Jasný deň, moja chvíľa na lavičke pod stromom. Iba tak si kadečo čarbem do zápisníka, ako to mám rada - prítomným tichom snívam miniatúry zo svojej duše. Keď zbadám, doposiaľ, pokojne stojaceho chlapa, ako sa ženie za starčekom, ktorému z vrecka trčí peňaženka, vstanem, starčeka dobehnem i zastavím. V rýchlosti ma nič lepšie, než opýtať sa na dobre známu ulicu, nenapadá. Medzi rečou ho upozorním na nedbalo odloženú peňaženku v zadnom vrecku nohavíc. S vďakou odchádza. Nepočuje vyhrážky muža, ktorý mu bol pred chvíľou v pätách; veď ten už nervne beží opačným smerom - je to za nami.
Hľadím na starčeka, kým sa celkom nevytratí z dohľadu, a zamávam, keď sa naposledy otočí. Prikovaná v štrku žniem sklamanie zo seba samej. Prečo som vreckárovi nepredviedla smelú sprchu a nezhúhkla naň rovnako bezostyšne? A okoloidúci? Akoby sa nič nestalo - nič nevideli, nič nepočuli - klopili zrak.
Niet sa čo čudovať:
a.) obavy o seba alebo blízkych
b.) vláčiť sa po policajnom oddelení, neláka zrejme nikoho
Individuálny prístup, rozhodnutie je síce na nás, ale takýto zážitok uviazne v pamäti - mali, ale nezakročili sme, vari sa mýlim?
I.
Stalo sa vám, že ste boli svedkami pokusu o krádež vyčíňaním vreckového zlodeja? Ako sa zachovať v podobnej situácii? Kontaktovať príslušné orgány? Nevysmejú ma, že bez dôkazov to bude tvrdenie proti tvrdeniu, pri ktorom hrozí, že si ma skupina kumpánov podá na rohu ulice?
II.
Možno sa vám dostalo pohľadu na muža, ktorému sa pri chôdzi vysúva peňaženka zo zadného vrecka nohavíc, akoby každou chvíľou mala spadnúť na zem. Taktiež, v obchodných reťazcoch si nejedna žena položí kabelku do nákupného vozíka. Stačí krátke zamyslenie, natiahnutie za tovarom, telefonát, či niekoho podlým zámerom vyvolaný rozhovor, a kabelku stráca z dohľadu; tá panika potom, naozaj nestojí za to.
III.
Ak sa neviete zbaviť zlozvyku, ukladania peňaženky s dokladmi do zadného vrecka, mala by pomôcť klasická tenká gumička, ktorou peňaženku obmotáte, takto hneď spozorujete, že vám nežiadané prsty šmátrajú vo vrecku. A rada pre dámy je jasná - zatvorenú kabelku si bezpečne pridržiavať na ramene.
IV.
Niekedy sa zamýšľam nad tým, akým prameňom musíme (áno, musíme) byť od malička vedení k tomu, aby sme si dávali pozor na svoje osobné veci. Veď, je nemysliteľné a hlúpe, položiť nákup k lavičke, keď nás mámi chuť na citrónovú zmrzlinu - a po návrate nájsť svoj nákup na mieste, kde sme ho nechali.
