne, vystúpiť však nemohla. Obrúsok odložila a neisto pokračovala v blokovaní.
„To nemyslíte vážne! Tu nemáte, čo robiť!“ pohŕdavo sa osoptí zákazníčka.
„Viem. Z niečoho však žiť musím.“ pani v pokladni sa snaží, ako tak zachrániť, obhájiť, nepríjemnú situáciu. Bezúspešne. Zákazníčka trvala na svojom, spomenula nejaký paragraf, nezodpovednoť. Keď platila, všimla som si špinu za jej nechtami. Napravila si kožuch, prehodila vlasy a s nervami odklopkala z predajne.
Celé zle, povzdychla som si.